ustúpiť -i dok.
1. pokročiť, pohnúť sa smerom dozadu al. nabok, odstúpiť: u. o krok, u. z cesty vyhnúť sa;
pren. u. do úzadia a) stratiť dôležitosť b) prestať byť aktívny
2. stiahnuť sa (späť) pred nátlakom, silou ap.: u. pred nepriateľom, povstalci u-li do hôr, u. presile
3. zmenou stanoviska čiastočne vyhovieť; urobiť ústupky (v prospech iného): tvrdohlavý človek ťažko u-i, mladší by mal u. staršiemu; u. od pôvodného plánu upustiť, odstúpiť
4. prestať sa vyskytovať; pominúť: more postupne u-lo z pevniny; choroba, horúčka u-la
● múdrejší u-i;
nedok. ustupovať
ustupovať -puje -pujú -puj! -poval -pujúc -pujúci -povanie nedok.
cúvať 1. pohybovať sa smerom dozadu • ustupovať: auto cúvalo, ustupovalo, aby kolóna mohla prejsť; vojská museli ustupovať, cúvať • hovor.: curgať • curigať • curukať (o koňoch, o voze) • expr.: cofať • cofkať: kôň splašene curigá, cofká • expr.: pätiť • spätkovať (najmä o ľuďoch): chlapec spätkuje, pätí, lebo sa bojí bitky • expr. račkovať (ísť dozadu ako rak) • hovor. zastar. reterovať (Šoltésová)
2. neuskutočňovať niečo zamýšľané (a tým obyč. vyhovieť inému) • ustupovať • upúšťať: zbabelo cúval, ustupoval; cúvať, upúšťať zo svojho presvedčenia • robiť ústupky
zdráhať sa nechcieť pristať na niečo (obyč. pri presviedčaní) • robiť drahoty • háčiť sa: zdráha sa, háči sa súhlasiť; robí drahoty, nechce prísť • zried. zhŕdať sa (Chrobák) • váhať • otáľať • okolkovať • okúňať sa (prejavovať nerozhodnosť pri niečom): váha, otáľa s odpoveďou; okolkuje, okúňa sa povedať pravdu • odporovať • klásť odpor • vzpierať sa • priečiť sa (s väčším dôrazom): odporujú, vzpierajú sa tomu, aby krivo svedčili • ustupovať • expr.: pätiť sa • spätkovať: už spätkuje, ustupuje pred rozhodnutím • vykrúcať sa (nepristávať na niečo pomocou výhovoriek) • ostýchať sa • pohanbievať sa • expr. ošívať sa (nepristávať na niečo z hanblivosti): ostýcha sa, ošíva sa vstúpiť v špinavých topánkach • nár. expr. ohrýzať sa • niž. hovor.: ondieť sa • ondiať sa • tentovať sa: neondejte sa, neondite sa, netentujte sa toľko a poďte ďalej
ustúpiť, -i, -ia dok.
1. pohnúť sa z miesta smerom dozadu al. nabok: u. o krok, u. nabok; u. z cesty vystúpiť sa, vyhnúť sa; pren. u. do úzadia (i o javoch) stratiť dôležitosť, význam; pren. bás. deň ustúpil noci deň sa skončil, nastala noc;
2. (o vojsku) uskutočniť ústup: vojsko ustúpilo, nepriateľ ustúpil; Oddiel ustúpil na Donovaly. (Tat.)
3. upustiť od svojho stanoviska, zmenou pôvodného rozhodnutia (čiastočne) vyhovieť niekomu: Keď sú všetci [robotníci] zajedno, musia páni ustúpiť. (Smrč.) Ona vždy ustúpila, dala mu za pravdu. (Jes.)
● múdrejší ustúpi (prísl.) netreba sa zbytočne škriepiť;
4. odb. prestať sa vyskytovať na istom mieste; stratiť sa, zmiznúť: ľadovce ustúpili, ihličnatý, listnatý porast ustúpil, more ustúpilo (z pevniny);
nedok. ustupovať, -uje, -ujú -
ustupovať p. ustúpiť