robievať p. robiť
robievavať p. robiť
robiť nedok.
1. csl konať prácu, pracovať, byť zamestnaný: Chto robil pri dreve, dostával každí štvrteg angáriju (Podbiel TRS); Ňemohou̯ darmo robeť (Kľak NB); Aj tam som robiu̯, keť stavaľi brindziareň (Detva ZVO); Trpou ťíto mlaďí nechocú robič (Kyjatice RS); Išol do Ameriki robidž a prišol z ňeho caly Amerikant (Turzovka ČAD); Poton zaz aj dale sa choďilo po horáh robid aj na duže (Dol. Súča TRČ); Volakedi boli kútnice chuderi, po kútoh mosela uš porád robit (Ružindol TRN); Ja už o_trinasteho roku robila f kope, narobela śe dosc (Fintice PRE); On tam robil jag lanofkar, ta bi va_mohol rospovedzedz o tim (Smižany SNV); Na bašovňi robiľi dziefki a totie volaľi bašovňarki (Žakarovce GEL)
L. robí hoďini (Nižná TRS), robí hodzini (Dúbravka BRA) - za odmenu podľa odpracovaných hodín; robí akorťi (St. Hory BB), robidz na akort (Prešov) - za odmenu podľa výkonu; robi_do spolita (Detva ZVO), naspul robic (Niž. Hrabovec VRN) - za odmenu za polovicu výkonu; robi ďňuofku (Vaňovka NÁM), robi na dňufki (Haniska PRE); robi dňufku (Dl. Lúka BAR) - za odmenu dojednanú na jeden deň; z rísu robiť (Lišov KRU) - za stanovenú čiastku úrody; robiď za chóvu (Lapáš NIT) - bez pláce, iba za stravu; robí na svoju ruku (Pukanec LVI) - samostatne, ako živnostník; robí na svoju ruku (Lukáčovce HLO) - zarába pre seba; robí po cudzích (Pukanec LVI) - nie na vlastnom majetku; robi ľen na škodu (Závadka n. Hron. BRE) - nahradzuje prácou, čo poškodil a i.
F. robí, aňi kej si šetko odňiesou̯ na druhí svet (Kňažia DK) - je lakomý; robí aňi bíreš (Mošovce MAR), robi jag otrok (Sobrance) - veľmi veľa; robi ako kuoň, robí ako sprostí (Žaškov DK), robí jako kuoň (V. Bielice TOP), robi ja_kuň (Vranov), robi jako muľa (Zubrohlava NÁM), robí jag mula (Hul VRB), robi jag muľak (Hatalov MCH), robi jag muľa (Markušovce SNV), robi jag hovedo (Sobrance), robi jag zaprahnuta (Bánovce n. Ond. MCH), robi jag ďabol, šaľeni, vol, somar, dzivi, śmerc (Markušovce SNV) - veľa a ťažko; robí do zabiťa̋ (Kňažia DK) - nešetrí sa pri práci; robi jag Marmarušan (Smižany SNV) - dobre, svedomito; robi ako chrt (Rim. Píla RS), robí ako drak (Kláštor p. Zniev. MAR) - s elánom, s veľkou chuťou, usilovne; robí, ľen tak ťešie z ňeho (Rim. Píla RS), robí o tri sveti (Bošáca TRČ) - usilovne; robí ani na akort (Rochovce ROŽ), robí ako na akort (Košťany n. Tur. MAR), robi jag na akort (Dl. Lúka BAR) - usilovne, rýchlo; robi na alarom (Vyš. Revištia SOB) - rýchlo, náhlivo; robev, ako kebi z ohňa behav (Lupoč LUČ) - náhlivo, v chvate; robí, akobi páľiu̯ (Rim. Píla RS), robi, jagbi horelo (Hencovce VRN) - veľmi rýchlo; človeg musí robiď, aj kebi črevá za sebou vľiekou̯ (Ležiachov MAR) - je nútený pracovať bez ohľadu na svoje zdravie al. sily; robi naspak śveta (Studenec LVO), robiď bez ladu a skladu (Pucov DK) - nesprávnym spôsobom; robiť fšetko na púl eden (St. Turá NMV) - nedôsledne, polovičato; fśera hop, ňeská rop! (Rim. Píla RS) - po zábave treba zas pracovať; dokľa hlava hore, ta budzeme uše robic (Sobrance) - kým žijeme, musíme pracovať; mal son čo robiť (Návojovce TOP) - musel som sa a) veľmi usilovať b) veľmi ovládať; chto puojďe do Rusi, i tam robiď misí (Nižná TRS) - všade treba robiť; stari kuoň, stari pes a stari sluha za jednaki plad robia (Ústie n. Or. TRS) - sú prispôsobiví, nenároční; na mé črevo robí (Trenč. Závada TRČ) - živí ma; robi na bruch (V. Zalužice MCH) - zarába len na jedlo; za holube hovno robic (Dl. Lúka BAR) - bez primeranej odmeny; kto nerobí, neh ani neje! (Bobrovec LM) - na živobytie si treba zarobiť; ag robímo, tak sa mámo (Sirk REV), chto ag robí, tag aj schoďí (Revúca), koj si budež dobre robič, tak se budež dobre mač (Nandraž REV), jako gdo robí, tak sa mu vodí (Lukáčovce HLO), jag robiš, tag maš (Markušovce SNV), dobre robiš - dobre maš, plano robiš - plano maš (Fintice PRE) - od usilovnosti človeka závisia jeho existenčné podmienky; Ďuro robí, Ďuro zje (Čelovce MK) - po usilovnej práci príde odmena al. výsledok; račej buďe bruchom krčiť, ako bi mau̯ robiť (Mošovce MAR) - o lenivom človeku; ani robid neste, ani jello sa mu nepáčí (Val. Belá PDZ) - nedá sa mu vyhovieť, je neprispôsobivý
2. vykonávať (istú činnosť) za pomoci niečoho, zaoberať sa niečím, vykonávať isté úkony: Na kravičkáh zme robiľi šetku robotu, aj zme dojiľi, aľe aj mľiečka maľi, ľebo zme ih opatrovaľi (Dúbravy ZVO); V zime sa robiu̯o kou̯o vlni, čuchrali zme kostrubi (Zázrivá DK); Tato mal bujaki, tra bolo kolo teho robiť (Slanica NÁM); Na Ondreja sa takuo robilo (Lešť MK); Tag zme mi choďievaľi aj praťi, aj okolo sena robiťi do doľine (V. Lom MK); Celí ďeň zme robili kolo sena (Heľpa BRE); Čo bi ďieuki robili, len sa diškurujú o frajjerach! (Návojovce TOP); Manka robili, jako ím pani kázala (Ružindol TRN); Ludé nedbajú, že je svátek, robiá jak v dzelňí deň (Brodské SKA); Bavilo ho tag v zahradze okolo pčul robic (Dl. Lúka BAR); Tak śe mi ľipkaja ruki, bom z miadem robila (Dl. Lúka BAR)
L. robi pot sebe (Terňa SAB) - neovláda telesné funkcie (nezadrží moč a stolicu); robeď holíma rukama (Tek. Breznica NB) - bez mechanizmov; robidz na ruki (Gelnica) - ručne; čo to robíťe, ja vážho boha (V. Lom MK) - výčitka, buďte opatrní!; čuo robíťe? (Dol. Lehota DK), robíťe, robíťe? (Tvrdošín TRS), ná, co robiá, kam idú? (Záh. Bystrica BRA), daj, bože, co robice? (Ratvaj SAB) - kontaktová formula pri stretnutí, prihovorenie sa
F. robi z laski (Záhradné PRE) - zadarmo, bez odmeny; čo robiť?! (Lišov KRU), čože sa dá robeť?! (Žarnovica NB), čo od jedu a žálu robit (Sereď GAL), nedá sa niž robit (Kľúčové TRČ), už ňič śe ňedalo robic (Sokoľ KOŠ), co teraz budzem robic? (Markušovce SNV), so možem robic? (Udavské HUM), ňedá sa ňidž robiťi (V. Lom MK) - výrazy rezignácie, bezradnosti v bezvýchodiskovej situácii; ňevie, čo má zo sebou robiť (Návojovce TOP) - nevie si pomôcť, nevie sa ovládať; nevia, šva má od bujnosti robit (Kopráš REV), nevia, šva má od dobroťi robiť (Revúca) - veľmi je nezbedný, vystrája; robí si po svojom (Ležiachov MAR); robí si po svojém (Vištuk MOD) - nedá si poradiť; keho heľementa zaź robiš?! (Letanovce SNV) - čo vystrájaš?; robí, leda mu to od ruk otpadu̯o (Brodské SKA), len tak pre méno robí (Budmerice MOD), ňeveďeu̯, čo robiť s peňiazami (Martin) - mal ich veľa; chtora rada f karčme drobi, ta ňerada doma robi (Letanovce SNV) - o lenivých ženách; ňekce sa mu robiť (Hliník n. Hron. NB), lem do hrnka kukať, a robiď ništ! (Revúca), šak sa tomu ňechce ňižd robic (Brvnište PB) - je lenivý; kto šuó robí, sebe robí (Hrušovo RS) - pracuje vo svoj prospech; robiť, abi bou̯ aj vlk siťí, aj baran celí (Podkonice BB) - aby boli spokojné obidve strany, na prospech každej strany; robit ňeco na vu̯asnú piast (Kuchyňa MAL) - a) svojvoľne b) na vlastnú zodpovednosť; robí hlavou (Krivá DK), robi zoz hlavu (Čemerné VRN) - vykonáva duševnú prácu; robidz do utrafi (Studenec LVO) - pokusne; robidz od ruk (Fintice PRE) - bez plánov, odoka; robic po haňbe (Sobrance) - mať pohlavný styk, súložiť; ňemala baba co robic, kupila sebe praśe (Spiš. Štvrtok LVO) - o niekom, kto si narobí zbytočné starosti; kího čerta zase robíš?! (Stožok ZVO), keho heľementa zaź robiš?! (Letanovce SNV) - čo vystrájaš, čo stváraš?!; kú skazu robíš tag dlúho?! (Rochovce ROŽ), ša tam telo robíš?! (Roštár ROŽ), šva tam kelo robíš?! (Revúca), kiého čerta si tan vedzel dosul robit?! (Bošáca TRČ) - prečo sa neponáhľaš?
3. zhotovovať z materiálu, vyrábať; spracúvaním al. opracúvaním pripravovať; tvoriť: Na Choči rastie aj kosodrevo, robili s neho olej (Val. Dubová DK); Z alamúňija sa teraz aj ľižice robia (Zvol. Slatina ZVO); Potom už ňeskoršie sa to (drevené uhlie) ňerobelo tuná (Kľak NB); Ke_ca išľi reza_doske, robiľi sa na ňih značke céruzou (Pukanec LVI); Súkná na botoše robili v Ratkové (Sása REV); Koj idú aj žitko alebo pšenidz robič, tag ni zo srpí ako dakodi, ale s kosó (Sása REV); Robili zme trochu dreva (Bošáca TRČ); Mravci robia visoké kopence, budze duhá zima (Papradno PB); Podvojové dvere sa robili z agáta (Hlboké SEN); To masso sa robilo na dvojako aj trojako: péklo, varilo sa aj dinctuvalo sa (Brestovany TRN); U našim valaľe ľem jeden badogar robi dachi z bľachi (Vran. Dlhé VRN); Bambušeg robime s krafskeho žalutka (Žakarovce GEL); Pre_źimu budzem robila pokrofce (Torysa SAB)
L. robí drevo (Mokrý Háj SKA, Lamač BRA) - drev. seká, hrubo opracúva; robiť koňe (Zázrivá DK), kuori robeť (Tek. Breznica NB) - drev. ukladať kôru na sušenie; robidz ňiskeho pňaka (Smižany SNV) - drev. zrezávať kmene tesne nad zemou; robic školku (Smižany SNV) - les. predpestovať sadenice stromov; múku robeť (Prochot NB) - mlyn. triediť na osievacom mechanizme; robid od gruntu (Vaďovce MYJ, Brestovany TRN) - od začiatku, od základu, poporiadku
F. od dobrého suseda haťe robid ňetreba (Bošáca TRČ) - priateľovi al. susedovi dôveruj, na suseda sa spoliehaj; robí si z hubi riť (Brezno) - a) nedodrží slovo (o nespoľahlivom človeku) b) vulgárne rozpráva
4. uskutočňovať, organizovať; zakladať: Robiľi zme ťieš poľovačku na bachiňe (Sučany MAR); No a kršťeňia ke_ca robilo, to bolo aj osem, aj ďesať kmotrou a kmotár (Niž. Boca LM); Uš teras každuo ľen dučí doma, hľaďí do teľevízora a žiadne parádi sa ňerobia (Lišov KRU); Sťa̋ zmo šli za Vieďeň na asistenc, tam robotňíci štrajh robili (Mur. Dl. Lúka REV); Herceg zašäu̯ tu bane robič (Sirk REV); Potom bol až do Velkej noci póst, to sa ňesmeli robidz žiadne zábavi (Zubák PCH); Kec ca robili obecné sená, starí gazdóvci na oldomáž volávali gajdoša ze Zavažá (Brestovany TRN); Žánné chistački, ke_ca ňedržala, jak sa patrí, veselé robiď ňebuďeme! (Lapáš NIT); Na dožinki teraz drustva robia pohosceňe (Brezovica SAB); Na druhi dzeň robia u mladoho dome vihriski, o tidzeň po veśeľu v ňedzeľu śe robi v mladej dome havres (Rankovce KOŠ)
5. vo funkcii formálneho slovesa v spojení s podst. v A, resp. so slovom citoslovcového pôvodu: Ťeľä robilo f cárku takí harc, dobre ho ňerozhoďilo (Krivá DK); Teraz mu je ešťe horšie, ľenže on si chibu robiu̯ (Ležiachov MAR); Ľen si ňeropťe velké starosťi! (V. Bielice TOP); Krave zme zapchaľi zvoňec trávou, žebe ňerobiu̯ kľepot (V. Lom MK); Robí si posmech (Ratková REV); Robili zme pózd za to, čo zme tancuvali (Sereď GAL); Robili zme angrif na Talijánóu (Dol. Krupá TRN); Náramné hurti tam robeli (Okrut PB); Jak śe tam poschodzeľi, ta začaľi robic fšeľijake čari (Jaklovce GEL); Sluhaj, jak kravička robi bú, bú! (Spiš. Štvrtok LVO); Ľetušna kapusta skorej robi hlavki, ľistki še zvijaju (Brezina TRB); Tam bula taka reberija, co aš cisarski vojsko prišlo robic poriatki (Bracovce MCH)
L. robí kotrčá (Brvnište PB) - prevaľuje sa kotrmelcom; robi ciganski koľesa (Sobrance) - skáče premety bokom al. tzv. mlynské kolesá
F. kačice robic (Papradno PB), babički robit (Brodské SKA) - pri hre hádzať ploský kamienok po vodnej hladine tak, aby sa neponoril; porétki robiť (Dol. Lehota DK) - usporiadať niekde konflikt; škoda robi_takie velkie ceremónije (Hliník n. Hron. NB), zo šetkím robí ceremónije (Návojovce TOP) - zdráha sa; robi zo mnu fšeľijake ceremonije (Markušovce SNV) - zbytočne sa niečím al. niekým zapodieva; robi jej komplimenti (Fričovce PRE) - vychvaľuje ju, zalieča sa jej; já si s toho ňižd ňerobím (Mur. Lehota REV) - nevšímam si to; nerop si s toho teškú hlavu (Revúčka REV) - nerob si zbytočné starosti; robí si s toho velkú hlavu (V. Bielice TOP) - má zbytočné starosti; to posľedňa služba, co derňar robi (Kendice PRE) - všetkých nás čaká rovnaký koniec, smrť, každý raz zomrie
6. podnecovať vznik niečoho, zapríčiňovať, spôsobovať, vyvolávať (nejaký fyzický al. duševný stav): Poto_mu vičisťiľi uši, daľi mu strojček, no aľe ten mu zase dobre ňerobiu̯ (Ležiachov MAR); Aľe čo to robilo na tíh zubách? (Blatnica MAR); Trúnog mu nerobí dobre (Revúčka REV); Tuž veru boľi aj naläkanie a ňeveďeľi, śo jin to robimo (Kokava n. Rim. RS); Ša tomu chlapcu furt krivdi robíš?! (Rochovce ROŽ); Ti, čo boľi tedi v ňemeckej armádze, robeľi vari tak postrah ľudzom (Podmanín PB); Us som mu nemosela chodít chute robit, pojedél šecko (Kľúčové TRČ); Enem cos mu narobiua zbitečních staroscí, a nač to biuo dobré? (Bílkove Humence MAL); Robí rozbroj v dome (Lukáčovce HLO); Oňi aňi ňemohli tag ňísko seďeť, to ím zle robilo na kríže (Lapáš NIT); Radozdz mi robi (Terňa SAB); Zlozdz mi robi (Spiš. Podhradie LVO); Či mu (psovi) daco dzeci ňerobiľi? (Brezina TRB)
L. robidz na gap (Okruhlé GIR, Dl. Lúka BAR, Solivar PRE), robic šicko na bunt (Dl. Lúka BAR), šicko robidz na bunt (Hatalov MCH), na desped robic (Haniska PRE), na zlozdz robic (Ratvaj SAB) - konať zámerne proti vôli, proti záujmom niekoho
F. zle robit (Jablonové MAL), ňidz dobrého robit (Brodské SKA) - a) vystrájať, vyčíňať b) (niekomu) ubližovať; robí zlú krv medzi ľuďmí (Revúca); robí medi nama hrích (Sereď GAL) - vyvoláva nespokojnosť, rozbroje
7. obrábať, obhospodarovať: Mi zme ľen doma žaľi, zme si robiľi naše poľe (Devičie KRU); Naša manka robili dvaccad holdov (V. Maňa VRB); Buďen si majetog ďaľej robiťi, kúpin mladie voli a doložín si (Rim. Baňa RS); Robili sme tí role (Piešťany); Ke_dzme role robili, zme aj o tro_hodzinách stali (Budmerice MOD)
8. mať isté pracovné zaradenie al. funkčné postavenie, byť niekým al. niečím; vykonávať (o remesle al. nejakej činnosti): Tak ten robiu̯ kuchara (Zombor MK); Každí rok sa našlo náké chlapčisko, čo robilo jahnačára do leta (Dol. Súča TRČ); Mali zme rodzinu f Cíferi, šustra, robil šusterčinu (Ružindol TRN); Jeden čaz bul z ňeho i agent, potim zaź dześka kelnera robil (Ratvaj SAB); Ten chlob ňidž ňeučeni, ta muśi robidz ľem takeho handlagera (Solivar PRE); Tricecpejdz roki som chodzil cimermanku robic (Záhradné PRE); Robiľi pri ocovi čižmarku (Spiš. Podhradie LVO)
9. narábať
a. počínať si istým spôsobom s niekým al. s niečím; manipulovať: Ňesmie sa s kämeňom robiď náramňe, ľen poťichu s ňím misíťe, zaraz bi sťe maľi po skaľe (Or. Biely Potok TRS); Pretpisal ľiki a kazal, že co ma robidz a jag ma robic (Buglovce LVO); Ja znam s pčolami robidz, i roj strasc (Rozhanovce KOŠ); Odvedu naz gu žandarom, že naj z nami daco robia (Brezina TRB)
b. prudko s niekým al. s niečím zaobchádzať, lomcovať, hegať: Muśeľi jich (lode) pouvadzovac, bo voda bi z ňima robila (Záhradné PRE)
F. robí jag z malín dzeckom (Modranka TRN) - veľmi opatrne; muoš s ňim robiťi, čo sťe (Čelovce MK) - neprotiví sa, je pasívny
10. správať sa, vystupovať istým spôsobom; snažiť sa pôsobiť navonok istým dojmom, hrať (istú rolu): Chudáka zo seba celí živuod robiu̯ a nakoňiec po ňom ťisíce ostaľi (Ležiachov MAR); Robiu̯ zo seba veľkího frčkára (Pečenice LVI); Ja som vždicki robiu̯ Aňjela (pri betlehemcoch) (Nemecká BRE); Jeden robil šaša, viskacuval, spieval, vivádzal všelijaké figúre zo seba (Dubnica n. Váh. ILA); Naoko robi, že śe ňehňeva (Chrasť n. Horn. SNV); Robi ľem naoko (Babin Potok SAB)
11. dodávať niekomu isté vlastnosti al. ich zdanie: Ňehau̯ si naráz_bradu a tá ho robila staršieho aspom o ďesaď rokou (Kláštor p. Zniev. MAR); Dvere mä ždi pacli o hlavu a robili mä, že som sprostá (Stankovany RUŽ); Koňi buľi oštvercovani, maľi šumni hrivi, kantari jih robiľi šumňejši (Brezina TRB); Ta chlapisko za tebu hiňe, a ti sebe z ňeho šaľeneho robiš (Babin Potok SAB); Pitam ce, ňerob me glupoho! (Laškovce MCH)
F. robiť si blázna (Hor. Lehota DK) - zavádzať niekoho, uťahovať si z niekoho
12. meniť svoje vlastnosti pôsobením
a. mikroorganizmov, kvasiť, kysnúť: Cesto nám dobre robí, buďe pekňí chľebík (Pukanec LVI); Ale za tíden začne (víno) rezat, to už robí (Pezinok MOD); Už mi začál robid mušt sudoch, uš kvasí (Vinosady MOD); Kedz vino u hordove robi, pomuci śe (Kaluža MCH)
b. vonkajších (fyzikálnych, chemických a pod.) podmienok: Surovuo drevo robí (Pukanec LVI)
13. dosahovať (v súčte) isté množstvo al. istú cenu, rovnať sa, činiť: Takí majatok ftedi mohou̯ robiď aj dvestoťisíc (Slovany MAR); Celích patnás kilóf ofčiého sira denne to robilo (Dol. Súča TRČ)
14. pomáhať al. škodiť niekomu (napr. pri chorobe, obyč. zariekaním al. iným prostriedkom): To boľi voľáki takí vražci, tag hádan aj tan (volom) voľačo robiľi (Lišov KRU); Čo ím (koňom) robili o_teho, abi ból takí omámení ten kón? (Modranka TRN)
L. robid z očí (Nitr. Hrádok NZ) - odstraňovať úrek
15. zúčastňovať sa na niečom (napr. na vyučovaní, výcviku), absolvovať: U_som šiestu triedu robila (Stankovany RUŽ); Robí si tú ekonomickú školu, lebo, že ona nebude naveki len šit (Skala TRČ); F Sázvároši som robil vícvig asi tri dni, po tích treh dnoch som sa prihlásil do delostreleckého kurzu (Bzince p. Jav. NMV); Štrnáz dní sem ešče mosel robid vícvik, z bolescu sen to robil (V. Tŕnie MOD); Ta asentirovaľi, ta robiľi zme vicvik šesc tiźňe a že do Ruska pujdzeme (Žehra SNV); Aj to robia školu zaś (Čaklov VRN) robievať i robievavať opak. k 1 - 11: Keť sa robievalo f poľi, keť sa zaľi lúki kosiť, to už bola radosť choďiť (Kňažia DK); Brúsi zme tu robievaľi (Or. Biely Potok TRS); Robievali zme korbáče zo sira, predávau̯o sa (Zázrivá DK); Najpru som preomlaďila na drožďiach, aj nácesta sa robievala (Ležiachov MAR); Robievali nočnie aj ďenie (zmeny) (Likavka RUŽ); To bi ja ňekceu̯ dlho robievavať (Detva ZVO); Ešťe aj tode pre_cmrťou choďila robievaťi do drustva (V. Lom MK); Kuchiňe zme robievaľi krémovie, ňebovie (Pukanec LVI); Šva robiaváťe vešeramí? (Sirk REV); Aj z ménšíh marhúl sa robiévali gule (Malženice HLO); To zme robívávali takto (Trakovice HLO); Chlapi, tí aj na trsceníh lúkáh robívali (Dobrá Voda PIE); Na Velkú nodz zme si robievali strekáče z bezi (Tŕstie ILA); Padz rázi po osem pasienek, zasej bolo pedz rífuov, to sme tag robievaľi (Podmanín PB); Kedisi, ešče spiešej, aj já sem robívau̯ košini f tích vozoch, místo jako deščenáku (Vidovany SKA); Na kraváh zme robievaľi za occa, aj na voloch (Súľov BYT); Já son ždi rada robévala zahraďe, vinohraďe alebo na roli (Lapáš NIT)
robiť sa nedok.
1. neos. konať sa, uskutočňovať sa, diať sa: Malou ďierkou sa ďívaľi, čo sa buďe robiť (Blatnica MAR); Uš keď bola vidatá - veru bola ešťe taká sprostá - nu ňeveďela, čuo sä z ňou iďe robiť pri pokladaňí (Žaškov DK); To je uš strach, ša se to robí na svete! (Markuška ROŽ); Já kukán, čo sa robí (Ružindol TRN); Ja vibehňu, že co śe robi (Oreské MCH); Chvaľce Boha, co śe to robi s tim časom?! (Ostrovany SAB)
L. čo sa ťi robí? (Valča MAR) - prečo reaguješ neprimerane?
F. čuo sa buďe čuo robiť (Krivá DK) - za každých al. žiadnych okolností; ňech sa robí, čo sťe (Lapáš NIT) - výraz rezignácie
2. vytvárať sa, formovať sa, vznikať: Na dreve sa robí kremeň (Zázrivá DK); Na kabáťe sa ťi faldi robia (Martin); Slini sä mi roba̋ v ustoch (Revúca); Pekňe virastá, u_sa jej dudi robia (Návojovce TOP); Bude ešče pršat, na vodze sa robiá bublini (Hlboké SEN); Uš sa to varí, uš sa robia v hrnci klokoče (Papradno PB); Motolice sa mi robiá (Sotina SEN); Ket som perši raz bieľila hižu, ta śe mi robiľi džadi (Spiš. Štvrtok LVO); Lupi śe mi robia ve vlasach (Dl. Lúka BAR)
L. mňe sa ňidž ňerobilo (Žaškov DK) - nič mi nebolo
F. takuo čudo sa mi robilo pred očamí (Pucov DK), kruhi sa mi robili pred očámi (Lukáčovce HLO) - hmlilo sa mi od slabosti
3. tváriť sa, predstierať niečo: Ti sa chiba tag robíš, aľe si takí hovnopán, ňehodno sa ťi pozreď do očí (Brezovica TRS); Ňerop sa takím svatím (Hor. Lehota DK); Aj sa jedovau̯, aľe robiu̯ sa, že si s toho ňiž ňerobí (Lešť MK); Nerop se takí múdrí! (Revúčka REV); Ból tam, ale tak sa robil, jakobi ma ňevidzel (Bošáca TRČ); Robila sa také nevinátko, a čerci s nú šili (Zvončín TRN); Za chvílu sa začau̯ robit, že je velice ospau̯í (Záh. Bystrica BRA); Ňerop śe glupim (Bracovce MCH); Robi śe veľkim gavaľirom (Petrovany PRE)
F. chto sa baranom robí, zeďa̋ ho vlci (Zázrivá DK) - kto predstiera nevedomosť, vystavuje sa nebezpečenstvu