poznášať -a dok. distrib. k znášať: p. niečo na kopu; p. bielizeň zo sušiarne
poznášať -ša -šajú -šaj! -šal -šajúc -šaný -šanie dok.
nahromadiť vo veľkom množstve zozbierať • zhromaždiť • nazhromaždiť: nahromadil veľké zásoby; zhromaždil všetky fakty • nakopiť • navŕšiť • navežiť (nahromadiť na jedno miesto, na kopu): nakopil, navežil na dvore veľa dreva • schrániť • naschraňovať • poschraňovať: hrabľami schránili, naschraňovali suché lístie, obilie • nazhŕňať • pozhŕňať • nahrnúť • zhrnúť (nahromadiť zhŕňaním): nazhŕňali piesok na kopu; zhrnuli odpadky • nazbierať • nazberať (zbieraním) • nahrabať • nár. nahriebsť (hrabaním): nahrabali lístia, nahriebol si zemiakov • nahádzať • pohádzať (hádzaním): nahádzali drevo do kôlne • navrstviť (nahromadiť vo vrstvách): navrstviť zem • nanosiť • ponosiť • naznášať • poznášať • nadonášať (nahromadiť nosením): nanosili, naznášali, poznášali dosky za dom • nadovážať • podovážať • navoziť (vozením): navozili cement k plotu • hovor. nahustiť (nahromadiť nahusto): nahustiť informácie na malej ploche • nakradnúť • pokradnúť • expr.: nazbíjať • nakmíniť • nakváriť (nahromadiť kradnutím): nakradol, nahromadil celý majetok; pokradol, nazbíjal veľa peňazí
nanosiť nosením nahromadiť • ponosiť: nanosil, ponosil veci na stôl • poznášať • podonášať • poprinášať • naznášať • nadonášať (postupne viac vecí): naznášali im dary • expr.: povláčiť • navláčiť • pozvláčať • nazvláčať • expr. zried. podovláčať: navláčil všetko na kopu • naniesť (nanosiť jednorazovo): voda naniesla veľa piesku
naznášať postupným znášaním nahromadiť • nanosiť • poznášať • podonášať: naznášal domov kopu kníh; nanosil zásoby • expr.: navláčiť • nazvláčať • nazvlačovať: deti navláčili blata do bytu; nazvláčať dreva na dvor
poznášať p. zniesť 1
zniesť 1. nosením dať na jednu hromadu • znosiť: zniesli, znosili sem všetky haraburdy • ponosiť • poznášať (postupne): ponosiť, poznášať haluze na kopu • zvláčiť: zvláčiť drevo z hory • zhromaždiť • sústrediť • hovor. expr. strepať: odpadky zhromaždili, sústredili do jamy za chatou; Prečo ste to všetko sem strepali?
2. mať schopnosť fyzicky al. psychicky zvládnuť • vydržať: znesie, vydrží namáhavú cestu • zdolať • prekonať • premôcť: prekonali, premohli biedu, poníženie; zdolať námahu • zmôcť: zmôcť prekážky • uniesť (ako ťarchu, záväzok a pod.): toľkú zodpovednosť musí uniesť • zakúsiť • podstúpiť (niečo negatívne): museli zakúsiť, podstúpiť veľa príkoria • vystáť • zažiť • prežiť • prestáť • strpieť • pretrpieť • vytrpieť: veľa musel vystáť, pretrpieť, vytrpieť na pracovisku • expr.: prehltnúť • preglgnúť • prežrieť (psychicky zniesť, obyč. príkorie) • expr.: prehryznúť • prehrýzť: to už nemieni prehltnúť, prehryznúť • zastar. preniesť: človek prenesie všetko, keď nie je sám
poznášať, -a, -ajú dok. (čo)
1. postupne viac vecí zniesť (dovedna, na kopu): p. niečo na kopu, na hromadu; Kým som pozeral obrazy, Kratochvíl poznášal občerstvenie. (Žáry)
2. postupne viac vecí zniesť (zhora dolu): p. niečo z povaly; Treba poznášať náradie zo šopy, aby bolo na očiach. (Švant.)
poznášať i poznosiť dok. 1. csl postupne ponosiť viac vecí na hromadu, na jedno miesto, nanosiť: Ale ešťe driouhoda zme poznášali debeňe na miat, ceďilá, šteláže (Čelovce MK); Petrence sa poznášajú do kuop (Brodzany TOP); Koť se petrence poznášejú na edno mesto a se rozmecú, abi uschli, tak se rozmecú do posteliska (Revúčka REV); Poznášav snopi do krížóv (Lukáčovce HLO); Ešče poznášame pohrapki a rola ostane čistá (Smolenice TRN); Večar zaś paropci paľenki priňeśľi, dziefčeta zme pankuškoh napiekľi a tag uš śe toto šicko do kudzeľnej hiži poznašalo (Buglovce LVO); Zarno še poznaša do sipanca (Smižany SNV); Šicko poznośil na kupu i spaľil (Dl. Lúka BAR); Tam daľej poznośidz jich trebalo (Fintice PRE); Poznaśaľi me śeno na kopki (Bracovce MCH); poznośidz lauki (Jenkovce SOB) 2. csl postupne zniesť viac vecí zhora dolu: S povali poznášaľi šetko, čo bolo na snuvaňia treba (Ležiachov MAR); Potom neskór uš tí kočence donésla ukázat, poznášala íh z hóri (Zvončín TRN); Take stare veci poznośil s pujda na dvorec (Dl. Lúka BAR); Poznaśajce kendericu s pujda! (Bracovce MCH)
poznášať sa dok. spôsobiť si niečo, dostať sa (do istej situácie ap.): Do hroznéj dužobi sa kerísi luďié poznášali (Dol. Súča TRČ)
poznosiť p. poznášať
poznášať dk čo postupne viac vecí zniesť dovedna, na jedno miesto: tráwu k szátowu (!) pana Revay Ferenczowemu poznássali (BELÁ 1779); poznášag gen do domu cuzé mágítnosťi (BN 1790); bar bis wsseckie apateky pochodil, wssecke fflajstre a lieky dohromady pozbieral a poznassal, nic nezwediess (MK 18. st)