vyraziť dok.
1. úderom al. iným zásahom uvoľniť, odstrániť, poškodiť ap.: v. čap zo suda, v. dvere plecom, pri páde si v-l zub; neos. v-lo mu dych znemožnilo mu dýchať; v. niekomu zbraň z ruky i fraz. predísť argumentom; hovor. v. poistky vybiť
2. razením utvoriť, vyhĺbiť: v. mincu; kľúč s v-eným číslom; v. chodbu v bani
3. prudko vystúpiť (na povrch): zo zeme v-la ropa, z nádoby v-la para
4. náhle vyrásť: jačmeň už v-l
5. prudko vybehnúť, rázne sa dať na cestu, do boja ap.: po výstrele pretekári v-li; zavčasu ráno v-me; tanky v-li zboku zaútočili
6. dôrazne, prudko ap. vysloviť: v-l zo seba kliatbu, v. poslednú slabiku
7. hovor. expr. vyhodiť (význ. 5), prepustiť: v-li ho z izby, zo skúšky, z roboty
● to mu v-lo dych prekvapilo, ohromilo ho to;
nedok. vyrážať -a