kutáč -a m. nástroj na prehrabávanie ohňa: žeravý k.
kutáč -ča pl. N -če m.
kutáč -ča pl. N -če m. ▶ železná, na konci zakrivená tyč na prehrabávanie pahreby, ohňa, obyč. v peci: horúci, rozpálený, žeravý k.; k. do kozuba; prehrabať kutáčom uhlíky; Je to kviľ cvrčka, vyhnaného kosou z vysokej trávy, alebo plač zmoka, kutáčom vybadúreného z rodinného ohniska. [Š. Žáry]
kutáč, -a m. železná, obyčajne zakrivená tyč na kutanie v ohni: žeravý k., prehrabávať oheň k-om
kutáč m. 1. csl ohnutá železná tyč na rozhrabávanie uhlia v peci: Keť ťi ňehorí, ber kutáč a oheň dobre poprehrabuj! (Pukanec LVI); Kutáčom pokutau̯ oheň, abi dobre horelo (Bánovce n. Bebr.); Rozharňi s kutačom f pecu, žebi ľepši horelo (Torysa SAB) 2. jzsl pejor. dlhé nohy: kutáče (Lubina NMV) F. natahuj ti kutáče! (Lubina NMV) - ponáhľaj sa!
kutáč m 1. železná (obyčajne) zakrivená tyč na prehrabávanie ohňa: zelezna pecka mala, pry ňj klessčze a kutačz (M. JÁN 1697); cebetta: kutač (NP 17. st); položá s nym wssecky nádobi, to gest kutáče ohňa (KB 1757); ciniflo: kutáč zelezny (KS 1763) 2. nástroj používaný ako rúčka nebožieca: kutačz k nyebozyecom sucy (DUBNICA n. V. 1720) 3. živ pomocník v kuchyni, kuchtík: ciniflo: kutáč, ohňár (GrP 1771)