Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

mŕtvy

I. príd.

1. kt. nežije, zomretý (obyč. človek), op. živý: m-e dieťa; ostať na mieste m.; m-e zviera zhynuté; m-a hmotnosť, váha zabitého zvieraťa

2. kt. je bez pohybu, ruchu, nehybný; nečinný: m-e rameno rieky; m-a planéta vyhasnutá;

pren. m-a ulica tichá; m. jazyk kt. sa už nevyvíja (napr. latinský), op. živý; m. inventár stroje, budovy ap.

3. neužitočný, prázdny, neplodný: m-e slová, m-a forma; m-a pôda mŕtvina

● byť pre niekoho m. byť zavrhnutý; pridŕžať sa m-ej litery postupovať netvorivo; uviaznuť, ostať na m-om bode nemôcť pokračovať; robiť m-ho chrobáka vyhýbať sa povinnosti, zodpovednosti, nereagovať na niečo;

mŕtvo prísl. i vetná prísl.: m. hľadieť; všade bolo m.;

mŕtvosť -i ž.

II. mŕtvy m. zomretý človek, nebohý: spomienka na m-ch;

mŕtva ž. nebohá

● o m-ch (sa má hovoriť) len dobre; bibl. vstať z m-ch vrátiť sa zo stavu mŕtvych do života; expr. zobudil by aj m-ho robí veľký hluk

mŕtva -vej pl. N -ve G -vych ž.

mŕtvy² -veho pl. N -vi G -vych m. ▶ človek, ktorý zomrel, ktorému sa zastavili všetky životné funkcie; syn. nebohý², zomretý: hroby mŕtvych; spomienka na mŕtvych; oplakať, pochovať mŕtveho; položiť mŕtveho do rakvy; vyhlásiť nezvestného za mŕtveho; polícia našla mŕtveho v jeho byte; nešťastie si vyžiadalo veľa mŕtvych; Zložil telo mŕtveho [zo stromu], vzal ho na ruky a kráčal s ním do tábora. [S. Rakús] ◘ fraz. ležať ako mŕtvy meravo, nehybne ležať; odobrať sa do ríše mŕtvych zomrieť; to by zobudilo/vzkriesilo aj mŕtveho o niečom veľmi hlasnom, hlučnom, silnom a pod.; bibl. vstať z mŕtvych ožiť v tele po smrti ◘ parem. o mŕtvych [sa má hovoriť] len dobre na mŕtvych sa má spomínať len po dobrom ▷ mŕtva -vej pl. N -ve G -vych ž.: šiel sa rozlúčiť s mŕtvou