verný príd.
1. (citovo) úprimne oddaný; dodržiavajúci záväzky: v. priateľ, v-é zviera, v. návštevník (divadla), v. v láske, byť v. svojim zásadám
2. úprimne myslený, opravdivý, skutočný: v. cit, v-á láska, v-é služby
3. pravdivo vystihujúci, presný: v. obraz, opis, v. preklad; historicky v.;
verne prísl.: v. milovať; v. dodržiavať zmluvu; v. podávať udalosť;
vernosť -i ž.: manželská v.