cifra1 -y -fier ž. číslica: napísať c-u;
ciferný príd.
cifra2 -y -fier ž. hovor. ozdoba (na maľbe, na šatách, pri tanci, v hudbe ap.): výšivka je samá c.
□ robiť c-y cifrovať;
cifrička -y -čiek ž. zdrob. expr.
cifra -ry cifier ž.
cifra1 -ry cifier ž. ⟨strlat. ‹ arab.⟩ ▶ písomný znak predstavujúci číslo; syn. číslica: arabské cifry; konečná, výsledná c.; uviesť presnú cifru údaj, počet; spočítavať dlhé stĺpce cifier; štatistické cifry; súpis faktov a cifier; pren. pohybovať sa vo svete cifier a peňazí v bankovom sektore ▷ cifrička1 -ky -čiek ž. zdrob. expr.: cifričky v kalendári; pred očami mu poskakovali písmenká a cifričky
cifra2 -ry cifier ž. ⟨maď. ‹ strlat. ‹ arab.⟩ hovor. 1. ▶ vyšitý, namaľovaný al. vyrytý ornament: výšivka, kroj je samá c.; ciframi zdobené štíty domov; pomaľovať džbán ciframi; vyrezať cifry na valašku 2. ▶ vec slúžiaca na ozdobenie, na skrášlenie, ozdoba; syn. čačka, paráda: šaty má samé flitre a cifry; prišívať na záclony cifry; vyrobiť zo šnúrky cifru na kabát; cifry na topánkach 3. ▶ drobná tanečná figúra, ktorou sa prizdobuje tanečný krok: krasokorčuliarske cifry; tancujúce páry predvádzali nové cifry 4. ▶ melodická ozdoba a variácie v hudbe: ľudové piesne s ciframi; jemné cifry hudobných nástrojov; Primáš improvizuje a pridáva piesňovým nápevom cifry. [Pd 1995] 5. Cifra ▶ meno strakatej kravy ▷ cifrička2 -ky -čiek ž. zdrob. expr.: blúzka s cifričkami; vymýšľať pri tanci rôzne cifričky
cifra1 -y ž. ‹l < arab› číslica;
ciferný príd. číselný: mat. c-ý súčet daného čísla súčet všetkých jeho cifier bez ohľadu na ich umiestnenie
cifra2 -y ž. ‹maď < l < arab›
1. folk. prizdobenie melódie al. tanečného kroku
2. etnogr. vyšívaná ozdoba na tkanine
cifra1 p. číslica
cifra2 p. ozdoba
číslica písomný znak pre číslo • cifra: arabská, rímska číslica, cifra • hovor. číslo
ozdoba vec slúžiaca na ozdobenie, skrášlenie • okrasa • výzdoba: ozdoby, okrasy, výzdoby starých fasád • dekorácia • kniž. dekórum: dekorácia výstavnej siene; slávnostné dekórum • hovor.: paráda • cifra • expr. čačka: jej šaty sú samá paráda, cifra; ovešať sa čačkami • kniž. ciráda: vyrezávaná ciráda (Kukučín) • pýcha (ozdoba, na ktorú možno byť pyšný): desiatky fontán sú pýchou mesta • ornament • ornamentika (ozdoba, ktorá využíva geometrické motívy): bohatý ornament, bohatá ornamentika na keramike • zried.: príkrasa • prízdoba • poet. zdoba (Vajanský, Hviezdoslav) • trblietka (trblietavá ozdoba): čepiec s trblietkami (Vansová)
cifra1, -y, -fier ž. číslica; číslo;
ciferný príd.: c-á hodnota čísla;
cifrička, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
cifra2, -y, -fier ž.
1. hovor. ozdoba; drobná ozdoba, napr. v maľbe, výšivke, tanci, hudbe a pod.: Pekná je to izba. Málo tu jesto obrazov... nijakých zbytočných cifier. (Kal.); halena samá cifra (Kuk.);
2. Cifra meno drobno strakatej kravy;
cifra1 ž. csl číslica; číslo: Či ťeras píšeťe inakšie cifri ako voľakeďi? (St. Hory BB); To sú dákia veľkia cifri (Čierna Lehota ROŽ); Len veliké cifri prečítám (V. Rovné BYT); Bukvi ňepozna, aľe cifri zato hej (Ratvaj SAB)
cifra2 ž. 1. ozdoba, ornament: To sa najľepšie cifrovale paľice z ľieske, šakovak kruťenie tej cifre (V. Lom MK); Na dvoh bokoh mali pleťenú šnurovanú cifru (Vráble); Šujtáše boli pozlácené nice, s kerích sa robili cifri na kroji (Vištuk MOD) L. sekádž na cifri (Brestovany TRN), dláce na cifru (Prochot NB) - náčinie, ktorým sa robili ozdoby na železe al. dreve F. to je cifra, tak sa napit! (Bzince p. Jav. NMV) - to je hanba!; peknú cifru spravil ze seba (Bošáca TRČ) - ukázal sa z nepeknej stránky 2. expr. žena, ktorá sa veľmi parádi, parádnica: To je taká cifra, ľen bi sa furt cifruvala! (Prievidza); Tota Haňa, to barz veľka cifra! (Markušovce SNV); cifrička i ciferka ž. zdrob. expr. k 1: Dakedi si vrtali na ra̋d aj cifričku, läkšie si poznau̯ veci (Val. Dubová DK); cíferka (Rajec ŽIL)
cifrička p. cifra2
cifra ž lat/maď 1. ozdoba, okrasa, ornament: ssnorky na čžifry (HLOHOVEC 1749); ornamenta columnis: cyfri na slaupe (LD 18. st) 2. číslo, číslica: počtar rachuge (:počita:) počty cyfframy neb počtnymi (!) penežmy (OP 1685); daly gednu lebku wymalowatj z cýfframi početnjckými (MP 1718); z položených zde cifruw, figur, numeruw aneb počtuw wssecko počtowánj powstáwá (LU 1775)