Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zatajiť -í -a dok.

1. uchovať v tajnosti; nepriznať, zaprieť, odtajiť: z. strach, z. sa pred niekým; z. účasť na niečom; z-ený obdiv

2. zadržať (význ. 2): z. dych;

nedok. zatajovať

// zatajiť sa zaseknúť sa (význ. 2): z-l sa mu dych nad tým

zatajiť -jí -ja zataj! -jil -jac -jený -jenie dok.

zatajiť sa -jí sa -ja sa zataj sa! -jil sa -jac sa -jený -jenie sa dok.

odtajiť úmyselne vyhlásiť nepravdu o niečom • poprieť • zaprieť: odtajil, poprel, zaprel, že je vinný • zatajiť • zamlčať (úmyselne uchovať v tajnosti): zatajil všetko, čo o tom vedel • oddiskutovať • oddišputovať (v diskusii): úspech nemožno oddiskutovať • odškriepiť (škriepením) • nepriznať: nepriznal otcovstvo

poprieť vyhlásiť niečo za nejestvujúce al. nepravdivé (op. priznať) • zaprieť: muž otcovstvo rozhodne poprel, zaprel • nepriznať: nepriznal, že by sa bol zúčastnil na odboji • odtajiť • zatajiť • utajiť: odtajiť, zatajiť svoju účasť na niečom; odtajila, zatajila, že o veci vie • uprieť (niekomu, niečomu niečo): nemohol jej uprieť právo prísť, nemohol poprieť jej právo prísť • hovor.: oddiskutovať • odškriepiť • oddišputovať (diskusiou, škriepením poprieť): oddiskutovala, odškriepila všetko, čo predtým povedala • vyvrátiť • podvrátiť (ukázať nepravdu, dokázať opak niečoho): vyvrátiť, podvrátiť tvrdenie, chybnú tézu

zadržať 1. zabrániť neželateľnému pohybu • zachytiť • chytiť: zadržať, (za)chytiť padajúce telo; keby ma neboli (za)chytili, zrútim sa z rebríka • zastaviť: zastavil auto ešte včas; zastaviť ženúce sa zviera • staviť: chcel by aspoň na chvíľu staviť beh času • podržať • pridržať • prichytiť (chvíľu, v istej polohe): podržať, pridržať niekomu kabát; prichytil ho, aby nespadol • expr.: spätiť • zapätiť: spätil, zapätil utekajúceho chlapca • zried. zhatiť: zhatiť útočníkov

2. zabrániť v odchode, nedovoliť odísť • zdržať: zadržali, zdržali nás na večeru • zabaviť: zabavili ma dlhšie, ako som rátal • pribaviť • pridržať (trocha zdržať): Len ostaň! – pridrží ho.

3. vôľou prekonať (telesné stavy, city) • zdržať • potlačiť • premôcť • ovládnuť: z(a)držať, potlačiť slzy; premôcť, ovládnuť hnev, slovo na jazyku • zahatať: zahatal príval zlosti, príval slov • zatajiť • zakryť: zatajila, zakryla pred mužom náhly žiaľ, bolestné stony • pritajiť: pritajiť radosť, pritajiť dych

4. úradne vziať do väzby al. dočasne obmedziť v pohybe • chytiť: zadržať, chytiť špióna na hraniciach • zlapať • lapiť (dostať do svojej moci): zlapať, lapiť zlodeja • zaistiť • zatknúť (dať do vyšetrovacej väzby): vraha už zaistili, zatkli • zajať (vziať do zajatia v boji)

p. aj zatvoriť 2

5. spôsobiť, aby niečo ostalo v pôvodnom, nezmenenom stave • udržať • zachovať • uchovať: v izbách musia zadržať, udržať poriadok; pôda dobre zadrží, udrží vlahu; chcú si zachovať, uchovať samostatnosť • podržať si • ponechať si: vie si podržať, ponechať svoj názor

zamlčať 1. zámerne nepovedať nič o niečom, niekom • pomlčať: čo počul, zamlčal; pomlčať o svojich trápeniach • neprezradiť • nevyzradiť • zatajiť • utajiť • pritajiť (niečo, čo má ostať tajné): úkryt nám neprezradili, nevyzradili; dôležité informácie zatajili, utajili • skryť • zakryť • ukryť • zastrieť: všetko, čo o prípade vedel, obratne skryl, zakryl, ukryl; obavy, strach pred deťmi zastrel

2. p. zmĺknuť

zaprieť¹ 1. vysloviť sa o niečom záporne, nepriznať pravdu (op. priznať) • poprieť: na súde všetko zaprel, poprel • odtajiť • expr. odškriepiť (škriepením): odtajiť, odškriepiť účasť na niečom • zatajiť • utajiť (nepriznať): zatajiť, utajiť pravdu • hovor.: oddiskutovať • oddišputovať (v diskusii) • zradiť (dopustiť sa zrady nepriznaním sa k niečomu): zradiť vlasť, rodinu

2. vôľou prekonať citové hnutia al. ich prejavy, nedať najavo • premôcť • potlačiť: byť nútený zaprieť, premôcť svoj odpor k veci; potlačiť chuť odísť • ovládnuť: ovládol svoju maškrtnosť a odolal

zastrieť 1. niečo rozprestreté položiť na niečo (na ochranu al. na zneviditeľnenie) • zakryť • prikryť • pokryť: zastrieť, zakryť nábytok plachtami; pokryť posteľ prestieradlom; zastrieť, zakryť výhľad • kniž. zahaliť: socha je ešte zahalená plátnom • obostrieť • obotkať: stromy obostrela, obotkala inoväť • zried. postrieť (Hviezdoslav) • pozastierať (postupne, viac vecí): pozastierať obloky

2. nedať najavo al. spôsobiť, aby niečo ostalo tajné • zakryť • skryť • ukryť • zatajiť • utajiť: zastrieť, zakryť nespokojnosť, ukryť rozpaky; zatajiť, utajiť smútok • potlačiť: iba ťažko potlačila žiaľ • zahladiť • hovor. expr. zatušovať: zahladili, zatušovali všetky stopy za svojím činom • expr.: ututlať • zatutlať: škandál ututlali • obostrieť • kniž. zahaliť • zahmliť • znejasniť • zamaskovať • expr. zakamuflovať: všetky chyby obostreli, zahmlili, znejasnili dlhými rečami • zaobaliť (dať niečomu navonok iný ráz): svoje podlé zámery zaobalil do pekných slov • expr. rozmazať (urobiť nezreteľným): rozmazať prípad sprenevery

zatajiť 1. úmyselne nepovedať, nepriznať, nezverejniť niečo (obyč. s cieľom mať vlastný prospech) • zaprieť • poprieť • odtajiť • pritajiť: zatajiť, zaprieť, odtajiť svoju účasť na sprisahaní; pritajili, že sa dcéra vydáva • odškriepiť (škriepením presadzovať nepravdu): všetko odškriepi • utajiť • neprezradiť • nevyzradiť • zamlčať (uchovať v tajnosti): utajiť, zamlčať pred rodinou svoj zámer; neprezradil, nevyzradil nikomu, že odchádza • skryť • zakryť • zastrieť • zamaskovať (zariadiť, aby sa niečo neodhalilo): skryť, zakryť, zastrieť svoje zlé úmysly • hovor. expr.: zatušovať • zatutlať • ututlať: podarilo sa im škandál zatušovať, zatutlať

2. vôľou potlačiť city al. telesné pocity • premôcť • potlačiť • zadržať • zdržať: svoj žiaľ vedela zatajiť, premôcť; potlačiť hnev, z(a)držať slzy • stajiť • pritajiť (trocha stlmiť): stajiť, pritajiť dych

zdržať 1. zabrániť v zamýšľanom odchode • zadržať: hostí sme ešte na chvíľu zdržali, zadržali • zabaviť • pribaviť • pridržať (trocha zdržať): u susedov ma zabavili, pribavili dobrú pol hodinku; pridržali ma ešte, aby som neodišiel

2. spôsobiť oneskorenie niekoho, niečoho v nejakej činnosti • zabrzdiť • zhamovať • zahamovať: dopravná nehoda zdržala, zabrzdila, z(a)hamovala náš príchod • zhatiť: zhatiť vojsko pri ústupe • spomaliť (spôsobiť pomalší priebeh): spomaliť tempo žatvy • subšt. zhaltovať (Beňo) • kniž. retardovať (nedok.): retardovať vývin

3. vôľou prekonať (city, telesné stavy) • zadržať • premôcť • potlačiť • ovládnuť: ledva z(a)držala, premohla, potlačila slzy; nemohol ovládnuť smiech • zahatať: chcel zahatať príval reči • zatajiť • zakryť: zatajiť, zakryť plač

zatajiť, -í, -a dok. (čo)

1. nepriznať niečo, poprieť, zaprieť, odtajiť: z. svoje názory; z. svoju vinu, účasť na niečom; z. (niekomu) pravdu; Stretnutie Magdaléna pred rodičmi zatajila. (Fig.)

2. premôcť, potlačiť, zadržať (o citových prejavoch a telesných pocitoch): z. dych, ston, plač; z. radosť, strach; z. svoje city;

nedok. zatajovať, -uje, -ujú

zatajiť dk
1. čo nepriznať, zaprieť, odtajiť niečo: Micolass to mosel widaty, nebo pan byl zakazal pod hrdlem, kto by to zatagil, tich 60 zlatich (ŽK 1453); Gežyssi, gestliže by sy ty prede mnu zatagil tweho milosrdenstwy, gyžt gest beda se mnu (BAg 1585); cokolwek zmisslym o tom, pred tebu nezatagjm (ZA 1676); se to poradili dva bašové tajne, mají-li smrt zjeviti, čili zatajiti (ASL 1684); co kdyby kdo zumýslné negaky hrých w spoweďi zatagil (IA 1708); dlch mlinar slubowal (pastierovi) odpustit, gestli zatagj, že ho medzy konmi hradskjmi newidel (ROVŇANY 1753); sem geden hrich telesny dobrowolne z hanbi zatagila (MS 1758)
2. čo premôcť, potlačiť niečo: nemohu zatagjti žalost srdce meho (PoP 1723-24); oheň a hněw nemohau se lehko zatagjti (NK 1729); Augustin nemuže pochopit, we snách gak se zewnytrna cytedlnost čloweka zatagi (PP 1734); dolores reticere: žalost zatagjti (KS 1763)
3. koho, čo ukryť, skryť niekoho, niečo: (Varinskí) zatagilj Waczlawa Warinskeho w dome Osannj Masneg (ŽILINA 1623); co skrity (:zatagity:) ma, neprodawa se pred wssemy, ale ukrjwa (KoB 1666); braczek Thomass, gak ta mužem zatagit, ga to wdačžne učinim (S. PRAVNO 1742); dissimulabilis: skrygny, čo se ukryt a zatagit može (KS 1763); genž prestupnjk snop zatagiti se opowázj, tu zem sconfiscowati wrchnosti dowoluge (PONIKY 1793); -ovať ndk k 1: takowi (ľudia) zastiragi a zatagugi prawdu (Le 1730); prečo zatagugete gmeno gegi (panny Márie) (MS 1749); fallo: podwod činjm, zatagugem ňečo (KS 1763); gestly utekagjcy zachyceny nebo opitowany budess, guž weď, že nemožess zatagowat (BlR 18. st); k 2: premere aliqvid in nonum annum: ňečo za dewet rokúw u seba wňútrj držati, zatagowati; non occultus odij: nezataguge hňew (KS 1763); k 3: obstrudo: ukrywám, skrywám ňečo, zatagugem (KS 1763); yd, mug otče krestansky, zatagug, zakriwag prihody synačka tweho (SQ 1781); zatajiť sa dk skryť sa, ukryť sa: Krystus nemohol se tam zatagiti, než co na wywyssené hore, tak se zgewil (SP 1696)
L. deliquium passus est: w mdlobu padnul, duch ho opustil, w ném se zatagil (WU 1750) omdlel; padlo mu w pameť, čo slícháwal, abi sá uhoďil na zem a dich, gak nagwíce múže, zadržíc, zatagil sá gakž umrlí (BU 1795) robil mŕtveho; zatajovať sa ndk: Dorotha se przed nim (hajtmanom) y pokryvala a v domie zatayovala (TRENČÍN 1549 SLL); obliteo: zatagugem se, ukrywám se (KS 1763)