fara, -y, fár ž.
1. dom, budova, v ktorej je farský úrad, príp. i farárov byt: katolícka, evanjelická f., byť, žiť na f-e, ísť na f-u, do f-y
● Najprv faru, potom Maru (prísl.) najprv zamestnanie, potom ženbu;
2. hovor. farnosť: Nieto takej dievky ani pod troma farami, ako je Zuza. (Tim.);
farský príd.: f. úrad, f-á záhrada; f. kostol;
farička, -y, -čiek ž. zdrob. expr. (Tim.)
farský p. fara