Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

prostý príd.

1. skromný, jednoduchý, obyčajný: p. človek, p-é bývanie, p-á strava; p. vojak bez hodnosti

2. nie komplikovaný, jednoduchý, prirodzený: p. prístup, p-é vyjadrovanie

3. ku kt. nič nepristupuje, číry, holý: zbadať niečo p-m okom, p-á väčšina hlasov;

prosto, proste

I. prísl.

1. skromne, jednoducho, obyčajne, bežne: p. oblečená žena; žiť p.

2. iba prosto rovno, priamo: hodiť niekomu niečo p. do chrbta

II. čast. uvádza aktuálny výraz, jednoducho: človek tomu p. nerozumie; opatrovala ho p. z ľudskosti

prosto, proste 2. st. -tejšie prísl.

prosto, proste čast.

iba 1. vyjadruje priraďovací odporovací vzťah obmedzením platnosti predchádzajúcej vety • len • ibaže • lenže • iba čo: všetci sa zasmiali, iba, len on ostal vážny; vedel, kto to spravil, ibaže, lenže sa to bál povedať; ticho bolo, iba čo dážď klopal na oblok • leda • expr. ledaže: mal všetko, leda, ledaže zdravie mu chýbalo

2. zdôrazňuje platnosť výrazu vyjadrením jeho výlučnosti, obmedzením jeho platnosti • len • jedine: v prvej chvíli cítil iba, len únavu; jedine otca sa bál • leda • expr. ledaže: slnko celý deň leda, ledaže raz zasvietilo • napospol • výlučne: v tom čase sa stavali napospol také domy; na výlet išli výlučne chlapci • čisto • jednoducho • expr. len a len • zastaráv. prosto: pustil sa doňho, čisto, jednoducho, prosto preto, že bol namrzený

3. p. ale 1 4. p. až 3 5. p. ledva 2

naproti 1. na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti: naproti, oproti postavili nový hotel • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi; franc.]: sedeli vis-à-vis a ticho sa rozprávali • zoči-voči (bezprostredne naproti): postavila sa jej zoči-voči

2. vyjadruje smerovanie k prichádzajúcej al. približujúcej sa osobe, veci a pod. • oproti • zried. proti: išla na stanicu otcovi naproti, oproti; pes nám vybehol proti • v ústrety • zried. v stretky: deti jej išli v ústrety, v stretky

3. (komu, čomu) vyjadruje umiestnenie na protiľahlej strane, na protiľahlú stranu • oproti • proti (komu, čomu): naproti, oproti škole je veľký park; oblok proti dverám zostal zatvorený • zoči-voči (komu, čomu; vyjadruje postavenie bezprostredne naproti niečomu): mlčky stál zoči-voči otcovi • v ústrety (komu, čomu; vyjadruje smerovanie k niečomu): vybrali sa naproti, v ústrety neistej budúcnosti • nár.: prosto • naprosto (koho, čoho; Rázusová-Martáková, Gabaj, Hviezdoslav)

4. p. napriek 1

priamo 1. neodchyľujúc sa od priameho smeru, priamym smerom, bez okľúk • rovno: z kina išli priamo, rovno domov • priamočiaro: cesta vedie priamočiaro na vrchol • spriama: pozrel sa mu priamo, spriama do očí • prosto: trafil ho prosto medzi oči • lineárne

2. bez ohnutia, smerujúc nahor, v úplne zvislej polohe • rovno: stojí priamo, rovno ako svieca • narovnane • vyrovnane • vzpriamene: vždy chodí narovnane, vyrovnane, vzpriamene • spriama: sedieť spriama

3. bez sprostredkovania • rovno: tovar dodali priamo, rovno z výrobne • bezprostredne • osobne: je za to bezprostredne, osobne zodpovedný • zoči-voči • hovor. zastaráv. vis-à-vis [vysl. vizavi]: povedali si to zoči-voči, vis-à-vis

4. bez vyhýbania sa podstaty problému al. veci, bez okolkov, bez pretvárky • rovno: priamo, rovno pristúpili k rokovaniu • priamočiaro • spriama: treba na to ísť priamočiaro, spriama • otvorene • nezaobalene • dorovna: otvorene, nezaobalene povedal, čo si myslí • úprimne • nezakryte • zastaráv. nepokryte: úprimne, nezakryte hovorila o tom, čo sa jej stalo • kniž. explicitne • kniž. zastaráv. explicite: je to tam priamo, explicitne vyjadrené • prosto • fraz.: z mosta do prosta • bez obalu • pekne-krásne • na plné ústa: prosto, z mosta do prosta nám začal nadávať

5. p. priam 3 6. p. tesne 1 7. p. sám 5

prosto 1. p. priamo 1, rovno 1 2. p. naproti 3 3. p. priamo 4, rovno 4, skrátka 2, teda 1 4. p. iba 2

rovno 1. v rovnej, priamej línii; bez ohnutia, bez zakrivenia (op. krivo) • priamo: ležal rovno, priamo • prosto: cesta viedla prosto ku kaštieľu • neohnuto • nezohnuto: neohnuto, nezohnuto uložené drôty • dorovna • narovno: dorovna, narovno vykopaná ryha • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

2. smerujúc zvislo hore al. dolu, vo zvislej polohe (op. krivo, šikmo) • vzpriamene (op. ohnuto) • vystreto • vypäto • vypnuto: po doskoku drží telo rovno, vzpriamene, vystreto • vztýčene • narovnane • vyrovnane: kráčal vztýčene, vyrovnane • kolmo: palice trčia kolmo k nebu • zvislo • zvisle: obraz je zavesený rovno, zvislo • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško • fraz. hore koncom

3. vo vodorovnej polohe, do vodorovnej polohy (op. šikmo, krivo) • vodorovne (op. zvislo): latku musí pribiť rovno, vodorovne • horizontálne (op. vertikálne): horizontálne položená doska • dorovna • narovno: dorovna, narovno uložené potrubie • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

4. najkratšou cestou, bez odchýlenia sa od priameho smeru, bez okľúk a pod. • priamo • priamočiaro: podišla rovno, priamo k mužovi; táto cesta vedie priamočiaro k cieľu • prosto: auto sa rútilo rovno, prosto na dieťa • expr.: rovnučko • rovnunko • rovnulinko • rovnuško

5. bez akýchkoľvek odchýlok • priamo • presne: kopol ho rovno, priamo do členka; prišiel presne o šiestej • práve • hovor. akurát: mám práve, akurát tisíc korún

6. bez zdráhania sa, bez pretvarovania sa, bez okolkov, bez pretvárky • priamo • otvorene • úprimne: spýtal sa jej rovno, priamo, či príde; napísal otvorene, úprimne, čo sa mu stalo • nezaobalene • nezakryte: nezaobalene, nezakryte jej začal nadbiehať • prosto • doprosta • dorovna • fraz. z mosta do prosta: prosto, doprosta, z mosta do prosta mu povedala, čo si myslí • kniž. priamočiaro: začal priamočiaro hovoriť o svojich nedostatkoch

7. bez dlhého rozhodovania, bez otáľania, bez odkladania • hneď • ihneď • priamo: musíš sa do toho pustiť rovno, hneď; najradšej by sa ihneď, priamo priznal ku všetkému • bezodkladne • naskutku: bezodkladne, naskutku všetko vysvetliť

8. bez sprostredkovania • priamo: jedol rovno, priamo z hrnca • bezprostredne: rozkazy dostával rovno, bezprostredne od šéfa • nesprostredkovane: musí sa o to pokúsiť rovno, nesprostredkovane

9. zdôrazňuje platnosť výrazu, pred ktorým stojí • priamo • priam: raz si rovno, priamo hlavu zabudneš; také čosi človeka priam omráči • práve • hneď: práve, hneď cestovať by sa ti chcelo

10. p. rovnako 1

skrátka 1. obmedzujúc sa na podstatné veci, úsporne v slovnom vyjadrení (op. obšírne) • krátko: skrátka, krátko vyrozprával svoje zážitky • stručne • jadrne: stručne, jadrne osvetliť podstatu problému • jednoducho: jednoducho porozprával životný príbeh

2. nadväzuje na situáciu a uvádza vysvetlenie, zhrnutie a pod. • jednoducho • slovom • jedným slovom: skrátka, jednoducho, nemám na to čas; (jedným) slovom, bolo to výborné • prosto • proste: prosto, nerozumeli si • nuž • teda: nuž, teda, rozmyslel som si to • fraz. dosť na tom

teda 1. konštatuje al. komentuje istú skutočnosť, uvádza zhrnutie nejakého zistenia • tak • slovom • skrátka: teda, tak si už uvedomuješ, čo si spravil; slovom, skrátka, musíš sa rozhodnúť • jednoducho • prosto • proste: správa sa jednoducho, prosto ako slobodný mládenec • nuž: nuž, mal by sa nad tým zamyslieť • raz • konečne: buďte už raz, konečne ticho • už • potom • takrečeno: a ako to už potom, takrečeno býva, nešťastie nechodí samo • kniž. ergo: ergo, zajtra sa stretneme • zastar. tedy

2. vyjadruje priraďovací vzťah s vysvetľovacím významom; uvádza vysvetlenie k textu al. vypočítavanie • čiže: prišli aj naši, teda, čiže otec a mama • to jest (skr. t. j.) • a to: najvyšší predstaviteľ štátu, t. j. prezident; rastú tam ihličnaté stromy, a to smreky, jedle, borovice • napríklad • ako (uvádzajú vysvetlenie al. neúplné vypočítavanie): kôstkoviny, napríklad, ako čerešne, slivky, ringloty, majú šťavnatú dužinu • zastar. tedy

3. vyjadruje priraďovací dôsledkový vzťah • a teda • preto • a preto • tak • a tak: je ešte mladý, (a) teda si to môže dovoliť; nemá nikoho, (a) preto, (a) tak si musí poradiť sama • nuž: išli iní, nuž išiel aj on • i: prišla noc, i museli skončiť • zastar. tedy

4. p. no 3

prosto i proste

I. prísl.

1. jednoducho, obyčajne, skromne: Oblečená je prosto, podľa módy asi päťročnej. (Stod.) Žili prosto, ako žijú dedinčania. (Taj.) Pokojným hlasom, nevyberanými slovami, prosto a zrozumiteľne, no pritom presne vysvetľuje svoju prácu. (Štítn.) Veď iba takto sa dá vyložiť všetko prirodzene a proste. (Kuk.)

2. zried. bez použitia niečoho, priamo, bezprostredne: Pútnik, stlač kľuku a môžeš piť vodný krištáľ, nadložiac ústa k prúdu, alebo prosto z rúk. (Mih.) Kamaráti sa dajú do roboty (t. j. loviť raky). Oni to len tak proste, strčia ruku hlboko pod breh a ak sa jej čo chytí, vytiahnu, a je. (Ráz.)

3. len prosto bez okľúk, rovným smerom, rovno, priamo: V dedine prosto za fabrikou trčala malá drevená zvonica. (Ondr.) Do Brodna nejde cestou, ale udrie prosto chodníkom ku kostolu. (Heč.) Nedoobutý krpec strhol z nohy a hodil žene prosto do chrbta. (Taj.)

II. čast.

1. odkazovacia; vyjadruje zhrnutie nejakých tvrdení; jednoducho, slovom, skrátka: ... ale — prosto a krátko — špeciálne postavenie Slovenska ... (Mat.); Prosto, Balsazár verí všetkému, čo sa mu šikovne narozpráva. (Fig.) Čitateľ proste nerozumie, čo sa vlastne deje. (Jes-á) On by totižto, keď nemá čo robiť, proste nevydržal. (Ráz.) Bratova ruka (povesť od Kalinčiaka) proste nemohla vyhovovať literárne školovanejšiemu čitateľovi. (Mráz) Veľký prúd slovenskej literatúry medzi dvoma vojnami, ba ešte aj po oslobodení, bol poznačený pomýlenou „svetovosťou“, ctižiadosťou nebyť národným, proste tým, čo dneska nazývame kozmopolitizmom. (Min.)

2. zdôrazňovacia; zdôrazňuje, vyzdvihuje, zužuje a obmedzuje platnosť výrazu; iba, len, výlučne: Nie že by ma spisovateľstvo nevábilo, ale prosto preto, že som si nad prácami spisovateľskými dušu temer umučil. (Taj.) Že prídu hneď, keď ich očakáva, to si prosto nemyslela. (Tat.) Nezaujímala sa o mňa ako o člena akejsi delegácie a „spisovateľku“, oj nie: chodila ma celý večer pozerať a opatrovala ma ako mamka proste z ľudskosti. (Jes-á)

III. len prosto predl. s 2. p. nár. naproti, oproti: Zasadol prosto dveriec. (Gab.) Prosto majera, z ktorého vychádzajú Jurove jahnence, je pálenica. (Ráz.-Mart.)

prosto
I. prísl.
1. čiast. strsl i vsl priamym smerom, bez odbočenia, rovno: Kot puojďeš prosto za tínto chodňíkon, tak prídež do ňich (Kokava n. Rim. RS); Icce len prosto (Východná LM); Ice doľeva a potim prosto, tam biva vaš kamarat (Chmin. Jakubovany PRE)
2. v rovnej, priamej línii: Ňepoložil to prosto, aľe tag nakrivo (Dl. Lúka BAR)
3. vzpriamene, rovno: Stuj prosto, ňeguňdži śe jak pes! (Bracovce MCH)
F. stac prosto jag vojak (Bracovce MCH) - veľmi vyrovnaný
4. čiast. strsl i vsl bez okľúk, najkratšou cestou; bez zastavenia, zdržania, rovno: Z muostka prosto do garádu skočilo (Dol. Lehota DK); S pikleta sä ide prosto do vizbi (Sása REV); Pes pošol prosto gu ňomu a ho ukušil (Brezina TRB); To i Ňemcoh zato śe muśiu̯ bojec, bo u̯oňi iśľi prosto do chiži (Sobrance); Jagbaču ňepridze za mnu, aľe pujdze prosto na mašinu (Hatalov MCH)
5. jednoducho, priamo, bezprostredne: I repu pečenú zme jedľi s kapustuof, s takuof prosto zo suda (Medvedzie TRS)
L. mľedz na prosto (Kys. N. Mesto) - bez preosievania cez vrece
6. bez pretvárky, otvorene, úprimne: Prosto mu povedau̯ praudu do očí (Bobrovec LM); Ňekruc śe jak pes kolo chvosta a prosto povic, co chceš (Štefanovce SAB)
F. povedau̯ mi z mosta do prosta (Rim. Píla RS), povidz mi prosto do uč (Dl. Lúka BAR) - priamo, bez okolkov
II. predl. s G
1. čiast. strsl i vsl naproti, oproti: Stáľi zme prosto školi (Liesek TRS); Starosta bívajú prosto mosta (Prosiek LM); A prosto koscela bivaľi pan (V. Šariš PRE); Mi bivame prosto školi (Ratvaj SAB); Voňi stadzi, prosto našej babi bivaľi (Bracovce MCH)
2. na úrovni, zarovno s: Už bou̯ prosto Keki, ke_com ho srietou̯ (Dol. Lehota DK)