dopustiť -sť/-i! dok.
1. neurobiť nič proti niečomu, dovoliť, súhlasiť, privoliť, pripustiť: d. neporiadok v triede; d-l, aby rozkazovala
2. iba v zápore al. otázke pripustiť niečo negatívne: ned-í naňho zlého slova; ty to na ňu d-š?
3. (o nadprirodzených silách) poslať; spôsobiť (pohromu): nebesá d-li naňho nešťastie;
nedok. dopúšťať -a
// dopustiť sa spáchať, vykonať: d. sa zločinu, priestupku;
nedok. dopúšťať sa