operadlo -a -diel s. časť sedadla, lôžka ap. slúžiaca na opretie: o. stoličky, kresla, oprieť sa o o.;
operadlový príd.
operadlo -la -diel s.
operadlo -la -diel s. ▶ časť sedadla, lôžka a pod. slúžiaca na opretie niektorej časti tela; syn. opierka: o. stoličky, kresla; drevené, kožené o.; vysoké, nastaviteľné, sklopné o.; pohovka bez operadiel; namontovať o. na sánky; v rohu miestnosti stál starodávny diván s operadlom; Anatomicky tvarované operadlá sedadiel dobre držia telo vodiča. [HN 2007] ▷ operadielko -ka -lok s. zdrob.: plávacie koleso s operadielkom pre najmenších; barová stolička s bočnými operadielkami
operadlo časť sedadla al. lôžka slúžiaca na podopretie chrbta, rúk, hlavy • opierka: operadlo hlavy v aute; operadlo, opierka stoličky
operadlo, -a, -diel str.
1. časť sedadla al. lôžka slúžiaca na opretie chrbta, niekedy i rúk: oprieť sa o o.; o. kresla, stoličky, divána, lavice, fotela; mäkké, vysoké, bočné o.; vyrezávané operadlá stolíc (Zúb.);
2. zastar. zábradlie: Cez operadlo naklonená, hľadela Milka do vody. (Vaj.); polozhnitý stĺp, ktorý držal operadlo u podsteny (Kuk.);
operadlový príd.: o-á pohovka (Urb.); o-á lavica (Fr. Kráľ)
operadlo s. (opieralo, upíradlo) 1. strsl, zsl, miest. vsl časť stoličky al. lavice slúžiaca na opretie chrbta: Na operaľe opretí zaspau̯ (Dol. Lehota DK); Stoľičkovuo operadlo bíva švingovuo, špresňičkovuo, vipľetanuo aj čalúňenuo (Pukanec LVI); Každí sidz mav operallo (Trakovice HLO); Zlámal operallo (V. Rovné BYT); Jak śe oprel na stolek, ta zlamal opiradlo (Spiš. Štvrtok LVO); lavidz z opieralom (Dol. Tisovník MK); opierau̯o na lavici (Važec LM); opirallo na stoličke (Šaľa); upíradlo (Lamač BRA); opiradlo (Remeniny GIR) 2. zábradlie na lávke cez potok: Na láuce sa zlomilo operallo a Jano sa okúpal (Bzince p. Jav. NMV); operalo na lavičke (Šuľa MK) 3. súčasť tragača zabraňujúca zosun nákladu na koleso: Operallo čechre o ráf kolesa (Vaďovce MYJ); Zlámal operadlo na tragači (St. Turá NMV); opiradlo na tragaču (Kamenica n. Cir. HUM); operadlový príd. k 1, 2: Na operadlovej lavici ňemuseu̯ mať človek strach, že zoberie sťenu (Pukanec LVI); operadloví stolok (Sirk REV); operadlová lavic (St. Turá NMV)
opieralo p. operadlo
operadlo [ope-, opí-] s 1. časť sedadla slúžiaca na opretie chrbta al. aj hlavy: dlhe stolycze bez operadla no 2; stoliczka bez operadla; stoliczka stara bez operadla 1 (TRENČÍN 1658; 1661; 1713); reclinatorium: opiradlo, podhlawek (KS 1763) 2. zábradlie; držadlo: fogasse z operadli; schod ve vode bedneny ze dwoma operadly 1 (TRENČÍN 1661; 1713); schod bedneny a 6 operadel magyczy 1 (DUBNICA n. V. 1720); sprawil sem 4 haky s panskeho železa na operadla (TRENČÍN 1735)
opíradlo p. operadlo