rodič -a mn. -ia m.
1. otec al. matka: som tvoj r.
2. iba mn. otec a matka: mať dobrých r-ov, vlastní r-ia; starí r-ia starý otec a stará matka;
rodičovský príd.: r. dom, r-á rada, výchova;
rodičovstvo -a s.: výchova k r-u
rodič -ča pl. N -čia m.
otec 1. muž vo vzťahu k svojmu dieťaťu • rodič: láskavý otec, rodič • hypok.: oco • ocko • otecko • ocino • ocinko • ocík • tato • tata • tatko • tatíčko • tatík • tatuško • hovor.: ňaňo • ňaňa • ňanko • ňaníčko • hovor. zastar.: apo • apa • apko • apík • papa • subšt.: foter • fotrisko • fotrík • hypok.: oci • tati (v oslovení)
2. p. svák 2 3. p. zakladateľ 4. p. predok1 5. p. kňaz
rodič p. otec 1
rodič, -a, mn. č. -ia m.
1. otec al. matka: Ach, čo chudák rodič pre svoje dieťa podstúpi. (Stod.) Nezabudol, že mu je mať, že si rodiča uctiť máme. (Taj.) Rodič vychová desať detí, ale desatoro detí nevychová rodiča. (Al.);
pren. pôvodca: On bol vlastne rodič tých citov, ktoré práve toť vyjavili ich duše. (Kuk.)
2. (v mn. č.) otec a matka: vlastní, nevlastní r-ia; mať dobrých, zlých, prísnych r-ov; krkavčí r-ia (Gab.) zlí, nedbalí (najmä ktorí odhodili svoje dieťa); starí r-ia starý otec a stará matka; cirk. krstní r-ia ktorí niesli dieťa na krst;
rodičovský príd.: r. dom, l-á láska, r-á výchova, r-á rada, r-á starostlivosť, r-é požehnanie; r-é meno (Jégé) rodné; hovor. expr. r-á ruka rodič; Neúprosná smrť vyrvala ho z rodičovského náručia. (Fr. Kráľ); škol. hovor. r-é združenie Združenie rodičov a priateľov školy; zool., bot. r-é páry, r-é dvojice jedince používané na kríženie;
rodičovstvo, -a str. rodičovský vzťah, vzťah rodičov k deťom
rodič m. csl 1. jedn. č. zried. otec al. matka: Kažďí roďiš si ďiťe hleďí daď do pora̋tku (Revúca); Džiťä si rodžišä neváží (Sirk REV); Pekne sebe váží rodiča! (V. Rovné BYT) F. rodič je najvačší cigán (Lukáčovce HLO) - pre lásku k deťom využíva milosrdnú lož 2. iba mn. č. otec a matka: Chlapčeg vá_má šarlach, už mu neni spomuoženuo, vi ste mu roďičie?! (V. Lehota NB); Keď mau̯ roďičou, že mu pomohli, bolo lepšie, lakšie (Antol BŠ); Moji rodišove mi bránili, že je chudobná, a oni chceli bohatú (Gem. Poloma ROŽ); Pám Boh roďičom veľkej žiaľ uložiu̯ (V. Lom MK); Kedisi bolo vlasné decko otkázané na ňiakú čásku od rodičóv lebo uš čo, číl deti len čakajú, kedi starí pomrú (Trenč. Závada TRČ); Chozelo sa na priézori, tí rodzičia g nevesce a jeho rodzičia g jej rodzičom na také hoscinki (Beluša ILA); Už mia to páliu̯o, sem cigaňiu̯a doma roďičú, nesceu̯a sem povidat (Bílkove Humence MAL); Družba ju dovédel a rodičé sedzeli aj jedni, aj druhí, a tak sa mosela otprosit za šetku víchovu (Slov. Grob MOD); Tag mu rodiče porobiľi, žebi ju ňechciu̯, povražiľi mu (Úbrež SOB); No ta uš śe hmoter, hmotra, hmotrovo rodiče, tote rodiče jedne, druhe śe poshodziľi na kerscini (Baldovce LVO) L. starí rodičia (Prejta ILA), starí roďiči (Mýtna N. Ves TOP), stari rodiče (Brezina TRB) - otcovi al. matkini rodičia, stará matka so starým otcom; svadobní roďičia (Fačkov ŽIL), svadebňí roďičé (Závod MAL), svadebni rodiče (Spiš. Tomášovce SNV), svadobne rodiče (Markušovce SNV) - rodičia mladuchy al. ženícha (v deň ich svadby); krsní roďičia (Prenčov BŠ), krsňí roďičé (Závod MAL) - ktorí nesú dieťa na krst; novi rodiče (Rankovce KOŠ) - svokrovci; po roďičoch (Prosiek LM) - pôvodom; ostať pri roďičach (Niž. Boca LM) - v rodičovskom dome; odobrať (mladú nevestu) od roďičou (Lišov KRU), mlodzeta prepituja od rodiči (Zborov BAR) - konať obradnú rozlúčku, tzv. odobierku, od svadobných rodičov F. koď iďež obráťenim chrptom napredok, meráž roďiśom hrop (Kokava n. Rim. RS) - povera o nešťastí 3. predok z rodu: Volakedi našém kraji podjavorinském - to bol chudobní kraj - naši rodičé boli rozlezení po celém svece za hŕsku chleba (Bzince p. Jav. NMV) rodičovský príd. k 2, 3: Tam zme bívaľi, ďe bou̯ roďičouskí dom (Jasenie BRE); Náž roďičovskí dom bov pod eternit, ale potom ho dali poč_čkrillu (Hor. Držkovce BÁN); Ja som sa sem vidala ze Zľiechova, z mójho roďičofského domu (Zliechov ILA); Len si obrábaj, je to tvoja rodičoská rola! (Skala TRČ); Ňevesta spolu z mladim kľeknu pred rodičoh mladej a pitaju rodičofske požehnaňe (Spiš. Tomášovce SNV) F. dzeci žerú srcco rodzičofské (Bošáca TRČ) - neposlúchajú rodičov, spôsobujú im žiaľ; roďičofske požehnaňe voda ňeveźňe a oheň ňespaľi (Dl. Lúka BAR) - má stálu hodnotu, je vzácne
rodičovský p. rodič
rodič m 1. otec al. matka: očym a macocha pastorkou ne tak milugj, nebo any geden, any druhj nenj rodicž (KoB 1666); generator: rodič, sploditel (KS 1763) 2. otec: parens: rodicz, rodiczka (VT 1648); pater: otec, tatik, rodič (KS 1763); meci timi, ktery mesto wiwrátili, Ulisses, rodič múg bil (PT 1778) 3. pl r-ia otec a matka: cti i poslušen buď rodičuov svých (ASL 1532); ktery by mistr chcel remeslo učiti, ten se ma najprve vyzvedieti, či ten samy od poctivych rodičou narozeny a splozeny jest (B. BYSTRICA 1617 CM); pustil sem w takoweg pilneg potrebe mogeg polowicz ureku, ktere mogi pany rodicžowia bolestne bily nadobily (TURIEC 1699); gakowy poddany se my bol dostal u Swateho Martyna po mich miljch panoch rodičoch (T. PETER 1717); pupilla: syrotka, syrota, která rodičú nemá; falsiparens: kdo negjstych rodičú má, panchart (KS 1763) L. sirotní r. práv tútori: (sirota Doriška) z placu predaneho in florenis qvadraginta qvatuor za sirotnich rodičou dluh platila (KRUPINA 1684); x. bibl prví, prvší, vsl perši, čes první r-ia Adam a Eva: a to wsse prysslo gest z upadu prwnych nassych rodijcžow Adama a Ewy (BAg 1585); purod ditek po padu prwssich nassich rodičuw, Adama a Ewy, z bolesty a smrty spogeny gest (AgS 1708); nasim persim roditsóm, Adamoj, joho szinóm, tak i kásdim vernim potomkom (HPS 1752) 4. pl r-ia prarodičia, predkovia: predkowe aneb rodycžowye nassy toto narydyly a vstanowyly (L. TRNOVEC 1563); pro pad nassych rodičuw, gako y pro nasse hrichy stawa se nie pribitkem božjm, ale radegi chlewem nekterym nečystjm (CS 18. st) 5. pokrvný príbuzný: prystupyly pred nas Gurczo Chowaldt spolu swogimi sinmy y z bratanky, oznamugic nam, ze sweg vskosty odpredal stareho Mrwy synouy Kubanowy dobrouolne a z dowolenym swogych synow y bratankow y ostatnych rodyczow try lazy (SLIAČE 1611); Andreas Fabjtis swečsy, ze tu lučsku obawagicze sa, abi do portii nepadla pre nedostatok rodičsou partis I., tiže rodičsowe partis tu gistu lučsku fatensowy do arendi daly (S. ĽUPČA 1732) 6. rodák; krajan: tento mladenecz, gmenem Gregor, naš rodycz, vdal se k lekarcze do Kostiwerskeg Wsy z urazu sweho (SLIAČE 1591 E); za toho času ladziansky pan ffarar a zdiessny batousky rodicž, prystupil pred nassu raddu (BÁTOVCE 1631); Matias Paulini rodicž gest z dedini Krnissow, ale ze od swogieg mladosti chodil po sskolach (KRUPINA 1643); odkud sy rodics? Z mesta priwiczkeho (PRIEVIDZA 1752); Ondrej Šinka, zo Sljacža rodjcž sucze (P. ĽUPČA 1784); -ovský, -ský príd k 3: parentalis: otcowsky, rodicsky (KS 1763); gsem z bolesnich ruku mich prace rodicke dluhy wiplacal (RUŽOMBEROK 1767); dom rodičowsky w ringu wystawenj, toliko za sto zlatj chce sám opanowat (PUKANEC 1774); z laski nasseg rodiczkeg w čem gen budeme moct, y daleg na pomoczi mu chceme bit (PRIBYLINA 1777); subst r-ské s podiel z majetku rodičov: (duchovní rodičia) gestli berú bars to, čo bi gináč gím prislúchalo, kdibi rodičského ňemali, do swatokrádežstwj upádagú (BPr 1787); -stvo [-í] s rodičovský vzťah: abis hrích ten mal, potreba neni, bi si Marii roďičstwj boské záwiďel, máš ho wždicki (BN 1790)