vrchný príd.
1. kt. je v hornej časti, na povrchu niečoho, horný, op. spodný: v. konár, v-á doska stola; v. odev nosený navrchu
2. správ. hlavný: v. čašník, inšpektor, riaditeľ, správ. hlavný čašník, inšpektor, riaditeľ; v-á sestra, správ. hlavná sestra