Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

obdariť dok. obdarovať (obyč. niečím nehmotným): o. niekoho úsmevom; človek o-ený nadaním

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
obdariť ‑í ‑ia dok.

obdariť -rí -ria obdar! -ril -riac -rený -renie dok.

obdarený -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. (i čím) ▶ vyznačujúci sa výnimočnými, obyč. charakterovými vlastnosťami, duchovnými hodnotami, osobnostnými danosťami, oplývajúci niečím: intelektuálne o. človek; blondiaci sú prírodou obdarenejší, mávajú až 130-tisíc vlasov; Našťastie, sú ešte obdarení jedinci, ktorí rozvíjajú pozitívne vlastnosti navyše a zanechávajú ľudstvu po sebe stopy. [Pd 1994]
2. expr. ▶ majúci objemnejšie rozmery pohlavného údu (o mužoch) al. väčšie prsia (o ženách): mimoriadne o. muž; poriadne obdarená slečna; páčia sa mu štíhle, no v horných partiách viac obdarené ženy
▷ ↗ i obdariť


obdarovať -ruje -rujú -ruj! -roval -rujúc -rovaný -rovanie, obdariť -rí -ria obdar! -ril -riac -rený -renie dok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ poskytnúť niekomu niečo ako dar, odmenu; odovzdať niekomu niečo do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): štedro, bohato, kráľovsky o. záchranárov; o. chudobných šatstvom, jedlom; obdaroval manželku veľkou kyticou; učiteľ obdaril žiakov sladkosťami; obdarovaná osoba bude poznať meno darcu len s jeho súhlasom; V duchu sa už tešil škatuľke cigariet, ktorou ho Vendel obdarí. [I. Habaj]; Vianoce predo dvermi a vy stále neviete, čím obdarovať rodinu a priateľov? [Sme 2003]
2. (koho, čo čím) ▶ venovať niekomu niečo (často nehmotné) bez náhrady, obyč. ako prejav pozornosti, priateľstva al. pri istej príležitosti: obdarila ho úsmevom, láskavým pohľadom, sladkým bozkom; diváci obdarovali speváka búrlivým potleskom; Zažiadalo sa mi pozorovať ju takto ešte aspoň zopár dní a nocí, vrátiť jej aspoň trochu šťastia, ktorým ma odrazu a márnotratne obdarila. [A. Chudoba]; Musia sa navzájom milovať a obdarovať láskou každého, kto príde ako priateľ a hosť. [M. Húževka]; Prosto viem, že som stála pri nich a vedľa nich, že sme sa vzájomne obdarovali krásnymi chvíľkami. [Pd 1994]
3. (koho, čo (čím, kým)) ▶ spôsobiť, že niekto, niečo má isté vlastnosti al. prežíva isté situácie v nadmernom množstve, nadeliť niečo niekomu, niečomu; zahrnúť priazňou: toto zviera príroda obdarila veľkou silou; Boh, osud, život ho obdaril krásnym synom, hojnosťou, šťastím, úžasnou inteligenciou; bol obdarovaný nepredstaviteľnou silou, pevnou vôľou, nevyčerpateľnou energiou, nadaním; Tieto kúpele príroda obdarovala veľmi kvalitnými liečivými zdrojmi. [Sko 1989]; pren. Mladosť je obdarovaná sviežosťou vnímania. [D. Pastirčák] sa vyznačuje
nedok.obdarovávať, obdarúvať


obdarúvať, obdarovávať -va -vajú -vaj! -val -vajúc -vajúci -vaný -vanie nedok. 1. (koho, čo (čím)) ▶ opakovane poskytovať, dávať niekomu niečo ako dar, odmenu; odovzdávať niekomu niečo do vlastníctva (zadarmo, bez náhrady, protislužby a pod.): bohato, hojne o. rodinu, svojich najbližších, priateľov, chudobných; panovník štedro obdarovával šľachtu majetkami; kolegovia ho denne obdarúvajú milými drobnosťami; na Vianoce sa obdarúvame, obdarovávame darčekmi; Aby sme mohli obdarovávať, musíme najskôr vedieť dary prijímať. [D. Mitana]
2. (koho, čo čím) ▶ venovať niekomu niečo (často nehmotné) bez náhrady, obyč. ako prejav pozornosti, priateľstva al. pri istej príležitosti: otec nás stále obdarúva veľkou láskou, porozumením, dôverou; obdarúvala ho nežnými bozkami; deň čo deň sa ľudia obdarovávajú dobrými radami
3. (koho, čo (čím)) ▶ spôsobovať, že niekto, niečo má isté vlastnosti al. prežíva isté situácie v nadmernom množstve, nadeľovať niečo niekomu, niečomu; zahŕňať priazňou: Boh obdarováva človeka nekonečnými milosťami; jednoduchosť, krása a rozmanitosť, ktorými príroda obdarúva perly, umožňujú šperkárom vytvárať z nich doslova umelecké diela; Teším sa z drobných radostí, ktorými život obdarúva mňa, mojich blízkych. [P. Janík]
dok.obdariť, obdarovať

darovať poskytnúť do vlastníctva bez protihodnoty, dať ako dar • obdarovať obdariť (niekoho): daroval žene šperk; obdaroval, obdaril ženu šperkompodarovať dať venovať: podarovať, dať, venovať niekomu knihu na pamiatkuobšťastniť (potešiť darom): obšťastnil priateľku kvetmizahrnúťexpr. zasypať (obdarovať mnohými darmi al. priazňou): zahrnula deti láskou, darčekmiexpr.: nadeliť uštedriť: zem nám uštedrila veľa plodovhovor. oferovať (obyč. peniaze): oferoval väčšiu sumu na stavbu školyzried. rozdarovať (darovať viacerým ľuďom): rozdarovala staré rodinné šperkypožehnať (poskytnúť duchovné dary; o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!zastar. obecať


obdariť p. obdarovať


obdarovať dať dar • obdariť: na Vianoce každého v rodine obdarovala, obdariladarovať podarovať: kolegovia mu podarovali obrázkovú publikáciuvenovať (dať ako dar): venoval mu celý svoj majetokobšťastniť (potešiť darom al. niečím príjemným): obšťastnil syna dobrou knihouzahrnúťexpr. zasypať (vo veľkej miere obdarovať materiálnymi al. duchovnými hodnotami): zahrnúť, zasypať deti darčekmi, láskoupožehnať (o Bohu): Kiež ťa Boh požehná!, Boh nás požehnal deťmi


obšťastniť urobiť niekoho šťastným, urobiť niekomu radosť • potešiť: obšťastnila, potešila ho svojou náklonnosťouoblažiť (urobiť blaženým): oblažilo nás vedomie úspechuzried. zablažiť (Gabaj)obdarovať obdariť (urobiť radosť obyč. niečím nezištným): obdarovala, obdarila muža úsmevom, dvoma deťmizahrnúť (obšťastniť prostredníctvom niečoho vo veľkom množstve): zahrnuli nás láskou, pozornosťou

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

obdariť, -í, -ia dok. (koho, čo čím) dať niekomu dar, darovať niekomu niečo, obdarovať: Obdaril (Jura) mäkkou hlavnicou. (Kuk.) Obdarí poštára, ak mu dobrú zvesť donesie. (Tim.);

pren. dať, poskytnúť, venovať, udeliť niekomu niečo: Načo ho príroda obdarila takou vnadou? (Kal.) (Slová) obdarili jeho dušu túžbou stať sa ochrancom chudoby. (Krno); žart. Obdarili ho prezývkou Hrvoľ (Letz) nazvali, prezvali ho. Obdaril kolegu zauchom (Tim.) dal mu zaucho

obdariť dok. csl zried. (niekoho niečím) dať niekomu dar; nadeliť niekomu niečo v hojnej miere (obyč. o Bohu): Gazďiná (na Štedrý večer) zala šťiri orechi a povedala: - Moje milé šťiri kúti, ňemán váš_čím obdariťi, len tínto malín dárkom, - a hoďila do každého kúta jeden (V. Maňa VRB); Pámbo_ho dobrou pämäťou obdariu̯ (Kláštor p. Zniev. MAR); Obdaril jih Oťedz nebeskí šetkím (Bošáca TRČ); Pámbo_ho z dobrím rozumom obdaril (Brestovany TRN)
F. Pan Buh ho obdaril s karu (Dl. Lúka BAR) - postihlo ho nešťastie

obdariť, obdarovať dk koho čím poskytnúť niečo niekomu ako dar: mne Pan Buoh raczil obdarity manzelstwym swatym (HLOHOVEC 1559); (Boh) mne s tymito zmisly obdarowal (BAg 1585); mne take z gednim podobnim darem obdaruge (MOŠOVCE 1642 E); udatnj pro skutky hrdinske cjmermy priozdobeny, zemanstwjm obdarenj bywagj (KoB 1666); prosim, žebi mnye Waša Excelentia z volakterim grošom obdaryty račzila (M. KAMEŇ 1770); aby račil (Boh Malošarišanov) požehnanim boskim obdarowat (M. ŠARIŠ 18. st);
x. pren iron Jankovits Miklóss fatensa z wolakteru lopatu za pokutu obdaroval (JASENICA 1710) zbil, vyťal; -ovávať, -úvať ndk: artykule wydawame a nyma ge (majstrov) obdaruwame (CA 1698); otcowstvi zalezi v tom, že gich (ľudí) za svich uznava a dedictwim obdaruva (SS 18. st); munero: obdarowáwám (DSL 18. st); obdarovať sa dk zried od koho byť obdarovaný, zbohatnúť: inaurari ab aliqvo: od ňekoho obdarowati se, obohatiti se (KS 1763)


obdarovať p. obdariť

obdariť obdariť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu