Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

nevľúdne 2. st. -nejšie prísl.

nevľúdne 2. st. -nejšie prísl. 1. ▶ vyvolávajúc svojím vzhľadom, celkovým pôsobením nepríjemný stiesňujúci pocit, neutešene: sídlisko pôsobilo večer ešte nevľúdnejšie; Šedivé skoré ráno vyzeralo nevľúdne. [J. Fekete]
2. ▶ neprejavujúc srdečnosť, milotu, vľúdne správanie, nevľúdnym spôsobom; syn. chladne, odmerane, neprívetivo; op. vľúdne, milo: vyzerať prísne a n.; zatváriť sa, správať sa n.; na otázku reagoval dosť n.; Keď ma zbadal, vytiahol sa spod celty a dosť nevľúdne ma privítal. [J. Kot]; Znova ju volal ten hlas, už štipku nevľúdnejšie. [A. Baláž]
3. i nevľúdno iba vo vetnom základe ▶ vyjadruje stav počasia vyznačujúci sa chladom, vlhkom, nedostatkom slnečného žiarenia; syn. nepríjemne, pochmúrne: bolo n., pusto, takmer bez ľudí; začalo pršať a je ešte nevľúdnejšie; V jeseni, vlastne už v predvianočnom čase, keď vonku býva dosť nevľúdne, niekedy hmlisto a inokedy daždivo ani nevieme ako sa obliecť. [V. Šikula]

kyslo 1. s chuťou podobnou octu al. citrónu (op. sladko) • nakyslo, pís. i na kyslo: kyslo, nakyslo prichutená omáčkakyslasto kyslavo kyselkavo (trocha kyslo): ovocná polievka chutí kyslasto, kyselkavo

2. expr. vyjadrujúc roztrpčenie spôsobené krivdou, nepochopením, posmechom a pod.; s trpkosťou, s roztrpčením • zatrpknuto: tvárila sa kyslo, zatrpknutoneprívetivo nevľúdne: vyzerá neprívetivo, nevľúdneexpr.: kyslasto kyslavo (trocha kyslo): kyslasto sa uškrnul


nevľúdne 1. porov. nevľúdny 1, 2 2. p. prísne 3, zle 3


prísne, prísno 1. neodpúšťajúc chyby, previnenia a pod. (op. zhovievavo) • neúprosnezried. sprísna: prísne, neúprosne postupovali proti každému, čo mal iný názorostro zostra tvrdo: proti odporcom zasiahli veľmi ostro, zostra, tvrdonekompromisne exemplárne: nekompromisne, exemplárne potrestali každé previnenieexpr. sparťansky: sparťansky vychovával všetkých svojich synovkniž. drakonickyzried. drakónsky (veľmi prísne): drakonicky potlačili každú vzburu

porov. aj prísny

2. nedovoľujúc, neumožňujúc výnimky • dôsledne: prísne, dôsledne dodržiavať predpisypresne striktne: postupovať presne, striktne podľa harmonogramukonzekventne: musí postupovať konzekventnenekompromisnekniž. rigorózne: nekompromisne, rigorózne odmietol každý návrh na zmenu

3. prejavujúc odmeranosť, chlad, neprejavujúc cit • odmerane chladne chladnozried. sprísna: prísne, odmerane, chladne sa pozrel na prichádzajúcichzdržanlivo stroho rezervovane: pôsobil veľmi zdržanlivo, stroho, rezervovaneneprívetivo nevľúdne sucho: jeho hlas znel neprívetivo, nevľúdne, suchopríkro ostro zostraexpr. britko: príkro, ostro, zostra napomenul synazamračene: prísne, zamračene hľadela na syna


zle 1. vyjadruje záporné hodnotenie deja al. stavu; nevyhovujúcim spôsobom, nespĺňajúc odborné, pracovné al. iné požiadavky (op. dobre) • nedobre plano: zle, nedobre hospodária s majetkom; plano sa rozhodnúťnevyhovujúco nekvalitne nedokonale nedokonalo: nevyhovujúco, nekvalitne vykonaná oprava; nedokonale strávené jedlonesprávne nenáležite chybne: nesprávne, nenáležite nastavený motor; chybne odpísať úlohuneprimerane nevhodne: neprimerane, nevhodne stvárnená postavanehodnotne nesúco: nehodnotne, nesúco spracovaná surovinamizerneexpr.: naničhodne ničomne: mizerne, naničhodne, ničomne obrobená pôdahovor. expr. mrchavopejor.: pľuhavo pľuhavsky všivavo: mrchavo, pľuhavo, všivavo vymaľovaná izbanepodarene nevydarene nezdarene nezdarnezried. nehodne: nepodarene, nezdarene vyhotovená kópiaexpr. nechýrnepejor. diletantskyhovor. pejor. fušersky: diletantsky, fušersky opravené autonespráv. špatne • expr.: zle-nedobre pramizerne (veľmi zle)

porov. aj zlý 2

2. spôsobom odporujúcim spoločenským normám z hľadiska morálky, etiky a pod. (op. dobre) • nedobre nečestne: zle, nedobre, nečestne sa zachovať k priateľovinedôstojne nemorálne nešľachetne: správa sa k ľuďom nedôstojne, nemorálnenepekne mrzkoexpr. škaredo: nepekne, mrzko, škaredo zaobchádza s rodičminevhodne neprimerane nespôsobnehovor. expr. nemóresne: v spoločnosti sa správa nevhodne, nespôsobne, nemóresnepodlo nízko ničomneexpr. naničhodnepejor.: pľuhavo pľuhavsky: koná podlo, nízko, ničomne, ak zrádza najbližších; naničhodne, pľuhavo vystupovať na verejnosti

porov. aj zlý 1

3. spôsobom, ktorý prezrádza nežičlivosť, odmeranosť, odpor, nepriateľstvo • nedobre nemilo neprívetivo nevľúdne: zle, nedobre, neprívetivo sa pozrel na synanepriateľsky nevraživo: nepriateľsky, nevraživo hovoril o svojich odporcoch

4. spôsobom zapríčiňujúcim niekomu škodu, nepríjemnosti, problémy (op. dobre) • nedobre: tak mu iba zle, nedobre narobilinepriaznivo nevyhovujúco nepríjemne nešťastne: situácia sa vyvíja nepriaznivo, nevyhovujúcoexpr. zle-nedobre (veľmi zle): skončilo sa to zle-nedobre

5. vyjadruje nepriaznivý stav organizmu, nepriaznivú situáciu a pod. (op. dobre) • nedobre nevoľno: včera jej prišlo zle, nedobre, nevoľnonepríjemne: zostalo mi nepríjemneexpr.: bledo mizerne naničhodne: uvidíš, bude tu bledo, mizernehovor. nebárs: bolo jej nebárs okolo srdcavšelijakohovor. všelijakhovor. expr. všakovak: cítil sa všelijako, všakovakexpr.: naničhovor. expr. nafigupejor. naprdvulg.: nahovno na riť: mám sa nanič, nafigufraz.: pod psa, subšt. na milú kedveš • expr.: zle-nedobre pramizerne (veľmi zle)

6. vyjadruje hodnotenie deja z hľadiska možnosti • ťažko: zle, ťažko je naprávať, keď je neskoro

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

nevľúdny príd. pôsobiaci, vyzerajúci neprívetivo, odpudzujúco, neprívetivý, nemilý: n. človek; n-a izba, kancelária; n-e prostredie; n. spôsob; n. výzor; byť n. (k niekomu);

nevľúdne prísl.: n. pozrieť;

nevľúdno vetná prísl.: Ej, nevľúdno je v našom úseku. (Kost.);

nevľúdnosť, -ti ž.

nevľúdny príd. (ňeľudni) neprívetivý: Taká bola ňevlúdná voči mňe, až ma mrzí, že son hu išla prosiť (Lapáš NIT); S takim ňeľudnim človekom, to bars ceško kraśňe naživac (Dl. Lúka BAR); ňevľúdni človek (Hor. Lehota DK, Mošovce MAR); nevľúdne prísl.: Tag nevlúnne pozerá (Val. Belá PDZ); Bolí ma jako mamu, že sa g mojéj cére tag ňevlúdňe správav (Golianovo NIT)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu