nevinný príd.
1. kt. nemá vinu, kt. sa neprevinil, op. vinný: obžalovať n-ho, uznali ho za n-ho;
pren. n-á obeť neprávom postihnutý človek
2. mravne bezúhonný, (pohlavne) čistý; svedčiaci o tom: n-é dievča; n. bozk
3. málo významný, neškodný: n-é dobrodružstvo, n. žart
● obyč. iron.: n. ako baránok; s n-ou tvárou, s n-ým pohľadom predstierajúc, že sa nič nestalo;
nevinne prísl.: n. trpieť, n. odsúdený; poranenie vyzeralo n.;
nevinnosť -i ž.: panenská n.
● obyč. iron.: stelesnená n.; → svätá n.!