Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

zvaliť -ľ! dok.

1. zrúcať, zbúrať, zváľať: z. dom, múr, kolibu

2. zhodiť (význ. 1), zraziť, povaliť: z. súpera na zem, na chrbát, do snehu; z. strom zoťať

3. pripísať niekomu (vinu, zodpovednosť ap.): z. vinu na druhého, z. krádež na kamaráta

4. presunúť na niekoho starosť, zodpovednosť ap.: z. všetku ťarchu na rodičov, z. rozhodnutie na druhého;

nedok. k 3, 4 zvaľovať

// zvaliť sa

1. zrútiť sa (význ. 2), zrúcať sa: dom sa z-l

2. bezvládne padnúť, zrútiť sa: z. sa od hladu; expr. z. sa ako podťatý

3. celou váhou sa položiť: z. sa na posteľ, na chrbát, z. sa do trávy

4. klesnúť (význ. 1), padnúť, zaľahnúť, doľahnúť: mračná sa z-li na dolinu; expr. ticho sa z-lo na izbu

zvaliť -lí -lia zvaľ! -lil -liac -lený -lenie dok.

zvaliť sa -lí sa -lia sa zvaľ sa! -lil sa -liac sa -lený -lenie sa dok.

ľahnúť si 1. položiť si telo na lôžko s cieľom spať alebo odpočinúť si • uložiť sa • ľahnúť • zaľahnúť: ľahol si do postele, uložil sa, zaľahol zavčasu • položiť sa: ustatý sa položil do postele • hovor. natiahnuť sa • expr. vystrieť sa (na chvíľu): po príchode domov sa natiahol, vystrel na gauč • priľahnúť • priľahnúť si (k niekomu): priľahla si k svojmu mužovi • poet. poľahnúť (Sládkovič) • hovor.: prehodiť sa • prevaliť sa • zvaliť sa • hovor. expr. bacnúť sa (obyč. oblečený): iba tak sa zvalil, prevalil na posteľ; bacol sa na pohovku • expr. vyvaliť sa: s úľavou sa vyvalil na lavicu • fam.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť si: ľažinkaj si, synáčik • expr.: usalašiť sa • uvelebiť sa (zaujať pritom pohodlnú polohu): spokojne sa uvelebil, usalašil v širokej posteli • expr. upelešiť sa (o zvieratách): mláďatá sa upelešili k matke • expr. uľahnúť (náhle) • zastaráv. obľahnúť (pre chorobu): uľahol a viac nevstal; na jeseň matka obľahla • políhať (si) • expr. povyvaľovať sa (o viacerých osobách, postupne): povyvaľovali sa na trávu

2. iba ľahnúť p. poľahnúť

prevrátiť 1. dať, preložiť z jednej strany na druhú; dať niečomu iný smer • obrátiť: prevrátiť, obrátiť látku na druhú (opačnú) stranu; prevrátiť, obrátiť list v knihe; prevrátiť, obrátiť oči (dohora) • preklopiť: preklopiť cesto na dosku • pregúliť (gúľaním): pregúliť pokrovec o kúsok ďalej • poprevracať (viac vecí, viackrát)

2. vychýliť z rovnovážnej polohy (obyč. prudkým pohybom) a dostať do ležiacej polohy • prevrhnúť • prevaliť: prevrátil, prevrhol vedro s vodou; kôň v behu prevrátil, prevalil vráta • vyvrátiť: šofér nás vyvrátil do priekopy • hovor.: prekotiť • vykotiť: Dávaj pozor, aby si pohár neprekotil! • expr.: prekopŕcnuť • prekoprcnúť: ani neviem, ako som zrazu fľašu prekopŕcol • zried. prevrtnúť: prevrtnúť nádobu s mliekom • zhodiť • zvaliť • zrútiť: súpera šikovne zhodil, zvalil na zem a prikľakol • presotiť (prevrátiť sotením niekoho obyč. cez niečo): presotiť spolužiaka cez lavicu • prevážiť (vychýliť väčšou váhou na jednu stranu): náklad prevážil vozík na pravú stranu • poprevracať • poprevŕhať (viac vecí, viackrát)

rozpadnúť sa 1. rozložiť sa na časti vplyvom dlhšieho procesu • rozsypať sa: murivo sa rozpadlo, rozsypalo • rozrúcať sa • porúcať sa • rozváľať sa • rozvaliť sa (rúcaním): most sa rozvalil • zvaliť sa • zbúrať sa • zrútiť sa • zrúcať sa • zboriť sa: stavisko sa po požiari zborilo • expr.: rozkydať sa • rozkydnúť sa: drevenica sa celkom rozkydla • odb.: zvetrať • rozvetrať (pôsobením vody, vzduchu, slnka): rozvetrané horniny • porozpadávať sa • porozpadúvať sa (postupne, jeden po druhom)

2. úderom, nárazom sa rozlámať • rozbiť sa • roztĺcť sa: váza sa rozpadla, roztĺkla na márne kúsky • hovor. roztrepať sa • expr.: rozdrúzgať sa • dodrúzgať sa • rozletieť sa • roztrieskať sa • roztrieštiť sa: všetky taniere sa už roztrepali, roztrieskali

3. p. rozložiť sa 3 4. p. rozísť sa 1

spadnúť 1. voľným pádom, vlastnou hmotnosťou al. pri strate rovnováhy (o človeku a zvierati) klesnúť dolu, na zem • padnúť: pohár (s)padol zo stola; pošmykol sa a (s)padol; (s)padnúť z koňa, (s)padnúť do jamy • expr.: rachnúť • ruchnúť • rafnúť • druzgnúť • capiť • capnúť • trocha hrub. drisnúť (spadnúť s hrmotom) • expr.: skydnúť sa • skydať sa • skotiť sa • strepať sa • skrochmeliť sa • zmechriť sa • sterigať sa • steperiť sa • zrepetiť sa • zmlieť sa • kniž. sklátiť sa (často pri nešikovnosti): skydol sa ako vrece; opilec sa skotil, strepal, zmlel do priekopy • det. hapať: dávaj pozor, aby si nehapal • skotúľať sa • expr.: kycnúť • skopŕcať sa • kopŕcnuť • skopŕcnuť • skoprcnúť • koprcnúť sa • skopŕcnuť sa • vykoprcnúť sa • skrbáľať sa • skrbáliť sa • skobŕľať sa (kotúľaním spadnúť): balvan sa skotúľal, skobŕľal • expr. zrebriť sa • zletieť (zvysoka): skoro sa zrebril; zletieť z rebríka • expr.: džuchnúť • žuchnúť • šustnúť • zošustnúť sa (spadnúť s tlmeným al. šušťavým zvukom): niečo vzadu džuchlo, žuchlo, šustlo • nár. expr. dzignúť: dzignúť z bicykla; Aby si nedzigol! • expr. prasknúť (spadnúť s praskotom) • expr.: zhrmieť • zhrmotať (spadnúť s hrmotom) • expr.: ľapnúť (prudko, neočakávane spadnúť) • expr.: bacnúť • lupnúť (hlučne, s pukotom spadnúť) • expr. sfrknúť (ľahko spadnúť): klobúk mu sfrkol z hlavy • expr. scupnúť (s cupotom spadnúť): vedľa scupli šušky • expr.: plesnúť • plesknúť • pľasnúť • pľasknúť (spadnúť s pleskotom): hruška ples(k)la na zem; pľas(k)núť do blata • zrútiť sa (prudko spadnúť; o niečom objemnom, veľkom): lietadlo sa zrútilo • zvaliť sa • expr. zosypať sa (bezvládne): naraz sa od vyčerpania zvalil, zosypal • expr.: roztiahnuť sa • rozcapiť sa • rozčapiť sa • natiahnuť sa (po páde sa na zemi vystrieť): roztiahol sa, natiahol sa, aký bol dlhý • fraz. zaryť/zarýpať nosom do zeme (spadnúť tvárou na zem) • prevrhnúť sa • prevrátiť sa • prevaliť sa • expr.: vyvrátiť sa • vykrbáliť sa • vykydnúť sa • vyvaliť sa • vykydať sa (pri nečakanom páde sa dostať do ležiacej polohy): auto sa prevrhlo, prevrátilo, vykydlo do priekopy; stolička sa prevrhla, prevalila • popadať • pospadávať • pospadúvať (postupne; o viacerých veciach, osobách) • dopadnúť (spadnúť na nejaké miesto, istou časťou tela a pod.): tehla dopadla na zem; dopadnúť na rovné nohy

2. spustiť sa z výšky v drobných čiastočkách (o daždi, snehu a pod.) • padnúť: (s)padol dážď, (s)padla rosa • napadnúť • napadať • spŕchnuť: napadol, napadal sneh; napadalo, spŕchlo lístie • napršať (veľa) • popršať • spršať (trocha) • zried. prepŕchnuť (trocha, občas): vše prepŕchol tichý dáždik

3. rozpadnúť sa, rozváľať sa na hromadu častí • padnúť • zrútiť sa • zrúcať sa • vyrúcať sa • zboriť sa • zosypať sa • zvaliť sa: dom (s)padol; strecha, budova sa zrútila, zosypala, zvalila

4. p. klesnúť 1

zaľahnúť 1. zaujať vodorovnú polohu (obyč. na dlhší čas) s cieľom skryť sa, odpočinúť si a pod. • ľahnúť (si): zaľahol, ľahol (si) do trávy a spal do večera • expr. al. det.: ľažkať si • ľažinkať si • bucnúť sa: po obede si ľaž(in)kajte, bucnite sa do postieľky

2. vlastnou váhou tesne doľahnúť na niečo • priľahnúť • pritlačiť • pritisnúť • pridláviť: zaľahnúť, priľahnúť mláďa; pritlačiť, pritisnúť, pridláviť niekoho celou váhou tela • zvaliť sa (na niekoho, na niečo)

3. expr. psychicky ťažko zapôsobiť na niekoho • doľahnúť • zachvátiť • zasiahnuť: smútok zaľahol, doľahol na jeho dušu; zachvátil, zasiahol ma bôľ • expr. privaliť sa: na srdce sa privalila ťažoba • opanovať • ovládnuť (o niečom ťaživom): úzkosť ho opanovala; žiaľ ovládol celú jej bytosť

zvaliť sa 1. celou váhou tela sa prudko položiť (vedome al. pri strate vedomia, sily; o stromoch pri zoťatí, vyvrátení) • hodiť sa • vyvaliť sa: ustatý sa zvalil, hodil na posteľ; pes sa vyvalil na trávu • zrútiť sa: od vyčerpania sa zrútila na dlážku • padnúť • spadnúť: nevládne (s)padol zo stoličky • klesnúť: klesnúť ako podťatý • zložiť sa • zviezť sa (pri strate rovnováhy, vedomia): opitý sa zložil, zviezol na zem • sklátiť sa (celým telom): bezvládne sa sklátiť na zem • expr. zosypať sa: po správe sa zosypal na gauč • expr.: skydnúť sa • skydať sa • sterigať sa • steperiť sa: skydol sa, steperil sa na posteľ tak, ako bol oblečený • zavaliť sa (veľkou ťarchou dopadnúť): akoby sa mu skala na srdce zavalila • expr. zošutrovať sa (o ťažkých veciach): vlhký sneh sa naraz s hrmotom zošutroval zo strechy • poľahnúť (o obilí): po víchrici obilie poľahlo

p. aj spadnúť

2. porov. zvaliť 2

zvrátiť 1. vychýliť zo základnej polohy • vyvrátiť: zvrátila, vyvrátila hlavu dozadu, oči dohora • zakloniť (ohnúť dozadu): zakloniť celé telo • prevrátiť • zvaliť (vychýlením spôsobiť pád): víchor prevrátil, zvalil vysokánsky smrek • obrátiť • otočiť • stočiť (zmeniť smer): obrátiť, otočiť hlavu nabok; srnec obrátil, stočil rohy a pustil sa do behu • skrútiť: skrútiť auto, pohľad • zvrtnúť (náhle dať niečomu iný, opačný smer): zvrtol koňa

2. spôsobiť náhly zvrat, podstatnú zmenu (v polohe, smere, smerovaní a pod.) • prevrátiť: zvrátiť, prevrátiť chod udalostí • otočiť • zmeniť • premeniť (celkom al. úplne naopak): otočiť, zmeniť staré pomery; zmeniť, premeniť nádejný proces demokratizácie • zvrtnúť: zvrtnúť osud • zahatať • zamedziť • zmariť • prekaziť (násilne zastaviť a obyč. dosiahnuť návrat k predchádzajúcemu stavu): zahatať, zmariť hospodársku politiku; zamedziť, prekaziť národné vzopätie

zvrhnúť 1. pustiť al. hodiť z výšky smerom dolu • zhodiť: zvrhnúť, zhodiť bomby z lietadla; zhodiť náklad do jamy • zvaliť • zraziť: pridržať vázu, aby ju vietor nezvalil, nezrazil • sotiť (prudko posunúť): sotiť niekoho do priepasti

2. násilím zbaviť moci, vlády • zosadiť • zhodiť: zvrhnúť spoločenský systém; zvrhnúť, zosadiť, zhodiť vládu, kráľa • detronizovať: detronizovať vládcu • povaliť: tyranov v revolúcii povalili; spoločenský poriadok bol povalený • suspendovať (úradne zbaviť úradu al. hodnosti): notára, kňaza suspendovali

valaština, -a, -ajú nedok. (čo)

1. gúľaním, prevaľovaním posunovať, premiesťovať, gúľať, kotúľať: v. kmene stromov po úbočí] (Váh) skal váľa. (Ráz.-Mart.); akoby balvany žuly váľal z povrchu (Urb.)

● expr.: v. kroky kráčať veľkými, dlhými krokmi; v. oči na niekoho (Žáry) uprene na niekoho pozerať; hovor. v. kotrmelce; duby, barany a) robiť kotrmelce, b) robiť chyby, omyly: Im je treba aj do politiky sa trochu rozumieť, aby neváľali také doby. (Taj.)

2. vaľka váľkom, gúľaním spracovávať: v. cesto (Vans.); v. chlieb; Váľala z hliny okrúhle bochníky. (Šolt.); nár. v. bielizeň hladiť, mangľovať (váľkom);

3. expr. hádzať, zhadzovať na hromadu al. dolu; rúcať, búrať: Víchrica váľa do snehových závejov všetko, čo jej príde do cesty. (Janč.); sochy váľajú (Ráz.); v.- modly (hor.);

4. hovor. expr. zvaľovať: Nechcem váľať na vás všetko svoje nešťastie. (Tat.) Vinu váľa na dievku. (Heč.); všetko váľa na neho presúva na neho zodpovednosť, povinnosti ap.;

5. nár. rúbať, stínať: v. stromy; Keď váľal horu, polámalo mu nohu. (Fel.) Váľali mladšie buky. (Laz.)

6. nár. v. konope, ľan po vytiahnutí z močidla rozkladať na poli, na lúke;

7. nár. v. zuby strácať zuby (o teľcoch, žriebätách): Toto hovädo iba teraz váľa zuby, lebo je ešte mladé. (Kuk.);

opak. váľať, -a, -ajú;

dok. k 2 vyváľať, k 3 zvaliť i zválať

|| váľať sa

1. guľaním, prevaľovaním sa premiesťovať, pohybovať sa z miesta na miesto, valiť sa, prevaľovať sa: kmene stromov, balvany sa váľajú dolu brehom; Po nebi sa váľali oblaky. (Taj.); váľal sa v snehu (Fr. Kráľ); Tri psiská váľajú sa, ženú dolu briežkom. (Ráz.) (Baranica) pomaly váľala sa dolu vodou ako utopené mača. (Taj.)

● expr. v. sa pred niekým v prachu, po (na) zemi veľmi sa ponižovať, pokorne prosiť o niečo; hovor. expr. v. sa po zemi od smiechu veľmi sa smiať;

2. expr. (o človeku i o niektorých zvieratách, najmä o koňovi al. psovi) rozvaľovať sa, leňošiť, nečinne sa povaľovať, ponevierať: v. sa v posteli, na posteli; Cigánčence váľali sa v prachu. (Čaj.) Váľal sa po hnusných krčmách. (Záb.) Bude sa váľať opitý v bahne pri ceste. (Al.)

● v. sa na bruchu nečinne žiť, povaľovať sa, leňošiť;

3. expr. bez úžitku, nepovšimnutý sa niekde povaľovať (o veciach): Notár sedel za písacím stolom. Pred ním sa váľala hŕba rozhádzaných spisov. (Fr. Kráľ) Zdochlý kôň sa váľa pod humnami. (Novom.)

4. rúcať sa, búrať sa; padať: Keď sa vám bude váľať stavanie, podoprite ho. (Tim.); neprišla záloha a nevymenila ich, váľajúcich sa takmer ako muchy od hladu a vysilenia (Urb.);

5. pejor. (s kým i bezpredm.) spať, ležať; súložiť: Vedel, o čom je reč, že nie. len jesť je hriech, ale i s mládencom sa váľať na diváni. (Vám.) Na vojne nebol, s dievkami po nociach sa váľal. (Jil.);

opak. váľavať sa, -a, -ajú;

dok. k 4 zváľať sa i zvaliť sa

valiť, -í, -ia, rozk. vaľ nedok.

1. (čo) na spôsob vĺn, prúdom alebo gúľaním posúvať, hrnúť: Hron kalné vody búrne valí. (Sládk.) Odvaľuje jedno brvno — už ho valí na stranu. (Vaj.); pren. expr.: Valila oči von, nechápajúc (Jil.) vypúčala, vyvaľovala. Chlapci sa pustili do behu a ona valila za nimi svoje obrovské telo (Krno) ťažkopádne bežala.

2. (čo) váľať (obyč. zhora nadol), váľaním zhadzovať: Drúčik malý z komína kus tehly valí. (Ráz.-Mart.)

3. hovor. expr. (čo na koho, komu) zvaľovať, váľať: Na krk nám valia kadejaké rekvirácie. (Urb.) Svoje slabosti valia rytiersky na nás. (Kuk.)

4. kniž. hovor. rozprávať hlúposti, tárať: Ľudia v Tichej doline často vraveli a valili do sveta, a preto som si na Milanovými otázkami nerobila starosti. (Bedn.) Ale veď nevaľ, Mišo! (Bedn.);

opak. valievať, -a, -ajú;

dok. k 2 zvaliť

|| valiť sa

1. na spôsob vĺn, prúdom al. gúľaním, valivým pohybom sa posunovať, hrnúť sa, rútiť sa: voda, rieka sa valí (prúdom), vlny sa valia; Z hlavy sa mu valila krv. (Jégé) Nebom sa valia čierne mraky (Vaj.) Kuchynskými dvermi valí sa dym. (Kuk.); valí sa ako sud; Po hradskej sa valili tanky. (Tat.) Vlak sa pomaly valil. (Urb.) Podnapitý gazda široko valí sa cestou (Vaj.) ťarbavo ide.

2. expr. prichádzať al. odchádzať v hojnom počte, ísť húfom; hrnúť sa, hnať sa: Veľké zástupy ľudí sa neprestali valiť. (Tomašč.) Videla, že nelumpuje, nepresúša sa po krčmách a svet sa k nemu valí. (Čaj.) ľudia valia sa do miestnosti. (Al.)

3. nastávať, prichádzať, doliehať, obyč. vo veľkom počte, vo veľkom množstve: Tento rok sa začali valiť udalosti. (Fig.) Zo všetkých strán valili sa prekážky. (Tim.) Starosti valia sa na jeho hlavu. (Vaj.) Hrôza valí sa na neborkú. (Vaj.) Nešťastie, ktoré sa na ríšu valí. (Stod.);

opak. valievať sa

zvaliť, -í, -ia, rozk. zvaľ dok.

1. (koho, čo) silou spôsobiť pád niekoho, niečoho, zhodiť na zem, zraziť, povaliť: z. protivníka na zem, do prachu, do piesku, do vody, do trávy; z. niekoho na chrbát, na lopatky; z. vázu, z. strom; Leží sťa zvalený dub. (Kuk.) Pes zvalil jeho dieťa. (Jégé) Musel sa držať koňa, aby o víchor nezvalil. (Min.) Obilie zvalené hnilo na koreni (Taj.) pováľané, poľahnuté od dažďa; pren. Spara v izbe zvalila Môcika na posteľ (Taj.) klesol od únavy, zmorený.

2. (čo) zrútiť, zrúcať, rozvaliť: z. niečo na kopu; Vietor by fúkol a zvalil by nám ju (krivú chalupu) na hlavu. (Jil.) Starú kolibu zvalila veľká lavína. (Bedn.) Včelín bol na zvalenie (Vans.) veľmi poškodený, spráchnivený; pren. Slovo sloboda v ich rozbúrenej fantázii zvalilo do prachu všetky zákazy (Urb.) spôsobilo, že ich prestali dodržiavať, zrušilo ich.

3. zried. (čo na koho) privaliť, pridláviť niekoho niečím: (Dodo) zaúpel, akoby zvalili naň kameň. (Jaš.)

4. (čo na koho, zried. na čo) pripísať vinu, zodpovednosť ap. za niečo niekomu: Krádež zvalili na Romana. (Žáry) Ak sa toľme bojíš, zvaľ všetku vinu na mňa. (Kuk.) Púplava zvalí zodpovednosť na Rusov. (Heč.) Jano celé toto nešťastie zvalil na koňa. (Fig.) Toto je ten Daxner, na ktorého sobotskí páni zvalili by horydoly (Bodic.) obvinili by ho zo všetkého možného.

5. expr. (čo na koho, na čo) presunúť starosť, zodpovednosť ap. na dakoho: z. na niekoho všetku ťarchu; I roľu mi chcel zvaliť na krk. (Skal.) Zvaliť ho (rozhodnutie) na plecia niekoho iného. (Zúb.) Všetci zvalili všetku slávu na kováča Hrešču. (Tat.);

nedok. váľať, k 4, 5 i zvaľovať, -uje, -ujú

|| zvaliť sa

1. expr. (na čo, do čoho, kam, na koho) celou váhou, bezvládne sa položiť, hodiť sa: z. sa na chrbát; z. sa do pohodlia (hviezd.); z. sa pod strom (Kal.); z. sa na niekoho; Spať sa mi žiadalo, zvaliť sa a spať. (Ondr.) Janko Krap sa sťažka zvalil do prúteného kresla. (Min.) Vyliezol na pec a zvalil sa do handier. (Jaš.); pren. (Samko) sa znovu zvalí do seba ani do perín a stratí sa celý (Jaš.) zahĺbi sa, ponorí sa do svojho duševného sveta.

2. expr. (bezpredm., na čo, do čoho, kam; na koho) bezvládne padnúť, zrútiť sa (o živých tvoroch po ťažkom al. smrteľnom poranení, po strate vedomia ap.; o stromoch po zoťatí al. vyvrátení), sklátiť sa: z. sa ani zoťatý (Jégé); z. sa do hŕby (Jégé); Matúš tak nešťastne ovalil valaškou gazdu po hlave, že a zvalil a zomrel. (Taj.) Keď prestanem (robiť), zvalím sa od hladu a únavy. (Fr. Kráľ) Stratil rovnováhu a zvalil sa bez vedomia na zem. (Tim.)

3. zrúcať sa, zrútiť sa: z. sa na kopu, na hromadu; Stĺp klesol, budova sa zvalila. (Hlb.) (Krčma) sa zvalí v jeden deň. (Tim.) Keby sa aj brehu chytil, i ten sa s ním zvalí. (Urbk.)

4. expr. (na koho, na čo i bezpredm.) padnúť, zaľahnúť, doľahnúť: Na tichú dolinu sa zvalili mračná, husté a ťažké, akoby ju chceli zadusiť. (Bedn.) Keď sa zvečerilo a zvalila sa tma, Nemci zažali sviečočku. (Heč.) Nešťastie veľké na nás sa zvalilo (J. Kráľ) postihlo nás.

5. zried. (odkiaľ kam) zgúľať sa, skotúľať sa (smerom dolu): Až tu zrazu zvalil sa odkiaľsi kameň do jeho toku. (Jes.); pren. Zo srdca zvalila sa mu veliká ťarcha (Kuk.) zbavil sa starostí, trápenia.

zvaliť dk
1. koho, čo zhodiť, zraziť na zem niekoho, niečo: sed dolu s konie, besscze kurwy sin, nebo tie zwalim dolu z konie (TRENČÍN 1592); (Achiles) ty klobuk zwalil, kterys k pisse sprawyl (BV 1652); zwalily na zem toho stwrtnika ze sanami (SKALICA 1687); instans Pavlovicz Istvana prewladnucze za wlasy na zem zwalil (D. JASENO 1732); involvere saxa syora aliqvem: na ňekoho kamenj zwaliti (KS 1763); podle mogég raddi kráčag, w zlaťe wšé twé stupňe máčag, gináč zwalen buďéš, wer, pod stolicu (BE 1794) inak zle dopadneš; jedna ňemoc te zwali na postel (CDu 18. st) staneš sa nevládny;
x. pren (diabol) predklada čloweku dobrotu gidla a trunku, abj neporadnie gedel a pil, starost a zarmutek z hlawj sweg zwalil (KT 1753) aby sa zbavil starostí a smútku
L. z. do biedy uvrhnúť do biedy, spôsobiť chudobu: ale pozde, mily drozde, na ne (rozkoše) hledet potem, když te guss zwala do bidy (GV 1755)
F. koho wjtr na zem zwalj, toho každy kigem walj (SiN 1678) na slabého si každý dovolí; nekdy psyček dosti maly y welkeho wepra zwaly (Se 18. st) aj malý môže premôcť veľkého; ale mi wenček mladenski smrt zwalila dolu (GŠ 1758) umrel slobodný
2. čo búraním zmeniť na zrúcaniny, zrúcať, zbúrať niečo: wie-ly swedek anebo widel-ly, že by plot na tomže placy wnowe wistawenj pani Mattyass a Tamass witaly a zwalily? (LACKOVÁ 1706); gako boly snyahy, ten gisti plot deutralny zwalyly (BECKOV 1768); prissel wichor, zwalel dom ten (WS 18. st)
3. čo na koho pripísať vinu, starosť al. zodpovednosť za niečo niekomu: gestly by pak Pan Buoch wssemohucy raczyl powolaty kterehokoly z nych s dyetkamy, aby wsseczek statek na druheho, ktery by zustal zyw, zwalyl se (MARTIN 1573); Hospodin zwalil na neg twe neprawostj (SP 1696); na mňa se wssecky tyto zlé weci zwalili (KB 1757); muže swug wistupek zwalit na gineho (GŠ 1758); krom gestli hrích na Boha zwaľíme (BN 1790)
4. koho k čomu prinútiť niekoho k niečomu: že ho zwalil chrych k takemu cyli; prigdem k wam, a sice w sudu, zwalim was k promeňe (GŠ 1758); -ovať¹ ndk k 1: y sedlak z gednym zatnuťim drewo nezwaluge (GV 1755); potok do role wirazeny obili zwaluge (GŠ 1758); devolvo: zwalugem, dolú walám; consterno: zwalugem, zhazugem (KS 1763);
x. pren když smrt bezbožnych k ostatneg nemocy zwaluge, tam gim k poznani žiwota swicu zapaluge (GŠ 1758) keď umierajú k 3: instans na neho (Jurka Jesenského) teg weczy wssetku prjčzinu zwalowal (DRAŽKOVCE 1729); winnu na korhelstwo zwalowati miňi (GV 1755); on (Adam) sice pryznal se, ale teho hrychu pryčynu na ženu zwalowal (GK 1779); zváľať ndk k 2: convello: wywracám, zwalám, zrussugem; demolio: rozborugem, zwálám (KS 1763); zvaliť sa dk
1. položiť sa celou váhou, hodiť sa na zem: wzal dubecz a vderzil Kubu, až se swalil (SENICA 1730); invadere in genua: k kolenám se zwalitj; sternere se ad aticjes pedes: pred ňečj nohi padnúti, zwaliti se (KS 1763); p. instans geho za ruky chitil, takže oba na zem se zwalili (DRAŽKOVCE 1727); Gabriel Oczuzky, kdekolwek se mnu neco se započalo, na mna se zwalitj a dokonatj musý (PUKANEC 18. st);
x. pren Boha hneval, Krista križoval, zákon prestupil, a tak se v pokutu zvalil (SS 18. st) privodil si pokutu
2. zbúrať sa, zrútiť sa, zrúcať sa: z dreweneho staweny, co se zwalalo a wen wiwozilo, zeme s powalow starich, co se zbirala a wen wiwozila, fl 60 (DOMANIŽA 1697); taže komora, kdj gesste anj kohutj nezaspiewalj, wssecka sa zwalila (KRUPINA 1741); cožeby bylo ze swetem, kdybi ho (Boh) nerjdil? On by se zwalil (UD 1775); ten kostel ge natrhnutý a tak mnoho sskarubin má na sobe, že w krátkým času byl by se zwalil (AP 1771); plač nad timto mestem, ktere se zwalilo (SJ 18. st) ocitlo sa v ruinách
L. do gruntu sa z. všetko, od základov: prigde čas, že se geden ras až do gruntu zwali (GŠ 1758)
3. na koho, do čoho doľahnúť: (vojny a dlhy) na šige naše se zwalili (VRBICA 1675 LP); časowe prežalostni na nas se zwalili (KK 1709); nech se bolest do žaludka y do prsu zwali (GŠ 1758) presunie; wssecko protiwenstwj na tebe se zwalilo (MPS 1777)
4. ku čomu, v čo obrátiť sa, nasmerovať sa k niečomu; zmeniť sa: (človeče), abis se negako ku hrychu nezwalil, abýs se neskazil; zwalim se y ga kedysy ku tegto sspatnosti (GK 1779)
F. čym sy wižssi w swete, tym se hlubsseg zwaliss; čo bilo wisokeho w ničemnost se zwali (GŠ 1758) prílišná odvaha sa nevypláca; kto vysoko skáče, nízko padá
5. expr vovaliť sa, vtrepať sa niekam: kdiž se byl král Antioch zvalil s svjm vogském do Geruzalema a Židum vssecke veci pobral, nemeli Žide olega dreveného (BT 1758); -ovať sa, zváľať sa ndk k 1: provolvo: zwalugem se; procumbo: upádám k nohám, zwalugem se; adsternor: pred nym ležjm, priwalugem sa, zwálám sa (KS 1763)