galbáč -ča pl. N -či m.
galbáč -ča pl. N -či m. expr. 1. ▶ kto používa pri práci častejšie ľavú ruku, ľavák: Bol galbáč, lebo tri prsty pravej ruky už ako dieťa otriasol v rezačke. [Š. Letz] 2. ▶ galbavý, nešikovný, neobratný človek; syn. grambľoš: to je ale g., všetko mu vypadne z rúk
galbáč i galbák m. 1. expr. človek používajúci častejšie ľavú ruku, ľavák: Obehral nás šeckíh o gulki, bár bol aj galbáč (Pavlice GAL); galbák (Lipová NZ) 2. expr. nešikovný človek: Nadal mu do galbáčov galbavích, lebo mu vitupil kosu a stracil aj osličku (Pavlice GAL); Nechitaj ten pohár ani do rúk, ke_ci takí galbák! (Lipová NZ)
galbáč m ľavák: P. atpn Johanne Galbach (v N. Meste n. V. 1500)