Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

hodný príd., kniž. i hoden, hodna, hodno² (obyč. iba v prís.)

1. zasluhujúci si niečo; hodnotný: byť, zostať h. lásky; dom nie je veľa h.; to je veľa h-o

2. iba hodný hovor. (dosť) veľký, riadny, poriadny: h. kus chleba, h-á chvíľa

3. iba hodný súci, urastený, statný: vyrástlo z nej h-é dievča, je už h-ým chlapom

● nie je hoden ani deravý groš nič; kniž. nie je hoden do jeho šľapaje stúpiť stojí (morálne) nižšie

hoden [-d-] hodna hodno pl. N mužský živ. hodni, mužský neživ., ženský a stredný hodny príd. menný tvar k hodný 1, 2 obyč. iba v prísudku kniž. 1. (i čoho, zried. koho) ▶ zasluhujúci si niečo: je h. lásky; nie je jej h.; nie každý politik je h. úcty; podvodník je h. odsúdenia; Áno, keď chlap poslúcha, hoden je toho, aby mu žena kúpila na košeľu. [R. Jašík]; Zato ohuroval tých, o ktorých sa nazdal, že sú hodni jeho reči. [P. Kováčik]
2. ▶ majúci cenu, hodnotu: dom je toľko h.; Tá pasca je hodna tých peňazí, i keď sa do nej chytí čo len jedna myš. [K. Tomaščík]; A tovar bol toľko hoden, že si zaň mohli kúpiť ešte jedného somárika. [A. Habovštiak]
◘ fraz. nie je hoden ani deravý groš je bezcenný; nie je hoden do jeho šľapaje stúpiť stojí (morálne) nižšie

hoden, hodna, hodno príd. menný tvar k hodný (len v prísudku so sponovým slovesom byť) byť hoden:

1. (čoho, koho) zasluhovať si, zaslúžiť si: Hoden je trestu. (Taj.) (Ty) si ho (Demka) nie hodna. (Vans.)

2. mať cenu, hodnotu, stáť niečo: Najhoršie je, že nevieme, čo je (hostinec) hoden. (Kuk.) Vaše skúsenosti sú nám viac hodny ako zlato. (Skal.)

hoden, hodna, hodno príd. (hoďen, hodon)
1. strsl, zsl zasluhujúci si niečo;
x. menný tvar k hodný: Ňie si jej hoden pozrie_ca do očí (Krivá DK); Ňi je hodná toho šeledňíka (Nandraž REV); Ňeňi jé hoden, abi ho zem nosila (Bošáca TRČ); ňebou̯ hodon (Prievidza)
F. hoden_e chvále, jak pes kijáca (Lukáčovce HLO) - nezaslúži si pochvalu; ňeňijé hoden, abi mu človek vodi podal (Bošáca TRČ) - nič si nezaslúži
2. strsl, zsl mať cenu, hodnotu, stáť niečo: Ke_dzme poľe kúpiľi, ftedi zeme boľi modz hodni (Sedl. Dubová DK); Ti ostatné koňe nejsú ňidž hodni proci temu novému (Jablonové MAL)
3. lipt, gem, vsl byť schopný, súci, vládať: Ňie je hoden ňigďe ísť (Jamník LM); Koj ňehoden ič, koj smo mi uš stariä (Drienčany RS); Ked budzem hodzen, ta vam pridzem pomusc (Okruhlé GIR); Ňehodzen som toto meso jesc, bo bars tvarde (Petrovany PRE)

hodna p. hoden

hodno p. hoden

hodon p. hoden

hoden [-en, -eň] príd menný tvar k hodný
L. byť, nebyť h.
1. s G aby, s inf zasluhovať si, zaslúžiť si: hoden gest mezy wernymi krzestány przijat byti (SUČANY 1575); hoden gest dělnyk swé mzdy (BK 1581); ty gsy hoden cťy a chwáli (CC 1655); pane, negsem hoden, aby gsy pryssel pod strechu srdca meho (AgS 1708); kterému négsem hodeň obuwi nosyti (KB 1756); (siroty) čím drobňegšé, tím hodňegšé smiluváňá (BN 1789)
2. mať istú cenu, hodnotu: ge hoden tritisicz zlatich (IVACHNOVÁ 1736);
x. pren ona ssouczowy tak dokaže, že any ludom any psom nebude hoden (KRUPINA 1694) budú ním opovrhovať
3. vhodný, súci: nenajšol som takovych (drábov), ktery by k tomu hodni boli (H. BEŇADIK 1574); na wyhozenj hoden, súcy; na nic súcy, na nic hodeň (KS 1763)