sedenie [-ie, -ia, -í] s
1. sediaca poloha, poloha v sede: semeno pražene tlak strewny zastawuge, w pytlyczku u wine warene, strewo wyssle z zadku wtlačuge sedenym na nem (HL 17. st); muryky pre sedienj z nowu desku (DUBNICA n. V. 1723); discubitus: sedeni pri stolu; conscensio: sedeny w hagowe; sedentarius: sedjcy, sedenjm pracugjcy; sedentaria opera: sedenjm robene prace (KS 1763); móphti ze seďeňy powstal (BR 1785);
x. pren potom zaslibuge gim take (:Kristus aposstolom:) sedenj na trunich (CS 18. st) vládu
L. incubatio: sedenj na wagcách, nasádanj kwočkj (KS 1763) (o vtákoch) vytváranie vhodných tepelných podmienok pre vývin mláďat
2. miesto, predmet, na kt. sa sedí: w prjbitku pak swadebnjm hoffmistr na ten spusob gakby hodownjcy swe sedenj a mista pri stole mítj meli, má sám porádne dislocowat a gednému každému mjsto vkázat (B. BYSTRICA 1723); gestatorium: nosydlo, stolica, w kterég lid nosá, nosné seďeni (KS 1763)
3. zdržiavanie sa niekde, pri niečom: (svedok) to len s toho wie, že slýssal pri sedenj na piwe, geden z druhim takto se wadily (MARTIN 1754)
4. práv poľnohospodárska usadlosť, grunt: Janowi, synu swemv, poruczim roly wyssni a Jakobowj, synu swemu, tiež siedieni (ŽK 1518); pred siedmj nebo ssiestmj rokj mne dala bola dedina gednu čztwrtku sedenia, sedliactwa w dedine Krnissow (KRUPINA 1642); moga matka Beke Judka založila bola kúriu yakožto sedenia zemianskuo, kde ge wcžileg mager panský (s. l. 1725 DSJ); od starodavna obyčej byl ten, že slavnemu panstvu od každého pol sedenia pod jmenem konopnyho devatku poltreta žajdla konopnyho semena jsme davali (DETVA 1793 LP); od celeho sedenga nassemu zemskemu panu za dewgatok platime (ĽUBEĽA 18. st)
5. spoločné rokovanie, zasadnutie: synedria: seďeni, zhromážďeni, rádda; sessimonium: stolične seďeňá (KS 1763); do tegto rubryky se zapjssu takowy, který w radnjm shromážďenj stolicu neb sedenj a hlas magu (SO 1785)