dopísať -še -šu dok.
1. skončiť písanie; prestať písať: d. knihu, úlohu; už som d-l
2. pripísať a tým doplniť: d. potrebné údaje;
nedok. dopisovať
dopisovať si, správ. písať si, korešpondovať
dopisovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok.
dopísať -píše -píšu -píš! -písal -píšuc -písaný -písanie dok. 1. (čo; ø) ▶ skončiť písanie; prestať písať: d. stranu, list; d. domácu úlohu, rukopis; autor nedopísal svoj román; dopísal a položil pero 2. (čo) ▶ pripísať a tým doplniť; syn. vpísať: d. potrebné údaje; d. dátum rukou; d. meno voliča do zoznamu; číslo bolo dopísané iným perom ▷ nedok. ↗ dopisovať
*dopisovať si ↗ správ. písať si
dopisovať -suje -sujú -suj! -soval -sujúc -sujúci -sovaný -sovanie nedok. 1. (čo; ø) ▶ dokončovať písanie: d. úvodnú časť románu; O novej dráme, ktorú práve dopisuje, mi nechcel veľa povedať. [M. Ruppeldt] 2. (čo) ▶ pripisovať a tým dopĺňať: d. do textu dĺžne a mäkčene; ručne d. výsledky, čísla; nič nedopisuj! ▷ dok. ↗ dopísať
dopisovať si p. písať si
dopísať, -še, -šu dok. (čo)
1. napísať do konca, dokončiť písanie: d. úlohu, list;
2. dodatočne pripísať: Musím dopísať, čo sa nám práve teraz stalo. (Ondr.);
nedok. dopisovať, -uje, -ujú
dopisovať si, -uje, -ujú nedok. zastar. písať si, korešpondovať: Vezme si Margitu, už si i dopisujú. (Tim.)
dopisovať ndk písať do konca, dokončovať písanie: nedopisuge do konce, smrt k nemu prichadzy (GŠ 1758)