vylúčiť -i dok.
1. zbaviť účasti, členstva, vyradiť: v. žiaka zo školy, v. hráča z hry; byť v-ený zo súťaže; mat. v. člen rovnice
2. chem. procesom oddeliť: v. z roztoku železo
3. vyprodukovať a odviesť z tela: v. vosk, pot, moč
4. uznať za nemožné, nepripustiť: v. možnosť straty, omyl je v-ený; to je v-ená vec, to je v-ené to nie je možné;
nedok. vylučovať
// vylúčiť sa
1. oddeliť sa, vydeliť sa: z roztoku sa v-i krv
2. uvoľniť sa (význ. 3): potením sa v-i z tela voda;
nedok. vylučovať sa