Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

roh -u m.

1. tvrdý dutý výbežok čelnej kosti niekt. cicavcov: kravský, kozí r.

2. výčnelok vybiehajúci do tvaru rohu: zool. r. nosorožca; anat. r-y miechy

3. hovor. rohovina: gombíky z r-u

4. lesný r. plechový dychový hud. nástroj so záklopkami

5. ostrá časť predmetu tvorená jeho hranami al. okrajmi: r. stola, výkresu, šatky

6. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky, nárožie: stáť na r-u ulice, schovať sa za r-om

7. miesto ohraničené dvoma zbiehajúcimi sa múrmi, stenami, kút: r. izby, dvora

8. hovor. rohový kop, hod: kopať r.

● expr.: tma ako v r-u veľmi; narástli mu r-y, rožky spyšnel; pejor. pristane mu to ako svini r-y vôbec mu to nepristane;

rohový príd.

1. k 3, 6 – 8: r. gombík, r-á črienka noža; r. dom; r-á lavica; šport. r. kop, hod kt. zahráva útočiace družstvo z rohu ihriska

2. rohovitý (význ. 2): r-á strelka spodná časť kopyta

roh ‑u m.; rohový

roh rohu pl. N rohy I rohmi/rohami m.

---

kút 1. miesto ohraničené dvoma zbiehajúcimi sa múrmi, stenami • roh: kút, roh izby; v kúte, v rohu záhrady; skryť sa v rohu dvora • uhol: v jednom uhle stôl, v druhom pec • hovor. zastar. vinkeľ

2. p. kraj¹ 2

---

rohovina hmota rohov, kopýt a pod. • hovor. roh: hrebene z rohoviny, z rohu

---

roh 1. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky • nárožie: za rohom je obchod; čakať niekoho na rohu, na nároží • uhol: uhol ulice

2. výčnelok vybiehajúci do tvaru rohu • rožok • rožtek: roh, rožok, rožtek periny • hrana: hrana stola • cíp: cíp vreckovky

3. p. kút 1 4. p. rohovina

---

výbežok vybiehajúca, vyčnievajúca, vystupujúca časť niečoho: horské výbežky • výčnelok: skalný výčnelok • výstupok: murovaný výstupok steny • roh • rožok • rožtek: roh, rožok, rožtek periny • zubec (výbežok pripomínajúci zub): rozvalina so zubcami (Vajanský) • menej vhodné cíp: cíp ostrova • ostroh (úzky výbežok zeme do vody)

roh¹, -u (zried. i -a) m.

1. tvrdý, obyč. dutý výbežok rozličnej podoby, vyrastajúci na čele niektorých cicavcov a na nosovej kosti nosorožcov: volský, volí, kravský, baraní, kozí r.; rovný, krivý, zahnutý r.; Rysuli už jedenásta obrúčka zakladala sa na rohoch. (Taj.) Vola lapajú za rohy a človeka za slovo. (Kal.); pren. expr. Ondro nemal ani roha na odovzdanie (Heč.) ani jeden kus dobytka.

● hovor. tvrdý ako r., stvrdnúť, zamrznúť ako r. veľmi; expr. tma ako v rohu úplná; hovor. expr. narástli mu r-y spyšnel, stal sa neprimerane sebavedomým; mať r-y veľa si o sebe myslieť; ukázať (svoje) r-y ukázať sa v pravom svetle, v pravej podobe; dvíhať r-y prejavovať sebavedomie, stavať sa sebavedomým, pyšným; hovor. posmeš. pristane mu to ako svini rohy vôbec mu to nesvedčí, nepristane; oblámať, zlámať niekomu r-y skrotiť niekoho; hovor. zried. nastaviť niekomu r-y klamať, podvádzať (manžela);

2. primitívny nástroj na trúbenie vyrobený z rohu (obyč. volského), trúba: lovecký, pastiersky r.; Pastierik koziar trúbil na roh. (Fel.) Z volského rohu hučí i do uličky. (Ráz.); hud. lesný, anglický r. a) koncertný plechový hudobný nástroj; b) druh organového registra;

3. zastar. nádoba majúca podobu rohu: Z plného roha medovinu pili. (Vaj.)

● r. hojnosti prameň, žriedlo, symbol hojnosti: Peniaze sa sypali ako z rohu hojnosti. (Vaj.)

4. predmet pripomínajúci svojím tvarom roh: Držal v dlani drevený roh pluha (Gab.) držadlo na pluhu, kľaču. Hodil mu kameň do hlavy, že mu hneď roh navrel. (Šolt.); pren. bás. Na rohu mesiaca si večer vytrubuje. (Rúf.); anat. r-y miechy výbežky šedej hmoty, ktoré sa objavia pri priečnom reze miechy;

5. neodb. rohovina: kopytný r.; Pavo sa ohrýzal, že mu je podsebný (kôň) bosý, že si roh rozrazí (Jégé) kopyto.

6. nár. (obyč. v mn. č) dlhý kus dreva (i okresaný), brvno, žrď: Vybrali z nich (z hŕb dreva) niekoľko menších rohov, ktoré bolo ľahšie popíliť. (Jégé) Nosili na pleci menšie i väčšie rohy dreva. (Kuk.)

roh², -u m.

1. ostrá, končitá časť plochy al. telesa utvorená jej (jeho) stranami, okrajmi, hranami: r. výkresu, r. knihy, r. stola; r-y vreca, šatky, zástery; r. novín, r. škatule; rohy šlabikára (Skal.); Rohy krížnych a tylových ručníkov nik nevyšil tak krásne. (Zgur.);

geom. bod, v ktorom sa zbiehajú, stýkajú dve strany mnohouholníka al. hrany mnohostena, mnohohranu, vrchol: r. trojuholníka, r. kocky, kvádra;

2. nárožie: r. domu, r. ulice; zastať na r-u, postaviť sa na r. (ulice); r. humna (Jégé); Štebotali (Samo a Zuzka) za rohom. (Taj.) Vietor hvízdal o rohy kaštieľa. (Vaj.) Poľan zabočil rovno do hostinca na rohu námestia. (Fr. Kráľ)

● hovor. expr.: (zastaviť sa, stretnúť niekoho ap.) na každom r-u všade; veľmi často; zahnúť za r. ujsť, stratiť sa, zmiznúť;

3. priestor miestnosti al. priestranstva ohraničený dvoma zbiehajúcimi sa stenami, múrmi ap., kút: r. izby; r. povaly (Ondr.); V pravom rohu medzi oblokmi (bol) stolík. (Taj.) Vo dvoch rohoch a pri stene s oblokmi tiesnil sa nábytok domácich. (Tat.); r. dvora (Karv.); r. ihriska (Gab.); Zastal ako prikovaný na rohu jačmeniska. (Skal.); šport. pravý, ľavý (horný, spodný) r. (brány);

4. šport. slang. rohový kop (vo futbale); rohový hod (napr. v basketbale)

rohový¹ p. roh¹

rohový² p. roh²

---

roh¹ m.
1. csl tvrdý rohovitý výčnelok čelnej kosti niektorých cicavcov: Choďievau̯ Žid a ot šeckih gerbiarou poskupuvau̯ rohe na hrebeňe (Pukanec LVI); Krava si zvaľila roch (Medvedzie TRS); Ko_ca koze chiťia borcuvaťi, roháma sa zbucaju, aj si rohe dolámu (Čelovce MK); Kutľe sa z hoväda, s krave; čo má rohe, má kutľe, aj ouca, aj koza, ňepomejľim sa (Ábelová LUČ); Jemu dali len kožu, nohi, rohi, hlavu, to mu oďďelili (Mýtna N. Ves TOP); Ti tlsté črevá naďívali zo žobračou kaššou, bou̯ s kravi roch a klbáski sa naďívali z roškom (Vozokany NIT); Z rohou sa robili kŕški a roški (Vaďovce MYJ); Tag zme si zebraľi štraneg, jako kravi sa, pravda, cez rohi uvazovaľi (Orlové PB); Turvoň bol chlob navľečení ve vreci, mal spravenu konsku hlavu, dva rohi a na ňih zvonki (Riečnica KNM); To taki kozi buľi, co ňemaľi rohi (Brezina TRB); ruóh (Kobeliarovo, Gočovo ROŽ); krafskí roch (Riečnica KNM)
F. tvrdé jako roch (Beluša ILA), suché jag rohi (Hlboké SEN) - veľmi; dvíha rohe (Tuhár LUČ), vitrča rohi (Valaská BRE) - prejavuje svoje zlé vlastnosti; narostľi mu rohi (Rim. Píla RS), rohi mu narásľi (Bodorová MAR) - stal sa sebavedomým, panovačným; zebrav ta čerd do roha! (Lukáčovce HLO) - nechcem ťa vidieť, zmizni!; má teho už plné nohi aj rohi (Láb MAL), má plné nohi a plné rohi (Brodské SKA) - má všetkého prebytok; (ťahať, chytať) ďa̋bla za rohi, boha za nohi (Krivá DK), boha za nohi a čerta za rohi (Kraľovany DK) - o falošnom človeku, ktorý sa pretvaruje; berie ako baran na rohi (Necpaly MAR), naberie na nohi ako baran na rohi (Zázrivá DK), bere jag baran na rohi (Trhovište MCH) - o chamtivom človeku; ňetreba ťi toľo vza̋ď na rohi (Krivá DK) - neprepínaj svoje sily; starí baran - tvrdí roh (Zázrivá DK), starí baran má tvrdí roh (Bošáca TRČ) - o neúnavnom staršom človeku; čím starší baran, tím tvrčí roh (Kátov SKA), čim starši baran, tim tvarče rohi ma (Markušovce SNV) - s pribúdajúci vekom sa človek ťažšie prispôsobuje; svečí jéj to jako sviňi rohi (Kubrá TRČ) - nepristane jej to; nedá Pámbo svini rohi, lebo bi klala (Lukáčovce HLO), ňeda Pan Boch sviňi rohi, ľebo bi s ňimi klala (Valaská BRE), dobre Pán Boh vie, akiemu baranovi ňemá daď rohi (Zázrivá DK) - bezcharakterný človek by zneužíval výhodné postavenie; dostau̯ medzi rohe (Ban. Bystrica) - dostal bitku, výprask; baranovi rohi ňezavaďa̋ (Jasenová DK) - čo je prirodzené, neprekáža; zu̯í baran, čuo si rohi ňeuňesie (Zázrivá DK) - o sebaovládaní; ču̯oveka za su̯ovo, barana za ro_chitávajú (Zázrivá DK) - príslovie; bodaj sa mu ruki pokruťiu̯i ako baraňie rohi! (Zázrivá DK) - kliatba, prianie zlého
2. obyč. mn. č. parožie jeleňovitej zveri: Oj, či bou̯ krásnej, tej rohe si držau̯ na chrpťe dou̯, pekňe zloženej, takie rozrasťenej aňi strom (V. Lom MK); Hlädámo rohi z jelenä, šva ho ántam dakto zastreleu̯ a skreu̯ (Sása REV); Polovňíg zobrav z jeleňa len rohi, masso ňehav psom (Ludanice TOP)
F. rohi mu spalli (Bošáca TRČ) - stratil sebavedomie, skrotol
3. čiast. strsl, miest. zsl, čiast. vsl opuchlina na hlave človeka (obyč. po náraze), hrča: Spadou̯ na dlášku, navreu̯ mu roh na čeľe (Bodorová MAR); roch (M. Stankovce TRČ, Odorín SNV, Kurimany LVO); ruch (Ražňany SAB, Bystré GIR)
F. takí roh mu narústeu̯ jak uherskému vou̯ovi (Jablonové MAL) - o veľmi veľkej hrči
4. jednoduchý nástroj na trúbenie (obyč. z rohu zvieraťa), trúba: Tuná v Ďanovej bolo, že obecní sluha zatrúbiu̯ na tom rohu a zaspievau̯ (Ďanová MAR); Dobre sa nafúka, keď na rohe ottrúbi dvanás! (Návojovce TOP); Na takém rohu trúbev (Ardanovce HLO); Noční vartáš trúbiu̯ na krafském rohu (Hlboké SEN); Ti diévki sa natrúbili, ešče desi je ten roh, čo trúbívali (Kľúčové TRČ)
5. pomôcka zo zvieracieho (obyč. teľacieho) rohu s odrezanou špičkou na ručné plnenie čriev, rožok: Klbáse sa naďievale ťenšima rohami (Čelovce MK)
6. tvrdá organická látka na zvieracom kopyte, rohovina: Vuol modz drau̯ roch, potom krívau̯, preto sä kovau̯, aj kravi ponietorí kovau̯ (Stankovany RUŽ); Ak ťahá, tak sa misí potkovaď, abi si ňezlámau̯ kopitá, kováči vravia rohi (Detva ZVO); Jeho kuon mau̯ virosťenie rohe (Kalinovo LUČ); Náhodu kec koňa zakujež aľebo prestrúhaž mu roch, tam mu začňe živé maso rvosc (Rajec ŽIL); Ňepokuti kuň olame sebe ruch (Studenec LVO); kopitni roch (Hanušovce n. Top. GIR)
L. roh vistrúhať (Mošovce MAR) - upraviť kopyto koňa pred podkúvaním
7. predmet (al. jeho časť) pripomínajúci roh zvieraťa, napr. oselník: roh (Istebné DK, Bystrička LUČ, Rozbehy SEN); drevení roh (Dol. Strehová MK)
8. zub al. ostrý výčnelok na rozličných náradiach (napr. na vidlách, na motyke, zahrotená časť nákovy): Dúhé dvojrohé vidli z dvoma rohama, též dúhé boli zarovno rúčki, hádam štiricet-piedatricet centimetrú (Jur p. Brat. BRA); Vidli boli trojki aj štvorki - podla teho, kolko mali rohóf (Biely Kostol TRN); Krampla mala dva rohi, kopal s nú vinohrad a tú zem obracal (Vinosady MOD); hranatí roch, gulatí roch (Mojmírovce NIT); hlatki roch, špicatí roch (Budkovce MCH)
9. dlhý kus dreva, zahrotená žrď (napr. roženec u stohárov ap.): Zakál nebolo levátora, boli rožnári, na rohoch, na takích koloch sa nosila slama hore na stoch (Hrnčiarovce n. Par. TRN)
10. druh koláča (obyč. plneného) zavinutého do podlhovastého tvaru: Belež je cenkí a z nekisnutého cesta, peče sa na šporheli, kec_ca dá maku, sú rohi, roški, a ked je okrúhlí ze sirom, je osúch (V. Rovné BYT); Pre mladú ňevestu sa robili také velké rohi ces celí plech, tam už bou̯ mak, a konce mau̯ skoro spolu (Dubodiel BÁN); Da še na dluhu tepšu, bulo jag ruka, a to še vola makovi roh, lekvarovi roch, tvarohovi roch, v lece aj z jablukami (Hnilec SNV); Tam jih dziefka počastuje s paľenku aj z mesom, z rohom a z beľušom (Jaklovce GEL)
11. obyč. mn. č. z nití pletený trak prišitý na trávnej plachte, na poľnej kolíske ap.: Tuto sa opásala plachta, potom ti druhé rohi sa zviazaľi a daľi za krki a tu zboka brala a rosievala (Zliechov ILA); Octrihla sa plachta, upľietľi rohi s tíh ňicí, na to sa prišiľi štiri rohi a už bola plachta (Podmanín PB); Ledva stačili na kolíske rohi odrezat, čo sa malé (z horiaceho domu) viniéslo plachte (Hor. Súča TRČ)
12. v dvojslovnom názve huby: koźe rohi (Sokoľ KOŠ) - jedlá žltá huba, bot. kuriatko jedlé (Cantharellus cabarius)
13. v spoj. kozí roh (Stráže n. Myj. SEN) - cvik, poloha s nohami za hlavou rohový¹ príd. k 6, 7, 11:
L. rohová plachta (Zliechov ILA, Trenč. Závada TRČ) - trávna plachta (obyč. s trakmi al. so spevnenými rohmi) na seno, na siatie ap.; rohoví čepiec (Jedľové Kostoľany ZM) - ženský čepiec na hlavu s vnútornou výstužou al. podložkou do tvaru rohov; rohovie kliešťe (Prochot NB), rohovie cangle (Žiar n. Hron. KRE), rohovo kľiśče (Vranov) - kováč. na osekávanie vyrastenej rohoviny na kopyte rožisko m. zvel. expr. k 1: Akia velkia rožiská majú ťia voli! (Revúca); Maďarskie voľi maľi veľkie rožiská (Mur. Lehota REV)

---

roh² m. (ruoh)
1. ostrá al. končitá časť plochy al. predmetu tvorená jeho hranami, okrajmi (napr. na stole, šatke, na odeve, knihe, lúke): Mladucha mala čiernu sukňu, oplecko, brusľa̋k a kabáťig z rohamí (Veličná DK); Nasipe sa na stvol na edon ruoch pšenica, oves, žito a järec (Gem. Poloma ROŽ); (Calta) bola navrchu ozdobená ciframi zo slatkího ňekisnutího cesta - f šťiroh roháh boľi ruže aľebo táčence a tag aj na prostrietku (Kozárovce ZM); Jag mám kasňu, tag do toho roha som palla akurát timto bokom (Hrušovany TOP); Napiekľi cipolkuov - to maľi takí zvik - to doňiesla v obruse a prekladala z rohuov na stoľe krížom (Súľov BYT); Koska bou̯a na krk, mau̯a tri rohi (Terchová ŽIL); Pirohi su o tri rohi a indzej su pirohi o štiri rohi (Trhovište MCH); Skočil tag ňedobre, že buchnul z hlavu do roha (Hlinné VRN)
2. nárožie
a. domu al. ulice: Mne sa to veru splniu̯o, na rohu stáu̯ Jano a stau̯ sa mi mužom (Hiadeľ BB); Pobeli zme sa ze Súčaní pred krčmú na ton rohu, na rozráške, de odbočuje hracká na Súču (Kľúčové TRČ); Najčašie to bolo spájadz na rohoch ti dreveňice, to sa virúbalo (Rajec ŽIL); Na sam vrch sa dal stromeg a bolo pohosťeňie, ke_ca dalo do rovna, bolo glajchove vipiť, na roh na tehlu davali stromek, gazda musel daď litrofku (St. Bystrica KNM); Ked je už hore jeden roch, ta treba liter i pokrejdu, jag maju, ket zakladaju firštoki, zaž liter (Brezina TRB); Skočil som za roh a stadzi viskočil proci mne jeden Ru_z bajonetom (Batizovce POP); Vence še zbijaju z veľkimi hvozdzami a na rohi še davaju krambľe (Pavlovce n. Uh. VK); Z blajvokem śe blajvokovaľi rohi (Dl. Lúka BAR)
L. vážeňie rohóf (Rajec ŽIL) - mur. vyvažovanie kolmosti na seba nadväzujúcich rohov (pri stavbe budovy)
F. iďe koládž zajedaď na rohu (V. Hradná BÁN) - povrávka o veštení budúceho manžela, keď dievča cez koláč vidí muža toho mena; zau̯ roha (Červeník HLO) - utiekol, zmizol
b. jzsl stohu so štvorstrannou základňou: Hlavní, tí robili závinki, rohi, boki (stohu), tí ukladali slamu (Modranka TRN); Kozlár robev rohi, zakrúciv roch, zavinuv roh a vitlačev hore (na stoh) (Bučany HLO)
3. kút v miestnosti; uhol vymedzený dvoma zbiehajúcimi sa stenami, brvnami, hradami a pod.: Mi zme to volali len do kútov, do rohov, boli zaňie a preňie kúti (na peci) (V. Maňa VRB); Ramená mosá pasuvad na roh (Nitr. Blatnica NIT); Jak sme aj f tích našich chalupkách ídávali - biu̯ stú v jedném rohu, okou̯o stou̯a bili dvie u̯avice (Plav. Peter MAL); Vrh bou̯ sklep s tehlí, ten spodeg bolo tlo, pri čelustách v rohoh boli pazuchi (Sila NIT); Pedz je dnu okruhli, ňema rohi a hore kľemba, to śe viľepilo z hľinu medzi cehlami (Markušovce SNV)
F. tma ako v rohu (Košťany n. Tur. MAR, Podkonice BB), tma ani v rohu (Sása REV), cma jako v rohu (Predmier BYT); cma jag u rohu (Hažín MCH) - veľmi veľká, hustá
4. tes. obyč. mn. č. párová hrada v strešnej konštrukcii, na kt. sa pribíjajú laty nesúce krytinu, krokva: Griecpalom sä strhávali hora̋ce trámi, rohi, lati a šindol (Hubová RUŽ); Na stavbu prichistaľi menšie aj väčie rohe (Králiky BB); Na tie tragare prišľi platvi a na platvi prišľi rohi a na rohi potom už lati, gďe sa šingľom pokrilo (Heľpa BRE); Miseu̯ son roch podoprieťi, ľebo je veľie sňehu na strechi (Kokava n. Rim. RS); Hore položiľi hredi, rohi a lati, na to pokrivu, perše bula ľem slama, veckaj šingľe, čerep a nouši prišla bľacha a eterňik (Plechotice TRB)
5. drevená kostra konského chomúta: Roh ból dvóležitú časťú chomúta, o poduškáh bi to kvóň ňeuťáhel (Bošáca TRČ); Okresau̯ rohi na chomúti a jíh oranšpluvau̯ (Bánovce n. Bebr.); roh (Demänová LM, Myjava, Rozbehy SEN) rohový² príd. k 2, 3, 5: V kuchiňi maľi rohovú lavicu (Rajec ŽIL); Bívali rohové chomúti, pod ne išla poduška, napretku ból držák, z druhéj strani pobočki, na níh zvršedz a dole potpinka (Modranka TRN); Ten rohoví dom je ích (Šurany NZ); Spraunojz rohovej cehli skontrolujeme z vaservahu (Pavlovce n. Uh. VK); Pod budinek samopirž naklad rohove kameňe (Dl. Lúka BAR); rohoví dom (Kameňany REV); rohová lavica (Brezová p. Brad. MYJ)
L. rohová scena (Rajec ŽIL) - mur. vytvárajúca s priľahlou kolmou stenou roh stavby

---

rožisko p. roh¹

---

ruoh p. roh²

roh m
1. tvrdý dutý výbežok čelnej kosti niektorých cicavcov: hlídala sem kozlátka tam medzi horami, kdež byla pastva sladká, trgali rohami (ASL 1603-04); patalis bos: ssyrokych welikych rohúw wúl (KS 1763); bugak, ktery widjce, že se mu sydlo zaklada na rohy, ukrutnost ukazuge (WP 1768); gestli rohi ťelatum z rospussťenim woskom obleges, mwožeš takowe, gako se ti libi, pokrutit (PR 18. st);
x. pren wiceg prislussy, abi sme sobe nochti a rohi perchliwosti a hnewu odrubali (MS 1758) aby sme sa zbavili hnevu a prchkosti
L. foenograecum: božj tráwa, bylina s capowyma rohami (KS 1763 bot) senovka grécka Trigonella foenum-graecum
F. corneolus: twrdý ako roh (WU 1750) veľmi; camurus: nakryweny gako wolowé rohi (KS 1763) veľmi krivý; sluší ako pre svine r-y pre koho vôbec nepristane, je neprimeraný, nevhodný: vi štekáťe, bučíťe a ručíťe, že pre mníški prám tak sluší breviár jako pre sviňe rohi (BR 1785); vyvyšovať r., vystavovať r-y prejavovať sebavedomie, stávať sa sebavedomým, pyšným: kolikrate gsem tebe do ucha sseptalo: Newiwissug rohu (SK 1697); ne proto ťa postawila fortuna na nohi, abys pissne wistawowal na twu hlawu rohi (GV 1755); zraziť r-y komu, zlámať pyšný r. komu, oblamovať r-y komu skrotiť niekoho: teto rohy aby Buh tymto pissnym ženam zrazil, dopausstj na ne častokrate hrozne a strassliwe pady (SP 1696); zato zlé szpadnu nyeprátzelyi, alye mi hore vsztanyem, jich pisni Lučency z Giskrem nesstastne boguge, wssak Giskrowy hnet w tom rohy oblamuge (MVP 18. st); mať seno v rohu byť hlúpy: Micimus muž kusawičny zeptawan gest, proč by Crasta s toho nekarhal, odpowedel: Nečinim, nebo Crastus seno w rohu ma (MC 18. st)
2. plný zrohovatený výrastok na hlave niektorých zvierat, paroh: swietnik z ielenih rohuw (BÁNOVCE n. B. 1663); wezmy polnieg rutky, citronowych kuorek, napilowaneho gelenjho rohu, každeho pol druha lotha, toto wssecko nadrobno utlč (RT 17. st); yelen z rohámi ozbrogeny dospeleho weku žhrebcúw prewissuge (PT 1778); proti zradniku koňe dawag mu prach z rohu losa užiti (PR 18. st)
F. gelena po rohách, medweda po nohách snadno poznatj mužeš (BV 1652) každý živý tvor má svoj charakteristický znak; vtáka poznáš po perí a človeka po reči
3. predmet podobný rohu, rohovitého tvaru: (diabol) mal čriewicze, klobuk na roch (KRUPINA 1741); stiva: pluhowé nohi, rohj (KS 1763); mesýc ponjžil swé rohy pod twé neyswetegssé nohy (UV 1763); gsau y gine nemoce wčelnj, totižto rohy, když gistá gakoby kostečka na čelu wčelám narostne (GO 1792)
4. rohovina na kopyte; kopyto: tito veczj rozpust na landriku a mast konyom rohj (RN 17.-18. st); angula: kopito, roh (AP 1769); kup pokrutinu lnenu, wlos gi v otcet, obwazug mu (koňovi) nohi tu pokrutinu, nabigeg mu do rohu, tak ho wihogiss (RG 18. st)
5. hudobný nástroj na trúbenie vyrobený z rohu (obyč. volského), trúba: cornu: roh, rohowá trúba (KS 1763); tri tónowé nasledowali z rohúw náramnite skrútenych gak z trúb zwučyce (PT 1778); trombita: roh (ML 1779); začali diabli strassne ručaty, skripaty, na rohach trubity a wručaty (MiK 18. st)
F. trúbiť do jedného r-u držať spolu, mať rovnaký názor na niečo: gakož lutheryáni a ginj gednohrjssnj až do dnessnjho dne w té wěcy s husyty do gednoho rohu trubj (FP 1744)
6. nádoba z rohu: komu dobitek mre, wezmy kaffru, pryčin pepre, hrebycžku, galganu wsip do rohu krawskeho čisteho a zamass woskem zwrchu a zakopeg w siny w čistem kute (LR1 17. st); komu dobitek dochne, odpil kus rohu kterehokolwek dobitka a do toho rohu nasyp rtudy (!) a temianu a zapraw woskom a pod prach zakopag (RG 18. st);
x. pren ty sám (Pane) gsy má čest, má chwála, má sýla, ty gsy roh spasenj mého we wssech cestách mých (MPS 1777) zdroj
7. ostrá, končitá časť plochy al. telesa utvorená jej (jeho) stranami, okrajmi, hranami: odtud zas gest chotar dobransky na roh skaly (T. TEPLÁ 1634); hamrik bez gedneho rohu (BYSTRIČKA 1725); rohi s ňeho (oltára) wytrhat se budu (KB 1757); dextrum cornu: prawy roh húffu; cornua antennarum: plachtowé rohi stržňúw (KS 1763); množstwý lámp a swíc bil kosťelník po wssech rohéch powessal a pozažíhal (BR 1785)
8. dlhý kus dreva (i okresaný), brvno, žrď, trám na krov: kterému panu zemanowy a compossessorowy potreba ukázala, ma sy rohou, lat narubat a na swu wlasny potrebu obratyt (LIPTOV 1716); w den deutralny gako swedok sem do Neczpal pre humjence kupene prissel a pokrou, lati a rohi z takoweho snal (NECPALY 1743); rohy a desky z harmanskej pile do Bistriczy wozime (ŠALKOVÁ 1770)
9. miesto, kde sa zbiehajú al. pretínajú ulice, chodníky, nárožie: dom pri uliczky lazobneg na rohu ležiczy, meczi temiže prateli aestimowan a becželowan gest na sseststo zlatych (KRUPINA 1651); wrby bily na placy d. impendentis, s kterych na rohu gedna bila won s plota (ZÁTURČIE 1677); zdegssi obiwatele uznawagu, že nenassli wicze len toliko sstiry aneb piet snopkow, ay to na prechodysscžy aneb na rohu (T. TURNÁ 1715)
10. priestor miestnosti al. priestranstva ohraničený dvoma zbiehajúcimi sa stenami, múrmi ap., kút: angulus: kút, uhel, roh; diagonica linea: czára aneb linea od rohu, do roha (KS 1763); množstwý lámp a swíc bil kosťelník po wssech rohéch powessal a pozažíhal (BR 1785)
P. tpn Rohov (Rohov 1471 VSO); -ový príd k 1: pripravený, zhotovený z rohu, súvisiaci s rohom: žadna robota gombarska nebila prinassana, gakožto cynowe gomby, rohowe, mosaczne aneb ssnury pomimo yarmoku (LIPTOV 1686); corneus: rohowy (WU 1750); pecten corneus: rohowy hreben; tuba: trúba, rohowá trúba (KS 1763); mast rohowa takto se strogi (RG 18. st) prospewugte Pánu na hárffe, na trúbach z hlasem trúbi rohowég (BlR 18. st) k 8: item za tri rohowe kliny per den 1 1/2 facit 4 1/2 den; platil sem Misskowi Kowaczowi od roboti na sspital rohowe klincze na stare muri 5 flor 20 den (ZVOLEN 1637); -ové s odmena pri dobrom predaji rožného dobytka: rohove od krav hofferskych fl 6 d 25 (ORAVA 1625 U2)

Roh_1 Roh_2

roh
mužský rod, neživotné, jednotné číslo, substantívna paradigma

N	(jeden)	roh
G	(bez)	rohu
D	(k)	rohu
A	(vidím)	roh
L	(o)	rohu
I	(s)	rohom

mužský rod, neživotné, množné číslo, substantívna paradigma

N	(dva)	rohy
G	(bez)	rohov
D	(k)	rohom
A	(vidím)	rohy
L	(o)	rohoch
I	(s)	rohami
I	(s)	rohmi

Priezvisko ROH sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 14×, celkový počet lokalít: 8, v lokalitách:
PODHÁJ (obec MARTIN), okr. MARTIN – 3×;
PRUŽINA, okr. POVAŽSKÁ BYSTRICA – 3×;
PRIEVIDZA II-PÍLY (obec PRIEVIDZA), okr. PRIEVIDZA – 2×;
SLOVENSKÉ PRAVNO, okr. MARTIN (od r. 1996 TURČIANSKE TEPLICE) – 2×;
ŽILINA, okr. ŽILINA – 1×;
PIEŠŤANY, okr. TRNAVA (od r. 1996 PIEŠŤANY) – 1×;
VRÚTKY, okr. MARTIN – 1×;
PETRŽALKA (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 1×;

roh: ^{→speex →vorbis}

až na roh bulváru ≈ jusqu'à l'angle du boulevard
dverám v rohu salónu ≈ la porte angulaire du salon
júla 1860, zistil, že rohy ≈ juillet 1860 constata que les cornes
rohov, kopytá alebo výrobky ≈ cornes, onglons ou produits
rohov, kopytá a výrobky ≈ cornes, onglons et produits
tak nešťastne na roh ≈ si malheureusement sur l'angle
tromi alebo štyrmi rohmi ≈ trois ou quatre angles
z rohov, kopytá, výrobky ≈ de corne, onglons, produits
...

antilopích rohov, na užších ≈ antilopích rohů, na užších
býk a rohom mu ≈ býk a rohem mu
do cukrárne za rohom ≈ do cukrárny za rohem
jeho dýku a roh ≈ jeho dýku a roh
krokov a na rohu ≈ kroků a na rohu
rohom, že ho odparentujeme ≈ rohem, že ho sejmeme
sa do rohu kancelárie ≈ se do rohu kanceláře
za rohom, a zjebe ≈ za rohem, a zjebe
...

a rohy sú nádherné ≈ and horns are beautiful
hláv a desať rohov ≈ heads and ten horns
hlavu, krátke biele rohy ≈ head, short white horns
oči a mesačnobiele rohy ≈ eyes and moon white horns
rohov a sedem čiernych ≈ horns and seven black
rohy sú ako rohy ≈ horns are like the horns
v rohu a povedal ≈ in the corner and said
žlté oči a rohy ≈ yellow eyes and horns
...