Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

kotúč -a m.

1. pravidelný okrúhly útvar; vec takej podoby al. niečo zvinuté do takejto podoby: brúsny k.; k. syra, slnečný k.; k. papiera, filmu, drôtu

2. oblak, kúdol: k-e dymu;

kotúčový príd. k 1: k-á píla okružná; k. papier

kotúč -ča pl. N -če m.

kotúč¹ -ča pl. N -če m. 1. ▶ predmet pravidelného okrúhleho tvaru: terčový k.; slnečný, mesačný k.; vinylový k. klasická gramofónová platňa; magnetická páska sa odvíja z ľavého kotúča na pravý; Nad strechou žiaril jasný červený kotúč dohárajúceho slnka. [S. Dusík]; Edison by sa čudoval, čo všetko sa vojde na strieborný kotúč s priemerom 12 cm. [VNK 2001] na kompaktný disk, CD
2. ▶ niečo zvinuté do tvaru valca: hrubý k. špagáta; k. čiernej lepiacej pásky; kotúče kuchynských (papierových) utierok; kotúče s drôtom; veľký k. podlahovej krytiny; klasický filmový k.; mikrofilmy sa uskladňujú v kotúčoch
3. tech. ▶ kruhovitý nástroj, ktorý sa otáča okolo svojej osi, rotuje: vodiaci k.; brúsny k.; brzdové kotúče; hnacie kotúče; pílový k.
4. ▶ zvírený útvar drobných čiastočiek, kúdol: husté kotúče prachu; Obklopil sa kotúčom dymu z fajky. [J. Sedlák]
▷ kotúčik -ka pl. N -ky m. zdrob.: pozorovať ďalekohľadom k. Saturna; k. rybárskeho lanka; papierový k. do registračnej pokladnice; kotúčiky toaletného papiera; odtrhnúť z kotúčika jeden lístok

kotúč² -ča pl. N -če m. ▶ rod dvojklíčnolistových rastlín z čeľade mrkvovitých s viacerými divorastúcimi aj na okrasu pestovanými druhmi; vysoká pichľavá sivozelená bylina s kruhovito rozkonárenou byľou, okolíkovým súkvetím a plodmi v podobe ostní a háčikov, pripomínajúca bodliak: žuť koreň kotúča; protikŕčové pôsobenie šťavy kotúča; k. kvitne v júli □ bot. kotúč poľný Eryngium campestre; kotúč modrastý Eryngium planum

disk 1. tanierovitá súčasť strojov, prístrojov • kotúč: disky kolies, brúsny kotúč

2. p. kotúč 1

kotúč 1. pravidelný okrúhly útvar: kotúč syra • disk (športové náčinie v tvare kotúča al. tanierovitá súčasť strojov): hod diskom; brúsny disk • puk (tvrdý plochý kotúč používaný v ľadovom hokeji): vhodiť puk medzi hokejky hráčov

2. p. kúdol

kúdol zvírený útvar drobných čiastočiek • oblak • mračno • mrak: kúdol, oblak dymu; mračno, mrak sadzí • kotúč: rozvírený kotúč prachu • kúr • expr.: kundol • kúrňava: kundol, kúrňava piesku

kotúč, -a m.

1. okrúhla, kruhová doska al. vec takej podoby: kovový, drevený k.; k. mesiaca, slnečný k.;

2. valec otáčajúci sa na hriadeli: hnací k.;

3. niečo zvinuté do valca: k. linolea, papiera, filmu, drôtu;

4. chumeľ, chumáč, oblak: k. dymu, prachu, k. svetla;

kotúčový príd. majúci podobu kotúča: tech. k. brús, k-é nože, pilníky;

kotúčik, -a m. zdrob.;

kotúčikový príd.

kotúč m.
1. záh okrúhla doska
a. na okrajoch návoja krosien, aby sa nezošmykla osnova al. plátno: kotúč (Myjava)
b. na spodnej časti hrnčiarskeho kruhu: kotúč - šajba (Malacky)
2. mlyn. mlecí kameň: kamenní kotúč (Myjava)
L. vrchní kotúč (Myjava) - vrchný mlynský kameň
3. druh okrúhleho pečiva zo zemiakového cesta: Kotúče boli s krumplového cesta a pekli sa na sporheli z obidvoch stran (Dubová MOD)
4. liečivá poľná rastlina, bot. kotúč poľný (Eryngium campestre): kotúč (Lukáčovce HLO, Bošáca TRČ)
5. kúdol, mračno: Kec starší brat cez okno uvidzel kotúče čiernich dimvó, skričal: Horí! (Predmier BYT); Kotúše kaďíka idú hor (Kociha RS)

kotúč m kladka: 4 prowazy kv kotucžum; Christopow kotucž (ŽILINA 1586; 1689)