Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zlorečenie -nia s.

kliatba 1. želanie niečoho zlého • zlorečenie: chrliť kliatby, zlorečenia na niekoho • expr. zastar.: zloreč (Timrava) • zlorečenstvo (Hviezdoslav) • anatéma (cirkevná kliatba)

2. p. nešťastie 2

zlorečenie, zlorečenstvo p. kliatba 1

zlorečenie [-í] kliatba, nadávanie, preklínanie, zatratenie: gestly se ginac sprawowaty budete, pusty na was Pan Buch wsselike zloreczeny (BYTČA 1637); gesli bi zwada mezi mistri znikla, zaden zlorecenim, utrhanim pred inimi ludmi nema se mstiti (LIPTOV 1647); (Šándorka) pana zlorecenim preklinala (ŽILINA 17. st); zakazuge se wsseligake zloreczeny a ruhany, czertowany, lilekowany, diablowany, dusowany a gine timto podobne bezboznosty (NITRA 1713); skrz Adamuw zalostnj pad wssecko lidske pokolenj padlo w wecne zlorecenj (PoP 1723-24)