vokatív -u m. gram. 5. pád (v skloňovaní) (v spis. slovenčine zaniknutý);
vokatívny príd.
vokatív [-t-] -vu pl. N -vy m.
vokatív -u m. ‹l› lingv. pád, ktorým sa oslovuje, nezúčastnený na vetných vzťahoch a používaný prevažne pri názvoch a menách osôb (napr. chlapče, pane, otče), piaty pád;
vokatív, -u m. gram. piaty pád pri skloňovaní;
vokatívny príd.: v. tvar, v-a koncovka