Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

pristúpiť -i dok.

1. chôdzou, krokmi sa dostať niekam, prikročiť: p. k obloku; p-l k nemu a podal mu ruku

2. nastúpiť ako ďalší do dopravného prostriedku, prisadnúť: p. do vlaku, do električky

3. pripojiť sa, pridať sa, pridružiť sa: p. do spolku, do družstva; p. k zmluve o zákaze jadrových zbraní

4. začať robiť, prikročiť: p. k rokovaniu, k diskusii, k hlasovaniu

5. vysloviť súhlas s niečím, pristať, privoliť: p. na požiadavky, na návrh

6. pribudnúť: k hladu p-la aj zima

7. i pristupiť nohou pritlačiť, prišliapnuť: p. dážďovku;

nedok. pristupovať

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
pristúpiť ‑i ‑ia dok.

pristúpiť -pi -pia pristúp! -pil -piac -pený -penie dok.

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

dať sa 1. začať niečo robiť • pustiť sa pribrať sa: dal sa, pustil sa, pribral sa do robotychytiť sa prichytiť sa chopiť sa: chlapi sa chytili, chopili rúbať drevoprikročiť pristúpiť (v úradnom styku): pristúpiť k hlasovaniuodhodlať sa podobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podujať sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním nevôle): priprela sa do učenia až pred skúškamikniž. prepožičať sa (dať sa získať na niečo, obyč. zlé): prepožičal sa na spreneveru peňazíhovor. spustiť (dať sa do kriku, plaču a pod.): spustila krikexpr.: schytiť sa vychytiť sa (prudko): pár sa vychytil do tancaexpr. lapiť sa: načim nám lapiť sa robotyzastaráv. oddať sakniž. jať sa: jal sa snívať, oddal sa snívaniuexpr. zahryznúť sahovor. expr. zažrať sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa, zažrala sa do čítaniafraz. vyhrnúť si rukávykraj. prisošiť sa (Felix)popúšťať sa popriberať sa pozahrýzať sa (postupne)

2. začať sa pohybovať istým smerom • pobrať sa zobrať sa vybrať sa: dali sa, pobrali sa na cestu; vybrali sa rovno do hotelapustiť sa: sprievod sa pustil ulicamipodať sa: podať sa ďalejvykročiť vydať sa ísť zamieriť: vykročili, zamierili správnym smeromvypraviť sa vystrojiť sa vychystať sa (s predchádzajúcou prípravou): vypravil sa na dlhú cestuexpr.: vychytiť sa schytiť sa (rýchlo) • zried. ubrať sa

3. p. rozhodnúť sa 4. p. podvoliť sa


dopustiť 1. neurobiť nič proti niečomu • pripustiť: dopustil, pripustil, aby starcovi ublížilinezabrániť: nezabrániť sporu, hádkestrpieť zniesť (s premáhaním odporu): strpel, zniesol aj urážkydovoliť privoliť pristať pristúpiť súhlasiť

2. spôsobiť, aby sa niečo stalo (o Bohu) • poslať zoslať: nebesia na nich dopustili, poslali, zoslali trest


dovoliť dať povolenie na niečo • povoliť: nedovolili, nepovolili im odklad cvičeniadopustiť pripustiť: nedopustím, nepripustím, aby jej ublížiliumožniť: nakoniec mu umožnili štúdium v zahraničísúhlasiť privoliť pristúpiť pristať (dovoliť so súhlasom): otec súhlasil, privolil, pristal, aby deti šli do kinastrpieť zniesť (s premáhaním odporu): nestrpí, neznesie nadávaniekniž. zastar. pozvoliť: prídem, ak pozvolíte


chopiť sa 1. vziať do ruky a podržať; využiť vo svoj prospech • chytiť satrocha expr. lapiť sa: chopila sa, chytila sa jeho rúk; lapil sa dreva obidvoma rukami; chopili sa, chytili sa príležitostizmocniť sa: zmocnili sa zbraní; chopili sa, zmocnili sa moci

2. začať nejakú činnosť • chytiť sa pustiť sa dať sa začať: chopil sa roboty, chytil sa, pustil sa, dal sa do roboty; pustil sa, začal čítaťujať sa (moci, vlády, funkcie a pod.): ujali sa, chopili sa vedeniapribrať sa podobrať sa pobrať sa prichytiť sa podujať sa: pribral sa, podobral sa robiť poriadok; podobral sa, podujal sa na ťažkú úlohupriprieť sa (donútiť sa začať niečo robiť): priprel sa do robotyprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): konečne prikročili k vecikniž. jať sa: jal sa hlásať, že…hovor. expr. skočiť (osvojiť si): skočili na náš návrh


podvoliť sa prestať odporovať, súhlasiť s niečím (po istom váhaní) • privoliť: nakoniec sa podvolil, nakoniec privolil urobiť prácu za nichpristať pristúpiť: protivníci pristali, pristúpili na kompromisustúpiť: po dlhej hádke ustúpilpoddať sa podrobiť sa: Poddajú sa, podrobia sa dedinčania novým poriadkom?dať sa (obyč. v zápore): tí sa tak ľahko nedajúpodľahnúť: podľahli po dlhom presviedčanízastar. podzvoliť sa: rytier sa podzvolil oslobodiť princeznúkniž. zried. podčiniť sazried. uvoliť sa


pristať 1. prejaviť súhlas, prijať s uspokojením • súhlasiť dať súhlas: pristať na podmienky, súhlasiť s podmienkami; nepristane, nedá súhlas na hocičopristúpiť: na náš návrh hneď pristúpili; pristúpiť na kúpuprivoliť dovoliťkniž. zastar. zvoliť (dať dovolenie, povolenie na niečo): rodičia privolia synovi na všetko, dovolia mu všetko; nikdy na sobáš neprivolím, nikdy sobáš nedovolím; ochotne na to zvolilipodvoliť sazried. uvoliť sa (pristať po zdráhaní): podvoliť sa operácii; napokon sa predsa uvolila prísťpripustiť (pristať po uvážení): pripustiť pravdivosť výpovededopustiť (neurobiť nič proti niečomu): dopustil, aby s ním zle zaobchodiliprikývnuť (pristať kývnutím hlavy): prikývnuť na požiadavkypejor.: odkývnuť odkývať (pristať na niečo mechanicky): na plenárnej schôdzi všetko odkývali

2. byť vhodný na niečo (svojou povahou, vlastnosťami al. pekným, ladným výzorom) • hodiť sa: dievča pristane, hodí sa do koča i do vozasvedčať svedčiť slušať: zelená farba ti nesvedčí, nesluší; mladým to spolu svedčalo, svedčilohovor.: pasovať šiknúť sa: pasovala by mu, šikla by sa mu funkcia predseduhovor.: sadnúť seknúť padnúť: oblek mu výborne sadol, padol; klobúk jej seknehovor.: sedieť stáť: účes s ofinou ti nesedí; šaty vám stoja ako uliatešatiť (o šatách): tento strih dobre šatí


prísť 1. chôdzou, dopravným prostriedkom al. iným pohybom sa niekam dostať (op. odísť) • dôjsť: prísť, dôjsť domov pešo, bicyklom, lietadlom; vlak už prišiel do stanice; prísť, dôjsť z návštevydostaviť sazastar. ustanoviť sa dostanoviť sa (prísť z povinnosti, obyč. úradnej): dostavte sa, ustanovte sa na okresný úradexpr. naklusaťkniž. zavítať: Kto to k nám zavítal?, jar tohto roku do mesta zavítala skoropristúpiť prikročiť priblížiť sa (k niekomu, niečomu): pristúpi, prikročí k mužovi a podá mu ruku; priblížili sa až k budoveexpr.: pribehnúť dobehnúť priletieť doletieť pritrieliť dotrieliť pripáliť dopáliť priraziť doraziť prikúriť dokúriť priklusať doklusať pricválať docválať (prísť rýchlo): pribehli, dobehli so zlým chýrom; chlapec pritrielil, dotrielil, prikúril, priklusal domov už naobed; k chate prirazili, dorazili turisti v rekordnom časeexpr.: prifrčať dofrčať prifrňať prifučať prifuňať prifukotať prihartusiť priharcovaťhovor. expr. prifárať (rýchlo, obyč. znenazdania): hostia prifrčali, prifuňali, priharcovali veľmi skoroexpr.: prihnať sa dohnať sa privaliť sa dovaliť sa prirútiť sa dorútiť sa prihrnúť sa dohrnúť sa dosypať sa nahrnúť sa primlieť sa domlieť sa pritiahnuť prirojiť sa (prísť prudko a obyč. vo väčšom množstve): rodina nič neoznámila a prihnala sa, prihrnula sa aj s deťmiexpr. navláčiť sa (prísť obyč. nepozvaný) • expr.: prihrčať dohrčať prirapčať dorapčať prihrkotať dohrkotať prihrmieť dohrmieť prihrmotať dohrmotať prihrmotiť dohrmotiť prirachotiť dorachotiť dohučať (prísť náhle a obyč. hlučne): prihrčať, dohrčať na koči, na aute; prihrmel, dohrmel nadávajúc na všetkýchzastar.: prijachať dojachať (obyč. o dopravnom prostriedku): vlak prijachal do staniceexpr.: prikvitnúť dokvitnúť prikvačiť (znenazdajky): prikvitla k nám návšteva; do školy prikvačil inšpektorhovor. expr. prikonať sa (prísť ťažko, zďaleka): Kdeže si sa sem prikonal?expr.: privliecť sa dovliecť sa pritrepať sa dotrepať sa dopratať sa priterigať sa doterigať sa pridrgáňať sa dodrgáňať sa priredikať sa doredikať sa priteperiť sa doteperiť sanár. prikriatať saexpr.: prirepetiť sa dorepetiť sa primotať sa domotať sa pripantať sa priplantať sa doplantať sa prihrabať sa dohrabať sa prikrbáľať sa dokrbáľať sa dotĺcť sa (prísť s námahou, ťažko a pomaly): domov sa privliekli, priterigali veľmi ustatí; muž sa pritrepal, prirepetil na schôdzku pripitý; starec sa sem ledva domotal, doplantalexpr.: pritárať sa dotárať sa pritmoliť sa dotmoliť sa pritúlať sa (náhodou prísť): ktovie, odkiaľ sa sem pritáral, pritúlal ten cudzinecexpr.: priknísať sa doknísať sa prikolísať sa dokolísať sa pritackať sa dotackať sa prikľuckať sa dokľuckať sa prikyvkať dokyvkať sa dokývať sa došmatlať sa (prísť neistým, knísavým, kolísavým, tackavým a pomalým krokom) • pripotkýnať sa dopotkýnať sa (prísť potkýnajúc sa) • expr.: prikrivkať dokrivkať dokrivkať sa pribadkať dobadkať (sa) (prísť krivkajúc, pomaly) • expr.: prikradnúť sa priplúžiť sa doplúžiť sa prikĺznuť sa prišmýkať sa (prísť ukradomky, potichučky): prikradol sa, priplazil sa k domu cez záhraduexpr. prišumieť (prísť so šumením, jemne): jar prišumela zavčasupriplaziť sa doplaziť saexpr. priplichtiť sa priliezť doliezť prištverať sa doštverať sa (prísť plazením, pokorne a pod.) • expr.: pricupkať docupkať pricapkať docapkať priťapkať doťapkať (sa) priťupkať priciepkať priskackať priskočiť prihopkať prihopkovať pridrobčiť (prísť drobným krokom): dievčatko pricapkalo, pricupkalo, priťapkalo k dedkovi bosými nôžkamiexpr.: pritancovať dotancovať prikrepčiť (prísť niekam tanečným krokom) • expr.: prišuchtať sa došuchtať sa prišúchať sa došúchať sa prišuchnúť sa došuchnúť sa prišmotlať sa prišmochtať sa došmochtať sa prišmotkať sa došmotkať sa (prísť pomaly, šúchavým krokom) • pripochodovať dopochodovaťhovor. zastar. primašírovať (prísť pochodovým krokom, expr. prísť vôbec) • pricestovať docestovaťhovor. expr. priputovaťexpr.: privandrovať dovandrovať (prísť cestovaním): nevedno, odkiaľ sem turisti priputovali, privandrovalipoprichádzať poprichodiť podochádzať podochodiť (postupne, vo väčšom počte): na svadbu poprichádzalo, poprichodilo veľa hostí

2. p. nastať 3. p. ocitnúť sa 4. p. získať 1, nadobudnúť 5. p. stratiť 2 6. porov. objaviť, zistiť 7. p. zmocniť sa 2 8. p. ujsť sa 9. p. vyskytnúť sa, naskytnúť sa 10. p. stáť2


pustiť sa 1. začať niečo robiť, začať nejakú činnosť • dať sa: pustili sa, dali sa s chuťou do kosenia; pustiť sa, dať sa do jedlachytiť sa chopiť sa: bez slova sa chytili, chopili do roboty; nemá sa čoho chytiť, chopiťpribrať sa prichytiť sa: pomaly sa pribrala do pletenia; prichytiť sa do vareniaprikročiť pristúpiť (obyč. v úradnom styku): hneď prikročili, pristúpili k riešeniu naliehavej úlohypodobrať sa podujať sa (s vedomím zodpovednosti): podobrali, podujali ste sa na ťažkú úlohupriprieť sa (s premáhaním vôle): priprieť sa do štúdiakniž. jať sa: jať sa do práceexpr.: vhryznúť sa zahryznúť sa pozahrýzať sa (postupne) • hovor. expr.: vrhnúť sa zažrať sa: s veľkým elánom sa vrhli, zažrali do problému, do čítaniapohrúžiť sa (intenzívne sa začať s niečím zaoberať): pohrúžila sa do čítania, do robotyexpr.: schytiť sa vychytiť sa (zrazu sa pustiť do niečoho): schytila sa, vychytila sa upratovať; schytiť sa na útekhovor. expr. lapiť sa: lapiť sa do robotyfraz. vyhrnúť si rukávy: neotáľali, vyhrnuli si hneď rukávyzastaráv. oddať sa: oddal sa rozjímaťhovor. spustiť (o reči, speve a pod.): spustiť krik, plač

2. začať sa pohybovať istým smerom, začať ísť niekam • dať sa vydať sa: pustili sa, dali sa, vydali sa na cestu domovzamieriť vykročiť pobrať sa: po dlhšom rozmýšľaní zamieril, vykročil, pobral sa dopravapodať sa: podali sa rezko ku kostoluexpr.: schytiť sa vychytiť sa rozbehnúť sa (naraz, prudko): naraz sa schytili, vychytili smerom k divadluhovor. vziať (to): vzal to krížom cez polia

3. (o tuhých látkach) pôsobením tepla sa stať tekutým al. sa rozplynúť v tekutine • rozpustiť sa roztopiť sa: sneh sa cez obed pustil, rozpustil, roztopilstopiť sa: ľad sa v pohári stopilvyškvariť sa rozškvariť sa (pustiť sa škvarením): slanina sa na ohni vyškvarila, rozškvarila

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

pristúpiť1, -i, -ia dok.

1. (ku komu, k čomu) krokmi, chôdzou, zried. i iným pohybom sa priblížiť, prikročiť, prísť: Pristúpila ku Katici a podala jej ruku. (Kuk.) Horovič pristúpil k nemu a predstavil sa mu. (Urb.) Pristúpila na prstoch ku dverám. (Tim.) Naša loď pristúpila k brehu (Kuk.) prirazila. Furman sa túlal po Čiernej Hore, kam sa môže kočom pristúpiť (Kuk.) dostať sa.

2. vstúpiť, nastúpiť do nejakého dopravného prostriedku ako ďalší cestujúci: Do vlaku (do autobusu) pristúpili noví cestujúci.

3. (bezpredm. i ku komu, k čomu) vstúpiť do nejakého spolku, organizácie, ústavu ap., stať sa jeho novým členom; pripojiť sa, pridať sa k nejakej spoločnosti: 22 nových členov pristúpilo do družstva; pristúpilo 5 nových žiakov; p. k obchodnej spoločnosti, k utváranému bloku; aby premysliac vec, k nám pristúpili (Štúr);

4. (k čomu) pribudnúť: K úlohám výboru pristúpila ešte i sociálna starostlivosť o žiakov.

5. (k čomu) začať sa zaoberať s niečím: p. k veci, k rokovaniu, k štúdiu, k uskutočneniu niečoho;

6. (na čo) súhlasiť s niečím, pristať, privoliť: p. na návrh, na kúpu; Chcú nás rozdvojiť, aby nemuseli pristúpiť na nový kontrakt. (Smrč.)

7. cirk. (k čomu) podrobiť sa cirkevným obradom predpísaným pri udeľovaní sviatostí: p. ku krstu (Hviezd.);

nedok. pristupovať, uje, -ujú


pristúpiť2, -i, -ia (kraj. i pristupiť, -í, -ia) dok.

1. (čo, koho, zried. i na čo, na koho) nohou niečo pritlačiť, prišliapnuť: Pristúpil mu rožtek na košeli. (Kuk.) Ani jednu krásotku som nepristúpil. (Ondr.) Pristupil na muchu. (Hviezd.)

2. zastar. (komu) obviniť, obžalovať niekoho z niečoho; vyčítať niekomu niečo: Zákon nemohol pristúpiť tomuto človeku, lebo on ho znal a vedel sa mu popredku vyhnúť. (Vaj.) Nemôžeš mu pristúpiť — je bezúhonný občan. (Kuk.)

pristúpiť dok.
1. csl chôdzou sa priblížiť, prikročiť; priblížiť sa k niečomu, dostať sa na nejaké miesto: Páňi si oďelili pole aj hori a opčäňi mali len na zatku, čuo sä ňedá aňi pristúpiť (Istebné DK); Pristúpiu̯ ten pán a sa jej opituvau̯ (Háj MAR); A tag ľem potom mohou̯ pristupiť s koňma gu tomu drevu (Polomka BRE); Iba pristúpiťi je sen ťaško a gór kot prší (Ozdín LUČ); Na povozí sa drevo sťahuvalo z hori, horskí vo_sa museu̯ f strmih breháh rozďeľeď na povozia, abi sa ľachšie dalo pristúpeď do strmín (Pukanec LVI); G vozu zme nemohli ani pristúpit, to horelo šecko jak fakla! (Ružindol TRN); On biu̯ f kolesách, nemohli k ňemu pristúpit (Jablonové MAL); A vun ľežiu̯ taki, že ňemuž bulo gu ňomu pristupic (Sobrance); Koňe śe (v hlbokom snehu) povivracaju, pomotaju, ňehodzen ku ňim pristupic (Dl. Lúka BAR); A na ti_mesce ľem taki kračouľe naroslo, žebi tam ňichto ňemuch pristupic (M. Zalužice MCH)
L. pristupic ku sebe (Dl. Lúka BAR) - uznať svoje chyby (a začať sa kajať), vstúpiť do seba
2. pridať sa, pripojiť sa, pridružiť sa: Verbovanci f krčme si tak spievali, a keď ňig ňekceu̯ k ňím pristúpiť, to hích potom sami lapali (Pokryváč DK)
3. stať sa, prihodiť sa: Šeličo sa moselo robit proti zlému pri ofcách, abi niz_zlé nepristúpilo (Dol. Súča TRČ)
4. súhlasiť, pristať: Ja̋ na to niakim pádom nemahem pristúpič, bo bi som búl hodne oškodovaní (Kameňany REV); Že on na to nepristúpí, povedál, že súd vivede više (Trenč. Závada TRČ)

pristúpať p. pristúpiť


pristúpiť dk
1. kam prísť, priblížiť sa: kdy by kolwek kerakoly strana w tem staty nechtela a zrussyty by smela, aby prepadla dwanastie budynskych hrywen a moczne dolu polozyla przweg, ness by k prawu pristupyty mela (L. JÁN 1480 SČL); plamen uderil na Wassy Welikomoznosty dum, a hnedkj se wssecek zapalil, ani sme nemohlj blize pristupitj k ohniu (M. JÁN 1621); striga sem a diabel ke mne pry brezinach babinskych pristupil (KRUPINA 1675); tedy opustil ho (Ježiša) ďabel, a hle, angelé pristúpili a posluhowali gemu (KB 1756); prywoz, do ktoreho ale wetsse hayowy nemúžu prystúpit pro dno wody, anebožto ze woda nehluboka gest (KrP 1760); ga pak pred obličeg čloweka tochto gsem pristupil (PT 1796)
2. k čomu pripojiť sa, pridať sa k niečomu: aby (majster) zaseg k poctiwemu cechu slobodne mohel pristupit (S. TURÁ 1676); (luteráni) powinni gsu od lutheranskég (viery) odstupiti a k katolickému naboženstwú pristupiti (IA 1708); prirozenj hrjch, ktery pristupyl k telu po padu Adama a Ewj (CS 18. st)
3. k čomu získať niečo do vlastníctva: Ssteffan Hniezdo k Marussy, niekdy ku pozustaleg wdowe Janka Hniezda, k zuplnemu statku pristupil gest; aby giž napotomnie zaden z bratow ani sestar k tomu (majetku) pristupiti ani prigiti nikoli nemohl, než Yakub Surženy aby vplnie a swobodnie s swogow manželkow y z dietkamy diedicžnie vžiwal (P. ĽUPČA 1561; 1587); gestlj bj nekdo z negakjch dlužnikuw chtel pristupit k domu (BOŠANY 1645); v tom ponižene suplikujeme, aby sme mohli (k) predešlym užitkom pristupiť (NOVOŤ 1776 LP)
4. k čomu začať robiť niečo, prikročiť k niečomu: dussicka sotwa gest skrz nerest k swatemu pokanj prystupila (PoP 1723-24); a kdiž wssecy byly powjdali amen, pristupili k hostiňe (KB 1757); gysty mladenec pristupel k s. spowedy (MiK 18. st)
5. k čomu, na čo privoliť, pristať na niečo, súhlasiť s niečím: tymto spusobem znyesli sa a dobrowolnye k tomu strana y strana prystupila (TRENČÍN 1596); timže poradkem a prawem meho wnuka Michala pohnul, aby k stawu manzelskemu pristupil (RUŽOMBEROK 1605); na to zadnim spusobem Nemcžansky pristupiti nechtiel (SKALICA 1675); králowna k temto prudkým, prchliwym a nerozmyslným raddám pristúpila (ŽS 1764); assensio: priwoliti, pristupiti (AP 1769)
6. práv pred koho, ku komu obrátiť sa na niekoho (so žiadosťou, prosbou ap.): za rychtarstwy Bakalere, sedycz z raddu vplnu, pristupil gest Janko Sskrynar a prosyl gest ty penize (P. ĽUPČA 1521); pristupila pred nassu zuplnu radu Cathrena Michalowa, dyewka Pagaczowa, oznamugicze nam, ze predala swu zem (RUŽOMBEROK 1574); pristupil ke mne welikomožneho pana Emericuse Balassa poddani s Turiho Pole Beno Beniacž ponižene a pokorne prosice, abych gemu listowny pomocy napomocny byl (D. STRHÁRE 1615); wssecky penize guž progedlj Egipčane y pristupilj s prosbu pokornu k Jozephowj, abj gim nedal od hladu zahinutj (KT 1753); kdiž se pritrefi potreba, wždicky k Bohu pristupit máme z duwernosti (BlR 18. st)
7. čo nohou pritlačiť, prišliapnuť niečo: gak po schodech na neywissy stupeň wissla, sama sy pristupila suknj swú a dolu twárj spadla (VP 1764); pristupovať, pristúpať ndk
1. k 1: (Jano Belan) žeby k nemu (k Prasejkovi) any nepristupowal, že mu ubližy (BLATNICA 1734); žádny člowek k žene bljskég w krwi swég pristupowat nebude (KB 1757) (o pohlavnom akte); prywos, ku kteremu hayowy ze zlatom a stribrom prystupugu (KrP 1760);
x. pren ya hřjssny prystupugem k stolu Pana meho Gežysse Krysta (BAg 1585) (o večeri Pánovej)
2. k 2: assentio: držim s někým, pristupugi k někomu (WU 1750)
3. k 3: uznawa sa, aby žaden pred hodinu osmu z czuzenich ku kupe nepristupowal (P. ĽUPČA 1697); aggredior: pristupugem, do nečeho sa dáwám, začjnám (KS 1763); w kterem (katechizme) sa wssecy skratka wiučugu, gak magu užitečne k spowedy prystupowaty (MiK 18. st)
4. k 4: conditionem nen accipit: do toho neswoluge, k té primluwě, smluwě nepristupoge (WU 1750)
5. k 5: kdiz by pak syroty dorostnutie chtieli k tym statkom przystupowati (ŽK 1494)
6. k 6: (Melchior) przistupowal gest niekolikrat przede wsseczku obecz (ŽK 1482); mi hriessny a biedny lide, prystupugycze k tobe, prosyme twu bosku milost (BAg 1585); častokrat sme pred poct. mesto pristupowali a žadali (P. ĽUPČA 1625); w mem nedostatku prystupugem s tauto mau vniženu prosbu pred laskawy oblyčeg W. N. M. (DRAŽKOVCE 1714)
7. k 7: pren kďi bi bili tenkrát hnedki, kďiž ti ewangélia spísané a hlásené počnúli biťi, odporuwali žiďé nadewssecko, u kterích sa weci ti stali, to bi pati nasse pristúpalo (BN 1789) omínalo
8. prichádzať bývať do domu manželkiných rodičov: statek, kterj zustawa po manzelky geho, (k) kteremu Michal nebohj pristupal (HRNČIAROVCE 1603); w tom take hospodarstwy, kde bil (Matias Socovský) pristupowal, mela taže Sophia Horwath čtyri woly; od toho pak času, gako totižto se tam (Juris Matúš) oženil a pristupowal, kolko by rokou byti mohlo (TURIEC 1717; 1741); tretia (sestra) Barbara, ku ktoreg pristupowal Jano Szlanczi (MARTIN 1754)


pristupovať p. pristúpiť

pristúpiť_1 pristúpiť pristúpiť_2 pristúpiť

Zvukové nahrávky niektorých slov

pristúpiť: →speex →vorbis
alebo k nemu pristúpili ou y ont adhéré
alebo ktoré k nej pristúpili ou qui y ont adhéré
a pristúpi k opatreniam et procède aux mesures
a starosta pristúpili bližšie et le maire s'étaient approchés
ktoré pristúpili v roku qui ont adhéré en
pokojne pristúpil k oknu alla tranquillement à la fenêtre
svoje hospodárstva a pristúpiť leur économie et procéder
štátov, ktoré pristúpili nedávno membres ayant adhéré récemment
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu