Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

veľký

I. väčší príd.

1. kt. má značný rozsah, značné rozmery v porovnaní s inou vecou toho istého druhu, op. malý: v. dom, v-é mesto, v-á miestnosť, plocha; v-é nohy dlhé chodidlá; v-é písmená, v. formát; v odb. názvoch: anat. v. mozog; V-á Bratislava; geogr. V-á Fatra; astron. V. voz; zool. drop v.; bot. skorocel väčší

2. kt. má značnú výšku, vysoký, op. malý, nízky: v. človek, v. pes, v. strom, komín; o hlavu väčší

3. kt. je rozmernejší, ako je želateľné, op. malý: tie šaty, topánky sú mi v-é

4. hovor. kt. dosiahol dospelosť, dospelý: počkaj, keď budeš v.! ty si také v-é dieťa

5. kt. má značný počet, početný, mnohočlenný, op. malý: v. národ, v-á skupina, rodina, v-é pracovisko

6. prevyšujúci priemer, nadpriemerný, rozsiahly: v-é nešťastie, v. rozdiel, v. výber tovaru; v-é nedostatky, škody, v. požiar

7. kt. má značnú mieru, hodnotu, úroveň, vysoký: v-é percento (zrážok), v. obsah (cukru), v-á úmrtnosť, v-á účasť; v-á privatizácia privatizácia veľkých podnikov

8. kt. má značný účinok, prudký, silný, intenzívny: v-á búrka, v-á radosť, láska, v-é prekvapenie, v. význam, záujem; v-é upratovanie dôkladné; v. tresk jedna z teórií vzniku vesmíru, podľa kt. na začiatku bol obrovský výbuch

9. horlivý, nadšený: v. športovec, fanúšik, v. milovník umenia

10. významný, dôležitý, závažný: v. umelec, bojovník, to je v-á vec, v. objav, v. sviatok; V-á noc; V. týždeň pred Veľkonočnou nedeľou; V. piatok vo Veľkom týždni; mať v-é slovo; v názvoch štátov, panovníkov, udalostí: V-á Morava, Karol V., V-á francúzska revolúcia

11. časovo rozsiahly, dlhý: v. časový odstup; v-á prestávka; v-é meškanie

● (obchodovať, zabávať sa) vo v-om vo veľkom rozsahu; → žiť na v-ej nohe; mať v-é oči a) chcieť viac (zjesť, stroviť ap.), ako sa dá zvládnuť b) chcieť všetko mať; → jesť v-ou lyžicou; z → malej iskry v. oheň býva; expr. to je v-é zviera dôležitá osobnosť; hrať v-ú úlohu, rolu byť dôležitý

II. veľký m. dospelý človek (vo vzťahu k deťom): z rozprávania v-ých vie, čo ho čaká

veľký väčší

veľký -kého pl. N -kí G -kých m.

veľký -ká -ké 2. st. väčší príd.

---

---

---

horlivý prehnane usilovný, zaujatý niečím; plný nadšenia; svedčiaci o horlivosti • agilný • príčinlivý: horlivý, agilný, príčinlivý duch; horlivá, agilná, príčinlivá povaha • oduševnený • nadšený: oduševnený, nadšený organizátor • zapálený • zápalistý • kniž. zanietený • rozhorlený • rozohnený: zapálený, zápalistý prejav; zanietený, rozhorlený, rozohnený diskutér • horúčkovitý (robený, konaný náhlivo a s veľkým zaujatím): horúčkovité upratovanie • veľký • expr.: silný • tuhý • tvrdý: veľký, silný, tuhý vlastenec • fanatický • prepiaty • expr. posadnutý (prehnane, vášnivo až slepo horlivý): fanatické, prepiate, posadnuté stúpenkyne feminizmu • prihorlivý (príliš horlivý): prihorlivý agitátor • expr. prehorlivý (veľmi horlivý)

---

objemný ktorý má veľký objem • veľký (op. malý): objemný, veľký balík; objemné, veľké brucho • rozsiahly • obsiahly: objemný, rozsiahly, obsiahly román • hrubý • tučný: hrubá, tučná kniha • tlstý: tlsté telo • expr. bachratý • expr.: našuchorený • zried. napuchrený: objemné, našuchorené, napuchrené vrecko

---

silný 1. ktorý má veľkú fyzickú silu; svedčiaci o sile (op. slabý) • mocný: byť silný, mocný ako lev, ako buk • statný • mohutný • svalnatý • svalovitý (dobre urastený): statná žena; mohutná, svalnatá, svalovitá postava • zavalitý • robustný • obrovitý (veľkých, objemných rozmerov): dostať sa do rúk zavalitému, robustnému chlapovi; obrovité plecia • pevný: svaly má pevné • jadrný • zemitý • hovor. dúži: jadrní, dúži dedinskí mládenci • zdatný • pren. sporý (zdravý a mocný): zdatná mladá generácia, sporí chlapci • pren. expr. goliášsky • herkulesovský • herkulovský (o postave človeka) • expr.: premocný • presilný • zried. tužný (Jesenský) • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • prisilný (príliš silný)

2. ktorý má veľkú intenzitu (op. slabý) • veľký • mohutný • intenzívny: silná, veľká viera; urobiť na niekoho silný, veľký, mohutný dojem; intenzívne sneženie; intenzívny zápach • kniž. razantný: razantný úder • tuhý • ohnivý: tuhá káva, tuhý mráz, ohnivá pálenka • treskúci • úporný (o zime, mraze) • sýty • výrazný: sýta farba, výrazná vôňa cesnaku • lek. akútny (silný a náhly): akútny zápal slepého čreva • prenikavý • ostrý • príkry • pálčivý • expr. žeravý (ktorý silno pôsobí na zmysly): prenikavý, ostrý zvuk; ostrá, pálčivá, žeravá, príkra bolesť • náruživý: náruživý fajčiar • expr.: zúrivý • divý • divoký • strašný • hrozný (veľmi silný): zúrivé sebazapretie; zúrivý, divý, divoký vietor • prudký (ktorý má veľkú silu a rýchlosť): po prudkom údere spadol na zem • zvučný • expr.: hromový • hurónsky • zried. hrmavý (o silnom zvuku): zvučný, hromový bas; hurónsky krik; hrmavý rachot • neuhasiteľný • nezhasiteľný • neutíšiteľný • neskrotný • neovládateľný • kniž. neukojiteľný: neuhasiteľná, neukojiteľná túžba; neskrotná, neovládateľná vášeň • expr.: bláznivý • šialený (obyč. o veľmi silných citoch, pocitoch a pod.): bláznivá radosť, šialená vášeň • omračujúci: omračujúci úder • expr. zžieravý • prisilný (príliš silný)

3. ktorý sa vyznačuje (životnou, duševnou) silou, pevnosťou, trvanlivosťou; svedčiaci o tom (op. slabý) • pevný • tuhý: dôležitá je silná, pevná vôľa; mať tuhý koreň • húževnatý • priebojný (ktorému nechýba úsilie a vytrvalosť): húževnatý, priebojný duch • odolný (ktorého neodradí neúspech, prekážka a pod.): o matku nemal obavy – je to silná, odolná žena • nezlomný • nezdolný (ktorý nemožno zlomiť, zdolať): nezlomný, nezdolný charakter • pren.: železný • oceľový • žulový (silný a pevný ako železo, ako žula): železné nervy; žulové, oceľové základy priateľstva • trvalý • nezničiteľný • nerozborný: trvalé, nezničiteľné puto, nerozborné vzťahy • skalopevný • kniž. neotrasiteľný: skalopevné, neotrasiteľné presvedčenie • kniž. zemitý • prisilný (príliš silný)

p. aj pevný

4. ktorý má veľkú mieru nejakej vlastnosti; ktorý má silný záujem o niečo, na niečom • horlivý • veľký: silný, horlivý, veľký vlastenec • expr.: tuhý • tvrdý: tuhý fajčiar; tuhý, tvrdý nacionalista • bigotný • ortodoxný • fanatický (veľmi silný, dôsledný): bigotný, ortodoxný, fanatický veriaci

5. p. početný 6. p. hrubý 1 7. p. vystatovačný

---

široký 1. ktorý má veľkú šírku, väčšiu oproti normálnej, bežnej, žiadanej a pod. (op. úzky) • rozložitý • rozložený • mohutný: široké, rozložité plecia; široká, rozložená, mohutná hruď • veľký • voľný (širší ako je potrebné; op. malý, úzky, tesný): kabát mi je v pleciach široký, veľký; sukňa je jej v páse voľná • plantavý: široké, plantavé nohavice • expr.: rozčapený • rozcapený • rozčapnutý • rozčapírený • rozčľapený • rozčľapnutý • rozpleštený • roztľapčený • roztľapkaný (roztiahnutý do šírky): rozčapený, rozčľapnutý nos • expr.: preširoký (veľmi široký) • priširoký (príliš široký)

2. ktorý sa rozprestiera na veľkej ploche (v horizontálnej rovine) • šíry: široké, šíre roviny; lode vyplávajú na šíre more • rozsiahly • rozľahlý • priestranný: rozsiahly, rozľahlý, priestranný modrý oceán • otvorený • nekonečný • bezhraničný (nemajúci konca kraja): nemohla sa vynadívať na otvorený, nekonečný, bezhraničný priestor (op. uzavretý, ohraničený) • expr.: šírošíry • širokánsky • širočizný (veľmi široký): šírošíre, širokánske, širočizné diaľavy • hovor. expr. rozťahaný (široký a dlhý): rozťahaná dedina, rozťahaný kraj • panoramatický (zahŕňajúci širokú krajinu): naskytol sa mu krásny panoramatický pohľad

3. p. veľký 1, obšírny 1, všeobecný 1

---

veľký 1. presahujúci priemerné, zvyčajné rozmerové al. iné veličiny; presahujúci priemernú očakávanú al. prijateľnú mieru, intenzitu (op. malý): veľký strom, veľká búrka • značný: značná výška, značná prevaha • nadmerný: nadmerný byt • enormný (nadmieru veľký): enormný zisk • nemalý (pomerne veľký): mal z toho nemalý úžitok • neobyčajný • nezvyčajný: neobyčajný, nezvyčajný záujem o výstavu • rozmerný • rozsiahly (majúci veľký rozmer): rozmerné, rozsiahle lány pšenice • gigantický • kolosálny • monumentálny (ohromujúco veľký rozmermi, hodnotou): gigantické, kolosálne súsošie, monumentálna stavba • obrovský • ohromný • expr.: ozrutný • ozrutánsky • obrovitý • velikánsky • veličizný • veličazný • preveľký • preohromný (nezvyčajne veľký čo do rozmerov, intenzity, významu): obrovský, ohromný vietor; obrovské, ohromné územie; obrovský, ohromný dosah niečoho; ozrutné, obrovité chlapisko; obrovský, ozrutánsky, velikánsky dub; je v ňom velikánska, preveľká túžba po poznaní • mohutný (nezvyčajne veľký): mohutný vzrast, mohutný dojem • palcový (o veľkých titulkoch v novinách) • nadpriemerný: nadpriemerný výkon • veľkolepý • impozantný • grandiózny • majestátny (svojou veľkosťou vzbudzujúci pocit úžasu, obdivu, úcty): veľkolepý, impozantný, majestátny palác; grandiózny, impozantný nástup olympionikov • šokujúci (spôsobujúci šok svojou veľkosťou): šokujúci rozsah škôd • mocný • silný (veľmi veľký čo do intenzity; op. slabý): mocná, silná armáda; silný kašeľ • statný • robustný • hovor. dúži (veľký čo sa týka vzrastu): statný, robustný, dúži mládenec • výdatný (veľký v množstve, kvalite): výdatný dážď • početný • hojný (veľký počtom): početná rodina; hostia prišli v hojnom počte • významný • význačný (veľký významom): významný, význačný človek • výrazný: výrazný úspech, je to markantný rozdiel • rekordný: ukazuje sa rekordná úroda • dobrý • hovor. hodný (prekračujúci danú mieru): dobrý kus cesty, čakal hodnú chvíľu • dlhý (veľký čo do dĺžky al. časového úseku; op. krátky): dlhá vzdialenosť, dlhé trvanie zimy • široký (veľký al. vyhovujúci čo do šírky; op. úzky): široký otvor • rozvetvený • rozkonárený: rozvetvené príbuzenstvo • hlboký (veľký čo do hĺbky; op. plytký): veľká, hlboká jama • vysoký (majúci veľkú výšku, hodnotu, mieru; op. nízky): veľký, vysoký chlap; vysoký tlak v pneumatikách • hrubý • objemný • rozložitý (veľký čo sa týka objemu, rozlohy): hrubá, objemná kniha; rozložitý hrad • voľný (veľký čo do rozmeru, priestoru; op. tesný): nohavice sú mu voľné • prudký • intenzívny (intenzívne prežívaný al. prejavovaný): prudká nenávisť; prudká, intenzívna bolesť • expr., často iron. ťažký (majúci intenzívny účinok): ťažká porážka, ťažký frajer • prenikavý: prenikavá zmena • expr. závratný: ísť závratnou rýchlosťou • nesmierny • expr. prenesmierny • kniž. neskonalý: nesmierna, prenesmierna, neskonalá radosť • priveľký • prílišný (príliš veľký): priveľká záhrada, prílišná horlivosť • trestuhodný • expr.: hriešny • nekresťanský: trestuhodná nedbanlivosť; hriešne, nekresťanské ceny • kniž., obyč. iron.: úctyhodný • ctihodný: pešo prešiel úctyhodnú, ctihodnú vzdialenosť; ctihodná cena • priepastný: priepastné spoločenské rozdiely • hovor.: pekný • krásny: pekný, krásny plat • expr.: riadny • poriadny: riadna kopa peňazí; bola už poriadna tma • expr.: ukrutný • preukrutný • ukrutánsky • úžasný: ukrutný, ukrutánsky hlad; preukrutná láska; úžasné tempo • expr.: krutý • šialený: krutá bolesť, šialený strach • hovor. expr.: hrozný • strašný • príšerný • zúfalý • hrozitánsky • desný: hrozný, strašný smäd; zúfalý neporiadok; hrozitánska sila • expr. smrteľný: smrteľná vážnosť • expr.: čertovský • diabolský: čertovská zima • expr.: tučný • mastný: dostával tučné provízie • expr.: miliónový • miliardový: budú to miliónové, miliardové straty • expr. stonásobný: stonásobná bolesť • expr.: náramný • prenáramný: robiť náramný krik • expr.: bezodný • bezdný: bezodné zúfalstvo • hovor. neúrečný: neúrečný majetok • expr. večný: večná škoda • neohraničený • neobmedzený: neohraničené, neobmedzené možnosti • nevyčerpateľný (taký veľký, že sa nedá vyčerpať): nevyčerpateľné zdroje • nesčíselný • nespočetný • kniž. nesčítateľný (taký veľký, že sa nedá spočítať): nesčíselné zásoby, nespočetné davy • expr. státisícový: státisícové zástupy • neslýchaný • nevídaný: neslýchaná krivda, nevídané víťazstvo • závideniahodný: závideniahodné úspechy • nepredstaviteľný • neopísateľný (taký veľký, že sa nedá predstaviť, opísať): nepredstaviteľná bolesť • neuveriteľný (taký veľký, že sa nedá uveriť): neuveriteľná smelosť • neospravedlniteľný (taký veľký, že sa nedá ospravedlniť): neospravedlniteľná bezočivosť • neodpustiteľný (taký veľký, že sa nedá odpustiť): neodpustiteľná chyba • neuhasiteľný • nezhasiteľný • kniž. neukojiteľný (taký veľký, že sa nedá uhasiť, utíšiť): neuhasiteľný smäd • neutíšiteľný: neutíšiteľná túžba • kniž. nepreberný: nepreberné množstvo tovaru • nedohľadný • nedozerný: nedohľadné následky, nedozerné diaľky • neľudský: neľudské utrpenie • nadľudský: nadľudská námaha • expr. nekonečný: nekonečná vďaka • kniž.: titanský: titanský zápas • goliášsky: goliášska sila • kniž. zastar. drahný (o množstve a veľkosti): drahný kôš (Záborský) • hovor. maxi: to je maxi torta • subšt.: hovädský • hovadský • sakramentský

2. p. vynikajúci 1 3. p. dospelý

---

vynikajúci 1. ktorý vyniká kvalitou, vlastnosťami, výkonom a pod. • znamenitý • výborný: vynikajúci, znamenitý lekár; vynikajúci, výborný výrobok • skvelý: skvelé víno, skvelý príklad dobrosrdečnosti • prvotriedny: podávali tam prvotriedne jedlá • dokonalý: dokonalý obraz • závideniahodný (ktorý možno závidieť): má závideniahodnú manželku • bezchybný (ktorý je bez chýb): podať bezchybný výkon • veľkolepý: veľkolepé stavebné dielo • vysokoakostný • vysokokvalitný (ktorý má vysokú akosť, kvalitu): vysokoakostná, vysokokvalitná oceľ • špičkový: vyrábať špičkové prístroje • jedinečný: je to jedinečný učiteľ • kniž. naslovovzatý: naslovovzatý znalec opery • kniž. eminentný: eminentný žiak • zastar. vynikavý (Kukučín) • geniálny (ako vytvorený géniom) • kniž. fenomenálny: geniálna, fenomenálna hudba • brilantný • bravúrny: brilantná, bravúrna hra na klavíri • kniž.: famózny • fulminantný: famózna obžalobná reč • elitný (najlepší): elitní umelci • neprekonateľný • nezdolateľný (ktorý nemožno prekonať, zdolať): ako kuchárka je neprekonateľná, nezdolateľná • obdivuhodný • pozoruhodný (zasluhujúci si obdiv, pozornosť): podať obdivuhodný, pozoruhodný výkon • majstrovský: majstrovské ovládanie lopty • ohromný: je to ohromný odborník • expr.: krásny • pekný • nádherný: krásne, pekné, nádherné výsledky • slávny: slávny čin • veľký: veľký spisovateľ • oslnivý • oslňujúci • očarujúci • kniž. okúzľujúci (pôsobiaci silným dojmom): oslnivý, očarujúci herecký výkon • expr.: kráľovský • božský: kráľovský, božský nápoj • expr. kapitálny: podaril sa mi kapitálny úlovok • svetoznámy • hovor. svetový: svetoznámy, svetový chirurg • hovor. expr. fantastický: fantastická hudba • expr. úžasný: bol to úžasný človek • expr. kolosálny: objavil som kolosálne riešenie • expr. rozprávkový • hovor. expr. báječný: rozprávkové počasie, videl som báječný film • expr. skvostný: má skvostnú manželku • expr. hrdý: je to hrdá stavba • hovor.: príma • tip-top • super: príma zápas, tip-top šaty; ten kabát je super • subšt.: bezvadný • bezva • bohovský • hovädský • hovadský

p. aj vyberaný 2, vzorný

2. p. významný 2

---

výrazný 1. nápadne sa prejavujúci • osobitý • osobitný • zvláštny • svojský: výrazný, osobitý, osobitný, zvláštny, svojský charakter; mať svojské názory • svojrázny: svojrázny spôsob života • kniž. samobytný: samobytná kultúra

2. dobre vnímateľný zmyslami • jasný • zrejmý • zreteľný: mať výraznú, jasnú, zrejmú, zreteľnú prevahu • nápadný • podstatný: nápadná zmena, podstatný rozdiel • viditeľný • badateľný • očividný: viditeľné, badateľné stopy, odtlačky; očividný neúspech • prenikavý: dosiahnuť prenikavé víťazstvo • citeľný: citeľné ochladenie • markantný • veľký (prevyšujúci priemer): markantné črty tváre, veľké rozdiely • príkry: príkre rozpory • ostrý: ostré tiene • sýty: sýty odtienok farby • kniž. frapantný (prekvapujúco výrazný): utrpieť frapantnú porážku • intenzívny • silný: intenzívny, silný zápach • farebný • farbistý: farebný, farbistý opis udalostí • výrečný: výrečné svedectvo • výstižný: výstižný argument • jadrný (krátky a výstižný; o prejave): jadrný humor

p. aj výstižný, viditeľný, veľký

---

živý 1. ktorý prejavuje znaky života (op. mŕtvy, neživý) • žijúci: živé, žijúce bytosti, organizmy • kniž. zastar. živúci: živúca príroda • expr.: živučký • živučičký: vrátil sa domov živučičký, živý

2. stále pôsobiaci • aktuálny: stále živé, aktuálne myšlienky • trvajúci • pretrvávajúci: trvajúce, pretrvávajúce otázky, problémy

3. ktorý má veľa energie a dobrú schopnosť pohybu; svedčiaci o tom • čulý • pohyblivý: živé, čulé, pohyblivé dieťa • bodrý • krepký: bodrý mladík, bodrá myseľ • bystrý • vrtký • obratný • hybký • expr. šibký: bystré, obratné pohyby tanečníc • temperamentný • energický (veľmi živý): má živú, temperamentnú, energickú povahu • živelný • prudký • impulzívny (ktorý živo, prudko reaguje): živelné, impulzívne gestá • životaschopný • vitálny: je to veľmi živý, životaschopný, vitálny človek • nespráv. čiperný

p. aj veselý

4. plný pohybu, ruchu (op. pokojný) • rušný: živá, rušná ulica • frekventovaný: stál na frekventovanej križovatke

5. konaný, prejavovaný s veľkou intenzitou • intenzívny • silný: živý, intenzívny záujem; dielo malo živý, silný ohlas • veľký • mohutný: urobiť na niekoho mohutný dojem • výrazný: výrazná vôňa kvetov • prenikavý • ostrý • expr. žeravý: pocítil ostrú, žeravú bolesť v kolene • čulý: bolo počuť živú, čulú zábavu, vravu

6. p. žiarivý 1, pestrý 1, 2 7. p. názorný 8. p. skutočný 1 9. p. životodarný 1, 2

veľký, 2. st. väčší príd.

1. majúci značné rozmery, značný rozsah, obsah v porovnaní s inou vecou toho istého druhu, zaberajúci veľa miesta, rozsiahly (op. malý): v. dom, v. pozemok, v-á záhrada; v-á rieka, v-é mesto, v. štát; v-é okno, v-á izba, v. stôl; v. nos, v-é oči, ruky, nohy, v-é ústa; dieťa má v-ú hlavu; v-á porcia (napr. obeda); v-é pivo 1/2 l; v. výstrih (na šatách); v-á večerná toaleta obyč. dlhé a náročné šaty pre večerné príležitosti; mať v-ú domácnosť rozsiahly byt a početnú rodinu; v-á abeceda, v-é písmená; v. formát (papiera, obálky), pren. hovor. o veľkorysom človeku; hovor. v-á voda a) hlboká, b) povodeň; hrnúť sa, hnať sa ako v-á voda rýchle, hlučne prichádzať ap.; kamene okrúhle a veľké ako husie vajce (Ondr.); s očami ako päsť veľkými (Urb.); hovor. v-á omša; hist. Veľká Morava Veľkomoravská ríša; pren. človek v-ého srdca veľkorysý; v rozličných odbor. názvoch: anat. v. krvný obeh ktorý rozvádza krv po celom tele; v. mozog; bot. myší chvost veľký; kozia brada väčšia; zool. drop veľký; rybár najväčší; astron. Veľký voz súhvezdie; geogr. Veľká Fatra; Veľká Británia

● výroba, kúpa, predaj vo veľkom en gros; chov (napr. dobytka) vo veľkom v značnom množstve, veľkochov; Smrť kosila vo veľkom (Zúb.) ľudia hromadne umierali; viesť v. dom okázale žiť; hovor.: mať v. jazyk byť hašterivý, uštipačný ap.; jesť v-ou lyžicou byť na hostine; žiť na v-ej nohe neprimerane svojim možnostiam, okázale; strach má v-é oči (úsl.) keď sa človek bojí, všetko zveličuje; má v-é oči chce viac, ako zvládze, postačí minúť ap. (obyč. pri jedení); ísť na v-ú stranu vyprázdniť si črevá; hovor. expr. robí v-ú vodu okázale, nápadne sa správa, aby upozornil na seba;

2. dosahujúci značnú (pomernú) výšku, vysoký (op. malý): v. človek, v. pes, kôň; v. strom; človek o hlavu väčší odo mňa; Veľký kostnatý sedliak vyšiel z banky (Taj.)

3. nevyhovujúci značnými, neúmernými rozmermi, voľný (op. tesný, úzky): šaty, topánky, rukavičky sú mu v-é, klobúk je mu v.;

4. i spodst. nachádzajúci sa v dospelom veku, dospelý: keď budem v. keď dospejem; Zabúdaš, že sme už veľkí. (Tim.) Ty si veľké dieťa (Jégé) hoci si dospelý, správaš sa ako dieťa. Veľké, malé, staré, mladé — či je všetko na svadbe? (Ráz.-Mart.) Má jarmoky rád a z rozprávania veľkých vie, po čo sa ta chodí. (Ráz.-Mart.)

5. majúci veľa členov, početný: v. národ, v-á skupina ľudí; v-á rodina; v-é pracovisko;

6. dosahujúci nadpriemernú úroveň al. pevyšujúci očakávaný účinok, značný, veľmi badateľný: v. rozdiel; v. účinok, v-é nešťastie; v-é nedostatky; s v-ou pravdepodobnosťou; vo v-ej miere; v. výber (napr. tovaru v obchode); na v-é prosenie (niečo urobiť ap.); hovor.: je v. dobrák; je v. somár, hlupák; v. oheň mohutný a rozsiahly požiar; zarobiť v-é peniaze veľa peňazí

● s malou robotou v. poplach mnoho kriku pre bezvýznamnú vec; z malej iskry veľký oheň býva (prísl.) aj zdanlivo bezvýznamné veci môžu mať ďalekosiahle následky;

7. majúci značnú hodnotu, mieru, úroveň, značný stupeň nejakej vlastnosti, majúci vysokú kvalitu al. značnú kvantitu, vysoký: v. tlak, v-á frekvencia, v-á rýchlosť, v-á teplota; v. obsah cukru, soli; v. plat; v-á škoda, zaplatiť za niečo v-ú cenu; v-á účasť na niečom;

8. majúci značný účinok, výdatný, silný, prudký, intenzívny: v. dážď, vietor, v-á búrka; v-á horúčava, zima; v-á radosť, bolesť, v. žiaľ, hnev; v-é trápenie, v-á námaha; v-á láska, v-é priateľstvo; v. význam, v. záujem; v-é upratovanie dôkladné; v-é pranie obyč. posteľnej bielizne al. veľkého množstva bielizne; veľkým hlasom zvolal (Karv.) silno, hlasno;

9. silný, horlivý, nadšený: v. športovec, fanúšek; v. rybár; byť v-ým priateľom, milovníkom niečoho rád niečo mať, s obľubou to robiť; veľká milovníčka a zberateľka národných piesní (Taj.);

10. významný, dôležitý, závažný: v. človek, v. duch človek vysokých duchovných kvalít; v. spisovateľ, básnik, umelec; v. bojovník za práva ľudu; mať v-é úlohy, v-é poslanie; herec dostal v-ú úlohu (rolu); hrať v-ú úlohu (v niečom); v-á vina, zodpovednosť; to je v-á vec dôležitá, závažná záležitosť, závažný fakt; v-á novina, udalosť, v. objav; nastala jeho v-á chvíľa, bol to jeho v. deň; pokojne, akoby sa nič veľkého nedialo (Tim.); mať v-ú váhu (napr. zavážiť v spoločnosti); Mala by veľkých hriech na svedomí. (Kuk.); hovor. na v-é sviatky obyč. na Vianoce a na Veľkú noc; Veľká októbrová socialistická revolúcia v Rusku r. 1917; Veľká vlastenecká vojna obranná vojna SSSR v r. 1941-1945; cirk. Veľký piatok, Veľná noc; Veľký týždeň týždeň pre Veľkou nocou

● mať v-é slovo mať rozhodujúci vplyv; to je v-é slovo závažný výrok;

11. dlhý (časove): v. časový odstup; po väčšej chvíli; v-é zdržanie, meškanie (napr. vlaku); v-á prestávka (napr. v škole), v-é prázdniny;

12. spoločensky al. majetkove vyššie postavený; mocný, vynikajúci majetkom al. rodom: v-í gazdovia (Tomašč.) majetní; Veľkí páni, najmä v spoločnosti starších dám, ako-tak zadržali istú vážnosť. (Jégé)

● hrá v-ého pána správa sa, žije neprimerane svojim možnostiam; hovor. expr. v-é zviera o vysokopostavenom, vplyvnom človekovi: Riaditeľ je tamhore dobre zapísaný, ktovie, akým veľkým zvieraťom sa stane. (Zgur.);

na veľko: Roztvoril prižmúrené oči na veľko. (Vaj.) Ja chcem (víno) predávať na veľko i na drobno (Kuk.) vo veľkom;

veľko prísl. zriedk.: Preto sa s dcérou rozlúčila tak proste a veľko (Zel.) veľkoryse.

veľký [vel(i)-] príd
1. majúci značné rozmery, rozsah, obsah v porovnaní s inou vecou toho istého druhu, op. malý: pan Mikulass Svidrgal z Hlinika s swimi lidmi gednv veliku konew vina a Chotessowczi druhu postawili (BYTČA 1484); item Hanusowj z Noweg Wsy za czentnar železa, kterym se okuwal zwon weliky, dali sme fl 2 (ŽILINA 1586); lahwjcza welka (NOZDRKOVCE 1652); wankusse try welkge a dwa malye (KRUPINA 1688); geleny koreny koren ma welyky (HL 17. st); velka truhla (PUKANEC 1748)
L. v-é litery, v-á abeceda veľké písmená: djte se navčylo abecedu latinsku y slowensku podle welikych y malych liter; abeceda gest dwognásobnj, mala y welika (BZ 1749); malé a welké litery (UP 1780); v. prst palec: w prostredku gest dlaň spodnj, z konca gest welky prst ze čtirma prstmj: ukazugjcym, prostrednjm, prstennym a ussnym (OP 1685); prst weliky na rucze tegže praweg panu instansowi poranil (s. l. 1730); v-á voda, v-é vody povodeň: ia pak precze usilowat budem, abjch pret stoljczu mohol tam bitj, acz mnja nezadrzi weljka woda (B. BYSTRICA 1610); abi nič nepohinulo na brehu, kdiž welike wody prichazegi, (sedliaci) za sskodu magi platiti (BUDATIN 1629); kdi z Widne ssel s kocžom do Dubnice, nemohuce pre welike wody pregst (DUBNICA n. V. 1723); ked welka woda se strhla, to ho (jarček) zamulila (ABRAHÁMOVCE 1732); v. jazyk o jazyčnatosti, veľavravnosti: lingvax: gazyčny, mlúwny, welikého gazyka, pomlúwny (KS 1763); v. srdce o veľkorysosti, veľkomyselnosti: magnanimus: velikomyslny, srdca welikého (KS 1763); v-á myseľ smelosť: opona chramu když se roztrhla, to mne strassi wic, nezli weliku misel dodawa obraceni na pokani oneho lotra dobreho (MK 18. st); v-é sklo zvačšovacie sklo, lupa: w welikem skle blcha zda se byti gako prase (OP 1685); v. sečeň február: malj secžen, weliky secžen, marecz (KoB 1666); v-ého Jakuba mesiac júl: welikeho Jakuba mesjc (KoB 1666); v-é črevo hrubé črevo: colon: weliké čzrewo, w kterém se kolika plodj (KS 1763); Väčší voz, Väčšia medvedica astron súhvezdie Veľký voz nazývané aj Veľká medvedica: arctophlax: wúz na nebi wetssy, hwézda z medwedym ocasem; erymanthia ursa: medwedica wetssy, pri kterég gest hwězda (KS 1763); Väčšia Ázia geogr Ázia, ázijský kontinent: Phoenicia: kragina Wetsség Azij (KS 1763);
x. bot netresk v. netresk väčší rozchodník veľký, najväčší Sedum telephium subsp. maximum: sempervivum majus: netresk weliky; sedum majus: netresk wetssy; sempervivum: netresk wetssy y meňssy; zoophthalamus: netresk weliky (KS 1763); slez v. ibiš lekársky Althaea officinalis: ibiscum, hibiscum: slez weliky (KS 1763); žihľava v-á, v-á pokriva rastlina z rodu žihľava Urtica: o tomto čase žne se žihlawa welka a obary sa pre krawy na polednja (PR 18. st); wesmi listi welke pokriwi, ze soli stluč (RG 18. st); rozchodník v., rozchodník väčší rozchodník veľký, väčší Sedum maximum: sadum: rozchodnjk wetssy (:bylina:); ambrosia: sladič, rozchodnjk weliky (:bylina:) (KS 1763); zemežlč v-ia rastlina z rodu zemežlč Centaurium: koreny zemežluči wetssj (:centaurium maius:) stiži pul lotu stluceni a pitj spomaha proti nedužiwosti jater (RN 17.-18. st); krtičník väčší krtičník hľuznatý Scroptularia nodosa: krtyčnyk wessj (!) lysty ma yako koprwa, nechlupate, prut hranaty (HL 17. st); kavias väčší chrastavec roľný Knautia arvensis: kawyas gest wetssj a menssj (HL 17. st); kamanderle väčšia lat/nem veronika hrdobarkovitá Veronica teucrium al. veronikovec klasnatý Pseudolysimachion spicatum: teucrium, veronicae spicatae: kamanderle wetssj (TT 1745); krvavník väčší lastovičník väčší: Chelidonium maius: chelidoniae majoris: krwawnjk wetssj (TT 1745); janofit väčší kručinka farbiarska Genista tinctoria al. prútnatec metlovitý Sarothamnus scoparius: janoffyt zelynka gest menssj a wetssj (HL 17. st); skočec, skočet väčší ricín obyčajný Ricinus communis: cataputia major: skočec wetssy (NP 17. st); ricinus comunis: skočet wetssj (KG 1791); kopriva väčšia žihľava dvojdomá Urtica dioica: koprwa gest menssj a wetssj (HL 17. st); urticae urentis majoris: kopřiwa wětssj (TT 1745); väčšie konské kopyto rastlina z rodu deväťsil Petasites: petasitidis: wetssjho konského kopyta kořen (TT 1745); wezmi vetssjho konskeho kopita ginače kremeniny (HT 1760); ďatelina lesná v-á, červená v-á španielska ďatelina, v-á skalná ďatelina bot rastliny z rodu ďatelina Trifolium: gina diatelina gest lesna welyka, pruty pusstj dwogelekotny, kwety male brunatne ma (HL 17. st); čerwená weliká sspanihelská neb sstayerská detelina; weliká skalnj detelina, která se gináče cyzým gménem saintfoin gmenuge (HRK 1772); v. lupeň lopúch väčší Arctium lappa: arcium: weliky lupen (KS 1763); vlčí pepr väčší lykovec jedovatý Daphne mezereum: chamelaea: wlčy pepr wetssy (KS 1763); blšník väčší stračinôžka vysoká Delphinium elatum al. blšník obyčajný Pulicaria vulgaris: mesyčzek lysty ma yako wettsy blessnyk, ale uzssy a tlužčy a lepkosty kwet žluty (HL 17. st); marena väčšia marena farbiarska Rubia tinctorum: marena gest wetssy a menssy, wetssj slowe rubea (HL 17. st); svlačec väčší rastlina z rodu pupenec Convolvulus: lygustrum slowe swlaček wetssy a po stromiech zhuru se tahne, kwet ma welyky, bely, yako zwontcze (HL 17. st); vlčie lyko väčšie lykovec jedovatý Daphne mezereum: daphnoides: wycha polny, bobek, barwjnek, wlčj lyko wetssy (:bylina:); chamaelea: wlcy legko wetssy (KS 1763); v. horký lopúch lopúch väčší Arctium luppa: nasekag nadrobno welký horky lopuch a do krmu geg (ovci) mjessag (PL 1787); štrbák v. čakanka štrbáková Cichorium endivia: zahradnj sstrbak, welikj sstrbak (KoB 1666); cesnak v. cesnak medvedí Allium sativum: aphroscorodon: česnek weliky (KS 1763); ulpicum: weliky česnek, turecky česnek (KS 1763); očianka väčšia rastlina z rodu očanka Euphrasia: ozyanka wetssy a menssy (HL 17. st);
x. zool krepelica v-á krepelica poľná Coturnix coturnix: ortygometra: welká krepelica; cychramus: krepelica weliká (KS 1763); jastrab v. dravý vták z čeľade Accipitredae z rodu jastrab Accipiter: accipeter stollaris: gastráb weliky (KS 1763); v-á húkavá sova dravý vták z rodu sova Strix: ussata sowa, kuwik, welika hukawa sowa (KoB 1666); v-á poľná obilná myš ryšavka obyčajná Apodemus silvaticus: wewerica, sisl, welka polnj obilnj miss djri sebe dlubu (KoB 1666); bodľavý morský v. jež živočích z rodu ježovky Echinoidea: gež a bodlawj morskj welkj gež ostne za srst ma (KoB 1666); v. morský rak homár obyčajný Homarus vulgaris: morskj rak welky na predek i na zadek chodya (KoB 1666); pagurus: weliky rak morsky (KS 1763)
F. welike riby malé zžjragi (SiN 1678) silnejší víťazia nad slabšími; newerym, aby s tak welykeho wlka tychy baranek bol (P. BYSTRICA 1717) nebude zo psa slanina ani z vlka baranina; čim vetší sviňa, tym vetší repa (SiN 1678) čím väčší oplan, tým má väčšie šťastie; zawist nebo zrada welke pewnostj bere (BV 1652) závisť a zrada plodia veľké zlo; ne z gedneho drewa hnedky hora biwa, bit by yak welke bilo (BV 1652) jednotlivec, hoci významný, nič neznamená; jedna lastovička leto nerobí
2. rozsiahly, široký: extentissima vallis: weliká dolina (KS 1763)
3. dosahujúci značnú výšku, op. nízky: pod Wisočynou okolo welkiho duba a wipaleniho yawora, k teg strane k Wisočyne, nebywali lazi (ŠTIAVNIČKA 1676); truhlu na welkýho cžloweka 2 fl, 47 d (KRUPINA 1721); Accius werssownik gsuce w postate sweg maly, wssak w swem dwore weliku statuu, neb swug obraz s kamena sobe wstawity dal (MC 1742); Aemus: thracky král, aneb ňegaká hora welika (KS 1763); tento gest i postavú, kterák uhlídáš, i jménom i víborními skutkoma veliký (BR 1785)
4. majúci veľa členov, početný: timito czasy welky mnostwy Turkow przytahlo do Seczan (D. NIVA 1573); odwolawagjcj kazaňj w pritomnosti welikeho shromaždenj krestianskeho kostela (WO 1670); fortis familia: welikég familij (KS 1763); tam juž velký zástup zbehlý nalézli všelikích taťínkuv, dobrodincú, bratuv treťího radu (BR 1785)
L. v. ľud mnoho bojovníkov: (Markus) po zamku sám toliko behal a gakssby welky lud tam byl, na neprately strielal (PeP 1769)
F. kdo čeled welku chowa y buduge, skoro wyssaffuge (SiN 1678) kto žije nad pomery, veľa míňa, nech by bol akokoľvek bohatý, čoskoro vyjde na mizinu
5. dospelý: chwalu wzdawagte Panu Bohu wassemu wssichny swaty geho, maly y weliczy, a ktery se bogite geho, spiwagte (TC 1631); kloň se mu (Kristovi) malý, weliký (CC 1655); (svedok) že toliko maličky byl, kdy pryssel do Mossowiecz, a tak kdy welky zrastol, že se potom tamže w Mossowcach oženyl (DRAŽKOVCE 1669); (dieťatko) Pan Bůh s tohoto sweta wzal nahlo a nedal welikemu urost (AgS 1708); smrt bez wsseckeg rozdilnosti ze sweta tohoto ubira dobrich y zlich, welkich y malich (SF 18. st)
6. dosahujúci nadpriemernú úroveň al. prevyšujúci očakávaný účinok, značný: čo se dotyče pana Banffyho služebnikov, velke takež trapeni na každy den od nich mame (NEŠTICH 1538); muy Jaczko, Ffedorow syn z Hrabskeho, zalugucz se na Fedaka, Paskwskeho syna, ze na nym tak welky posmech uczynyl (POĽANOVCE 1584); (Georgius Sladek) po druhikrat hore na swetnicu nawratiwsse a dolu z schodem z welikjm nebespeczenstwjm zjwota wisotjl (ŽILINA 1622); naša uboha dedina chyžnianska na veliku bidu a spustošeni prišla (CHYŽNÉ 17. st LP); seno, oves, drva, to všecko za velke penize nam prišlo (SENICA 1732 LP) stálo to veľa peňazí; Holoférnes byl ležal na posteli, kdiž pre weliké opilstwj spal (KB 1757); oxymoros: weliky hlupák (KS 1763); od mnoho pominutych czasuw mnohe a velike hnewy a nesnaze, swady byly, su mezy diedinu Chotessow z Hlinikem (BYTČA 1784)
L. v. oheň požiar: w masstaly dnuka welky ohen bil (LIPTOV 18. st); v. kríž, v-é kríže starosti, trápenie, nešťastie: takowe welmi welike krijže trpeti a znasseti musegij wernij manžele mnohokrat (BAg 1585); položiť do v-ého kríža na koho dopustiť veľké utrpenie na niekoho: mna P. Buh račil do welikeho krize poloziti (KRUPINA 1651); ass dosawat sem dobremu czloweku zadosty neuczynyl pro mug nedostatek a kryss welyky (s. l. 16.-17. st)
F. obávám sa ja a tuze, bi z reptáňí takého velký oheň ňebil rozežan (BR 1785) nerozpútala sa, nevznila veľká vec; odhražowány od hrychu, za wytr gemu (kazateľovi) slúžyl, s kterim z počatného plamenye, wetssy ohen podczbuczuwal (PeP 1770) rozpútaval väčšiu vec
7. majúci značnú hodnotu, mieru, úroveň al. stupeň nej. vlastnosti, prejavujúci sa značnou kvantitou al. vysokou kvalitou: jakoz my pissete, kerak by wam welyku skodu vcinily (RICHNAVA 1455); my ubozi poddani za hajne již psane davati musime, z naši veliku škodu a krivdu (PAPRADNO 1673 LP); velke nesnesitedlne porcie na nas uboho mestečko viciek imponoval (TVRDOŠÍN 1686 LP); (poddaní) magu pamatowati na ninegssie twrde časy, aby nakladky welke na swadbi nečinili (KLÁŠTOR p. Zn. 1724); velyké tsudo Búh dokontsél (HPS 1752); superlatio: powjdani welikú wěc, kterú žádny newěrj (KS 1763); immanitas pretij: bezporadná weliká cena ňečeho; immensum pretium: weliky plat, mzda ňečeho (KS 1763); zagiste za welkú cenu od Hazaela gsem kupuwala (PT 1778); kralowske a cysarske welke gymnasium (PREŠOV 1784)
L. na v-ú sumu vychádzať stáť veľa peňazí: a taky skupy nektery rok padne, že samy toliko interese vyplatiti nemužeme, nebo na weliku sumu vychazi (ČAJKOV 1690 LP); v. prorok vysokých kvalít: ten to ból zato oni barz welyiki prorok, o chtorém Móses národoj sidovszkomu zjevjál Boszké priobetzányé (HPS 1752); včil pak prehléďme ďivi jeho, či ozaj od velkího vášho proroka aneb od jinšího keho gest je viučen (BR 1785); v-á matka: stará matka: avia: weliká matka (KS 1763); v-á staroba neskorá: Georgius Gallo z manželkou swogou Zuzanou Cundra gjch do staroby welkeg opatrowal (MARTIN 1751); v. vek staroba: žebrácy aneb bludary pre swoge chrome a nezdrawe vdy a weliky wek sami sebe chowaty skutečne nemožu (NJ 1786-88)
8. majúci značnú intenzitu, výdatný, intenzívny, silný, prudký: (my) sme prikazanj Boské prestupili a Pana Boha k welikemu hnewu popudili (BAg 1585); prissli desste welike (NIŽNÁ 1635); hrozne a welike bolesti we dne y w noci mam (TRENČÍN 1654); (pán) velkým hlasem volal (ASL 1687); Midas z welkeg žadosty penež chtel (MC 1742); weliká gest wjra twá (KB 1756); excitatus odor: weliká wúňa (KS 1763); pochopiti sa nemože, gak z welku lásku wssaďe spasenj nasse on (Boh) žadá a pohledáwá (BlR 18. st)
L. v. kašeľ med čierny kašeľ: pertussis: weliky kassel (KS 1763)
9. významný, dôležitý, závažný, zásadný: manželstwo (:prawij:) gestit swatost welika; neny hriech twuog tak weliky, aby od Krysta Pana zhlazenij a odpusstěny nemel byty (BAg 1585); swjch swatych wywissugi, aby gim toliko welike gmeno včinity mohly, což wssecko gest naproti včenj swateho Pawla (WO 1670); poradky welike su na nas gak w Dubnicy, tak y w Nemssoweg (H. SRNIE 1690); (Mária) szlisela, prijala ten roszkáz velyiki (HPS 1752); Tobiáss odpoweďel: Z welikého sy ty ródu (KB 1757); juž jsi ti poveďel, jak velkú chibu trpá Slováci pre chibu vlastních kníh (BR 1785)
L. v-á matka cirk Panna Mária: teba powolawam skrz čistotu welikeg matki (ET 18. st); v-é sviatky cirk Vianoce a Veľká noc: na welyke swatky na spowed (ŠTÍTNIK 1640); obzwlaštne na welike a uročzite swatky k swateg spowedy a k welebneg oltarneg swatosti pobožne prospupowali (!) (s. l. 1713); V-á noc
a. cirk sviatky jari, keď si kresťania pripomínajú Ježišovu smrť a zmŕtvychvstanie: dlužny su daty try kury na Wanocze a kolač na Weliku nocz (BUDATÍN 1478); ktera smluwa se stala w ten pondielok po Welikey noczy (P. ĽUPČA 1540); na Welku nocz knez Jan z Motessycz spolu z rektorem a organistu obedowali v ffoyta (ŽILINA 1586); zwonik dal na swiecze na Welku nocz fl 1, 25 d (ZVOLEN 1615)
b. židovský sviatok na počesť odchodu Židov z Egypta, Pascha: Pascha: Welika noc (VT 1648); Pascha: Weliká noc (KS 1763) V-á streda cirk streda v týždni pred Veľkou nocou: item stala se zmlowa v pana rychtare Klementa w geho dome Weliku stredu pred Welikow noczow (MARTIN 1563); V. štvrtok cirk štvrtok pred Veľkou nocou, Zelený štvrtok: (list) genz gest dan a psan w Zylinie w Weliky cztwrtek (ŽILINA 1472); V. piatok cirk piatok pred Veľkou nocou, keď si kresťania pripomínajú Kristovu smrť: dan od swateho Martina, Welikj patek, letha pane 1582 (MARTIN 1582); utrpenj Krysta noc a den trwalo, od wečera Zeleneho cztwrtku až do wečera Welikeho patku (COB 17. st); gestli na Welky pjatok prssi dešt, urodni ma bit rok (PR 18. st); V-á sobota cirk sobota pred Veľkou nocou, Biela sobota: dag to krawam w Sstedry wečer zest, tež we Weliku sobotu (HK 18. st); V-á nedeľa nedeľa po prvom jarnom splne, keď si kresťania pripomínajú Kristovo zmŕtvychvstanie, veľkonočná nedeľa, Veľká noc: gestli na Weliku nedelu prssj, kazdu nedelu aš do Turiz prssat ma (PR 18. st); hajnici gazdov Velku nedelu i Velky pondelok, kdy mali do kostela jiti, pochytali a povazali (TRENČÍN 1778 LP); V. pondelok cirk pondelok po Veľkej noci, veľkonočný pondelok: hajnici gazdov Velku nedelu i Velky pondelok, kdy mali do kostela jiti, pochytali a povazali (TRENČÍN 1778 LP)
10. spoločensky al. majetkovo vyššie postavený, vynikajúci majetkom, rodom, postavením, majetný: panu Krisstofowy Kubynskemu poruczem a za neywetssyho tutora a sprawcze geho pokladam (s. l. 1564 E); welcj pany na ssyestych konoch se wozya (KoB 1666); mufty, negwyssy knez, potem welyky wezyr (KrP 1760); naši pani nam dali mnoho zapisat, velkymi gazdy nas porobili (PODTUREŇ 1772 LP); koho mi velký kňez, taťík múj, raďá?; welkího bassssi dcéra, máss winníka pred tebú (BR 1785)
L. v. hajtman generál: negwissj weliky heytman (:general:) (OP 1685)
F. maly zlodeg wyset musy, welky messczem wssecko dusy (SiN 1678) o nespravodlivosti; malých zlodejú vešají, a velikým odpúštejí (PCh 18. st) bohatým sa všetko odpustí
11. majúci moc, vládu, mocný, silný: cechy mohli slobodnegssim a stalegsim behem swe prace a dilo konati a weči wladu a moci suce zaopatreny z užitkem wikonawati (CA 1647); i z szvoju svetu smertzu a motznú velyku vládu premóhl smertz (Kristus); nichto zmedzi vsich lyudzi na to nyeból nájdzeni, chtori bi ból smertz premoh i welyké vetsné peklo (HPS 1752); ale yá wám powjdám, abyste ówssem neprisahali, any skrze Yerúzalem, nebo mesto gest welikého krála; toto powjdá kral weliky (KB 1756)
12. (časovo) dlhý, dlhotrvajúci: predepsany trja Sklabinčzanya mimo gjzby domu nadepsaneho any do masstal, any do zahrady newichodily, než y w gjzbe ne za weliku chwili pobawiwsse se (D. KALNÍK 1729)
L. v. pôst cirk štyridsaťdňový pôst pred Veľkou nocou: qvadragintadialia: púst weliky (KS 1763) v. zbojník, pošovník horlivý, nadšený: Doborto Matthey tess tam bol, kdy Medued Mateya mučzyli z Hornich Sztruhar a Belas, spolu w ge gednem dome messkagy, tyto y predtym byly welykymy zboyniky (B. ŠTIAVNICA) veľa zbíjali, nazbíjali; debellator ferarum: weliky polownjk; bibo: weliky pigak (KS 1763); i negveťším zločincum bívá dopusťeno (BR 1785) ktorí sa dopustili veľa al. vážnych zločinov
13. ťažký, stravujúci, ťažko liečiteľný: Melichar stary, niekdy spolumiesstienin nass dobrey pamieti, v welike gsucze nemoczy poruczenstwie pri smrti s swych stattkuow vczinil (ŽK 1508); Pan Boh zna, že welku praczy mam (ILIJA 1598)
14. vyžadujúci veľa úsilia, namáhavý, vyčerpávajúci: za lacne penaze a bes welikeg prace (ľudia) mohli sobe nakupiti a nazhromazdowati obile (MS 1758); sudor: weliká práca (KS 1763)
F. fygúra knjžatská z welikú a dáwnú prácu na kameňa wyrezaná wjcég sa chwáli, než fygúra na makem blate bez ťažkosi wytlačená (BlR 18. st) ťažká, namáhavá práca sa viac cení
15. strašný, hrozný, krutý: velykú smertz tedi za naso hréchi Kristus krály podsztúpi; (Kristus) premóh smertz barz welyiku i velyké motzné peklo (HPS 1752); rekl Buch Ezechielowy: Sinu čloweka, widel si ohawnosti welike, ale kdiz se obratiss, uwidiss ohawnosti esste wetsse (SPr 1783); immanis: hrózny, ukrútny, strassliwy, weliky (KS 1763); do velika prísl k 7:
L. od mala do v-a malí i veľkí: nač odpovedi všeci od mala až do velika očekavati budeme (STAŠKOV 1671); -osť ž
1. priestorový al. plošný rozmer: na zwony remenye podle welkosti zwona (KRUPINA 1721); mjsto stromu se z nečim zaznačj a potom podle korene welkosti gami wykopu (HRANOVNICA 18. st)
2. množstvo: examen: hromada lidu, welkost lidu (KS 1763); byskup, zrozumicze dobrodeny welkost, z duchowenstwym a lydem welké chwály činyl (PeP 1770)
3. sila, intenzita: panna, která ňélen ňeodešla pre velkosť láski, ano, radňéj ňekoliktrát z koňa chcela k pomoci zejdúť (BR 1785)
4. význam, hodnota, dôležitosť: wssak to lámaňý postawu nigakž nerussý Krystowu, welkost nevmenssuge (CC 1655); geho (Božia) mocnost preukazuge tych wec stworenych mnóstwj, welkost, ale y maličkost (BlR 18. st); rozdil medzi ludmi pan urozeni, Pan Velkomožni a tak dalej, robi to preca opravdiva hodnost, važnost a velkost človeka (SJ 18. st)
5. závažnosť: ktery podle welkosty prowineny rozwažowat bude, zdaliž ten gisty do domu trestany obecneho, aneb k wikonany robot panskich w putach se odsudit ma (NJ 1786-88)
6. za feudalizmu oslovenie osôb šľachtického pôvodu al. vyššie spoločensky postavených osôb, veľkomožnosť, jasnosť, milosť: službu mogu poniženu Wassim Welkostiam a Milostiam offerugicze, zdrawi staleho a pokoge žadostiweho na mnoho letha winssugem (BODOROVÁ 1699); ku Jejich Velkosti panu komisarovi kralovskemu sa utekame a ponižene prosime, aby račili tuto vec rozsudit (ŇARŠANY 1773 LP); ucekame se ku Panu Bohu všemohucimu a potym jako ku Jich Velkosci p. urodzenemu a slavnej stolici, panu viceišpanovi (JAKUBOVANY 1784 LP)

Folkmár p. Veľký Folkmár

---

902 Ješkova Ves PE/TC nitr. 1964 zlúč. o. Ježkova Ves, Klíž a Klížske Hradište do o. Veľký Klíž; 1990 vyčl. z o. Veľký Klíž.
1808 Jeszkofalva, Jeskovejsa, Jeskowá Wes, 1863 Kolossjeskofalu, 1873–1882, 1892 Kolosjeskofalu, 1888, 1895–1898 Kolosjeskófalu, 1900–1913 Jaskafalva, 1920 Ježkova Nová Ves, Ježkovejsa, 1927–1964 Ježkova Ves, [1964– Ješkova Ves], 1990– Ješkova Ves
Veľký Klíž: 1964–1990 Veľký Klíž

---

Klíž p. Veľký Klíž

---

Lipník p. Malý Lipník, Veľký Lipník

---

1621 Nová Dubnica IL/TC trenč. 1957 vyčl. z o. Dubnica nad Váhom, Veľký Kolačín, Trenčianska Teplá; 1971 pričl. o. Kolačín (1960 zlúč. o. Malý Kolačín a Veľký Kolačín).
1957– Nová Dubnica
Kolačín: 1960–1971 Kolačín
Malý Kolačín: 1773 Kis-Kolacsin, Maly Kolacsin, 1786 Kisch-Kolacschin, 1808 Kis-Kolacsin, Malý Kolačín, 1863–1902 Kiskolacsin, 1907–1913 Kiskelecsény, 1920–1960 Malý Kolačín
Veľký Kolačín: 1773 Nagy-Kolacsin, Welky Kolacžin, 1786 Nagy-Kolacschin, 1808 Nagy-Kolacsin, Welký Kolačín, 1863–1902 Nagykolacsin, 1907–1913 Nagykelecsény, 1920–1960 Veľký Kolačín

---

2131 Sládkovičovo GA/TA bratisl. pred 1863–1943 rozčl. o. Diosek na o. Malý Diosek a Veľký Diosek; 1986 pričl. o. Malá Mača.
1773 Dioszegh, 1786 Dioszeg, 1808, 1943–1945 Diószeg, 1945–1948 Diosek, 1948– Sládkovičovo
Malý Diosek: 1863–1913, 1938–1943 Németdiószeg, 1920 Nemecký Dióseg, Malý Dióseg, 1927–1938 Malý Diosek, Kis-Diószeg
Veľký Diosek: 1863–1913, 1938–1943 Magyardiószeg, 1920 Maďarský Dióseg, Veľký Dióseg, 1927–1938 Veľký Diosek, Nagy-Diószeg
Malá Mača: 1773 Kis-Macséd, Klein-Macsid, Maly Maczid, 1786 Kisch-Macschéd, 1808 Kis-Macséd, 1863–1913, 1938–1945 Kismácséd, 1920–1938, 1945–1948 Malý Mačad, Kis-Mácséd, 1948–1985 Malá Mača

---

2622 Veľký Klíž PE/TC nitr. 1964 zlúč. o. Ježkova Ves, Klíž a Klížske Hradište do o. Veľký Klíž; 1990 vyčl. o. Ješkova Ves.
1964– Veľký Klíž
Klíž: 1773 Koloss, Klisch, Kliže, 1786 Kolosch, Kliesch, Kliže, 1808 Kolos, Klješ, Kliš, 1863 Koloss, 1873–1907 Kolos, 1913 Apátkolos, 1920–1964 Klíž
Klížske Hradište: 1808 Kolos-Hradistye, Klíšské Hradisstě, 1863 Kolosshradistye, 1873–1900 Koloshradistye, 1900–1913 Nagykolos, 1920 Klíž Hradište, 1927–1964 Klížske Hradište

---

2624 Veľký Kýr NZ/NI nitr. 1942 zlúč. o. Malý Kýr a Veľký Kýr do o. Nitriansky Kýr (1948 Milanovce, 1992 Veľký Kýr).
1942–1945 Nyitrakér, 1945–1948 Nitriansky Kýr, 1948–1992 Milanovce, 1992– Veľký Kýr
Malý Kýr: 1773 Kiss-Kér, 1786 Kisch-Kér, 1808 Kis-Kér, Malý Kýr, 1863–1907 Kiskér, 1913, 1938–1942 Nyitrakiskér, 1920 Malý Kýr, 1927–1938 Malý Kýr, Kis-Kér
Veľký Kýr: 1773 Nagy-Kér, 1786 Nagy-Kér, 1808 Nagy-Kér, Welký Kýr, 1863–1907 Nagykér, 1913, 1938–1942 Nyitranagykér, 1920 Veľký Kýr, 1927–1938 Veľký Kýr, Nagy-Kér

Priezvisko ANTOLIK VEĽKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 1×, celkový počet lokalít: 1, v lokalitách:
NEMCOVCE, okr. BARDEJOV – 1×;

---

Priezvisko VEĽKÝ sa na Slovensku v roku 1995 nachádzalo 208×, celkový počet lokalít: 79, najčastejšie výskyty v lokalitách:
HORNÉ TRHOVIŠTE, okr. TRNAVA (od r. 1996 HLOHOVEC) – 13×;
VYSOKÁ, okr. PREŠOV (od r. 1996 SABINOV) – 9×;
ZVOLEN, okr. ZVOLEN – 8×;
SEREĎ, okr. GALANTA – 7×;
BANSKÁ BYSTRICA, okr. BANSKÁ BYSTRICA – 5×;
BARDEJOV, okr. BARDEJOV – 5×;
NOVOVESKÁ HUTA (obec SPIŠSKÁ NOVÁ VES), okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES – 5×;
RUŽINOV (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
STARÉ MESTO (obec BRATISLAVA), okr. BRATISLAVA – 5×;
MESTO-SEVER (obec KRUPINA), okr. ZVOLEN (od r. 1996 KRUPINA) – 5×;
...

---

V obci VEĽKÝ BIEL (okr. BRATISLAVA-VIDIEK) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: FŰLŐPOVÁ 37×; KAKAŠ 36×; HORVÁTHOVÁ 34×; KAKAŠOVÁ 31×; HORVÁTH 26×; FŰLŐP 26×; NAGY 26×; TAKÁCS 22×; MARŠOVSKÁ 21×; TÓTHOVÁ 20×; DANTER 20×; FARKAŠOVÁ 19×; NAGYOVÁ 19×; VARGOVÁ 19×; SZABOVÁ 16×; DANTEROVÁ 16×; MARŠOVSKÝ 15×; TAKÁČOVÁ 15×; TAKÁCSOVÁ 14×; HOBOTHOVÁ 13×; TAKÁČ 13×; TÓTH 12×; EGYED 12×; DORONYAIOVÁ 12×; KISS 12×; FARKAŠ 12×; KOVÁČOVÁ 11×; VARGA 11×; LENGYELOVÁ 11×; ŠIMONIČOVÁ 11×; ŠIMONIČ 11×; SZALAY 10×; HOBOTH 10×; LEGINUSZOVÁ 10×; ŠIKULOVÁ 10×; KISSOVÁ 10×; DOMBOVIČOVÁ 10×; ŠIKULA 9×; SZABO 9×; ŠIPOŠOVÁ 8×; KUKI 8×; LEGINUSOVÁ 8×; FODOROVÁ 8×; EGYEDOVÁ 8×; DOMBOVIČ 8×; DORONYAI 8×; JANKOVÁ 8×; SZABÓ 8×; KAKAS 7×; SZALAYOVÁ 7×; KATONOVÁ 7×; ŠIPOŠ 7×; LENGYEL 7×; MÉSZÁROS 7×; DOLÁNOVÁ 7×; VŐRŐS 6×; FÜLÖP 6×; KUKIOVÁ 6×; GÁLOVÁ 6×; KOVÁČ 6×; NESZMÉRYOVÁ 6×; LEGINUS 6×; NOVÁKOVÁ 6×; FODOR 6×; GERNIC 6×; LEGINUSZ 6×; BALOGHOVÁ 6×; RADVÁNYI 5×; ZBORKA 5×; ŠÍPOŠ 5×; BATOŠKOVÁ 5×; MÚČKA 5×; BATOSKA 5×; DOLÁN 5×; PETROVIČOVÁ 5×; POLGÁR 5×; POMŠÁROVÁ 5×; PETROVIČ 5×; POMŠÁR 5×; ŠVARDOVÁ 5×; BOGNÁROVÁ 5×; SOÓS 5×; KATONA 5×; GÁL 5×; RIGO 5×; KIŠŠ 5×; MAZUCHOVÁ 5×; VRŠKOVÝ 5×; KAKASOVÁ 5×; POZSONYIOVÁ 4×; SLÁDEČKOVÁ 4×; GOTTGEISELOVÁ 4×; PIROŠKOVÁ 4×; VALENSKÁ 4×; KUŠTÁROVÁ 4×; ŽITTŇAN 4×; BACIGÁLOVÁ 4×; MILOŠOVIČ 4×; ZBORKOVÁ 4×; RADVÁNYIOVÁ 4×; ANDELEKOVÁ 4×; BALOGH 4×; SZIGETI 4×; MÉSZÁROSOVÁ 4×; GOTTGEISEL 4×; BACIGÁL 4×; KALOUDOVÁ 4×; KIŠŠOVÁ 4×; TOTHOVÁ 4×; ŠIMONEK 4×; FALUŠIOVÁ 4×; MÉSZAROSOVÁ 4×; POLÁK 4×; TATARKOVIČOVÁ 4×; POLÁKOVÁ 4×; POZSONYI 4×; JAĎUĎ 4×; HERVAYOVÁ 4×; ŠIMONEKOVÁ 4×; BUDAI 4×; NAVAROVÁ 4×; KOLLÁROVICS 4×; MAZUCH 3×; ŠKULTÉTY 3×; BOGNÁR 3×; VŐRŐSOVÁ 3×; FŰLŐPP 3×; RÁCZOVÁ 3×, ...

---

V obci VEĽKÝ BLH (okr. RIMAVSKÁ SOBOTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: KOVÁČOVÁ 24×; ELEKOVÁ 22×; ELEK 20×; TÓTHOVÁ 20×; KOVÁČ 17×; IBOŠOVÁ 17×; KOVÁCSOVÁ 17×; KOVÁCS 16×; KRESNYE 15×; IBOŠ 15×; DANYI 15×; BALOG 14×; PÁLOVÁ 14×; TÓTH 14×; BALOGOVÁ 13×; KRESNYEOVÁ 13×; PORTELEKIOVÁ 13×; NAGYOVÁ 12×; BOSNYÁKOVÁ 12×; BOSNYÁK 11×; FARKAŠ 11×; FODOROVÁ 10×; SENDREI 10×; SZABÓ 10×; MOLNÁR 10×; IBOSOVÁ 9×; MOLNÁROVÁ 9×; DANYIOVÁ 9×; IBOS 9×; POZNÁNOVÁ 9×; PECSŐK 8×; SZABOVÁ 8×; VARGOVÁ 8×; NAGY 8×; OROSZ 7×; PETRO 7×; VARGA 7×; PECSŐKOVÁ 7×; PÁL 7×; PORTELEKY 7×; BOHÓ 7×; OLÁH 7×; KISLINGER 7×; ŠEREŠOVÁ 7×; PORTELEKI 7×; POZNÁN 6×; MIKOVÁ 6×; SZÁSZFALI 6×; VITÁRIUS 6×; FARKAŠOVÁ 6×; FODOR 6×; RÁCZ 5×; OROSZOVÁ 5×; GÁLOVÁ 5×; RÁCZOVÁ 5×; VITÁRIUSOVÁ 5×; LAUROVÁ 5×; OLÁHOVÁ 5×; VITÁRIUŠ 5×; ASZTALOS 5×; PETROVÁ 5×; MIKO 4×; IKRIOVÁ 4×; HOJDA 4×; VÉGH 4×; PEŠŠEI 4×; BENDULOVÁ 4×; MAJOROŠOVÁ 4×; HARMANOVÁ 4×; PEŠŠEIOVÁ 4×; ASZTALOSOVÁ 4×; BÚZÁSI 4×; SEBESTYÉN 4×; PORTELEKYOVÁ 4×; DEMJÉN 4×; MARKOVÁ 4×; HUSMAN 4×; FORGÁČ 4×; GYŰRE 4×; KISS 4×; HUSMANOVÁ 4×; HOJDOVÁ 4×; GÁL 4×; VÉGHOVÁ 4×; LAKATOŠOVÁ 4×; ŠESTÁK 3×; SENDREIOVÁ 3×; GAŠPAROVÁ 3×; MAJOROŠ 3×; DIBDIAKOVÁ 3×; KAMENSKÝ 3×; CSANKOVÁ 3×; CZÉNEROVÁ 3×; CSÚROVÁ 3×; LAURO 3×; ĎURIŠKOVÁ 3×; ERDŐDI 3×; SIVÁK 3×; GÁLIKOVÁ 3×; ŠIMKOVÁ 3×; RUSÓOVÁ 3×; POTOČNÁ 3×; FORGÁČOVÁ 3×; ČUVAJ 3×; CSÚR 3×; BABIKOVÁ 3×; CZÉNER 3×; ŠIMKO 3×; SZAJKOVÁ 3×; TAKÁČ 3×; KÁKA 3×; ŠEREŠ 3×; HORVÁTHOVÁ 3×; PEČÖKOVÁ 3×; MARKO 3×; VALENT 3×; BOHÓOVÁ 3×; RUSZÓ 3×; VINCZE 3×; VITÁRIUŠOVÁ 3×; BÁLINT 3×; BÁLINTOVÁ 3×; ZSÁMBOKOVÁ 3×; JAČMENÍK 3×; SABOVÁ 3×; RIDZOŇOVÁ 2×; KALOCSAIOVÁ 2×; RUSZÓOVÁ 2×, ...

---

V obci VEĽKÝ CETÍN (okr. NITRA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: SZŐKE 60×; PREŠINSKÁ 59×; PREŠINSKÝ 48×; SZŐKEOVÁ 46×; KÓŠA 41×; KÓŠOVÁ 40×; BORBÉLYOVÁ 37×; MÉSZÁROS 29×; BORBÉLY 25×; PRESINSZKÁ 24×; VAJDA 24×; VARGOVÁ 24×; KMETYOVÁ 23×; SZUSZTOROVÁ 22×; KMEŤOVÁ 22×; VAJDOVÁ 22×; BERKEŠOVÁ 20×; KMEŤO 19×; SZUSZTOR 18×; BALÁŽIOVÁ 18×; BERKEŠ 18×; MAGYAR 17×; VARGA 17×; MÉSZÁROSOVÁ 17×; PRESINSZKÝ 16×; JÓČIKOVÁ 15×; MAGYAROVÁ 15×; BALÁŽI 15×; BALÁZSYOVÁ 14×; KURČOVÁ 14×; KMETYO 13×; MÉSZÁROŠ 13×; RAVASZOVÁ 13×; JÓCSIKOVÁ 12×; RIBY 12×; JARUŠKOVÁ 12×; KIŠUCKÝ 11×; FICA 11×; MÉSZÁROŠOVÁ 11×; DUDÁŠOVÁ 11×; RIBYOVÁ 11×; BALÁZSY 11×; KÓŇA 11×; KURČA 11×; SLÁDEČKOVÁ 10×; GREGOR 10×; GREŽOVÁ 10×; JÓČIK 9×; RAVASZ 9×; KIŠUCKÁ 9×; MIKLE 9×; GREŽO 9×; NOSÁK 9×; JÓCSIK 9×; FICOVÁ 9×; SZERZŐDIOVÁ 9×; GREGOROVÁ 9×; GYURIAN 9×; GYURIANOVÁ 9×; SLÁDEČEK 8×; BÁBAN 8×; HUPKA 8×; ĎURIANOVÁ 8×; MIKLEOVÁ 8×; KÓŇOVÁ 8×; DUDÁŠ 8×; SZERZŐDI 8×; PAVLOVIČ 8×; NOSÁKOVÁ 8×; PRESINSZKY 7×; TACMANOVÁ 7×; JARUŠKA 7×; MOLNÁROVÁ 6×; ŤAPUŠOVÁ 6×; KRIŽAN 6×; MALÝ 6×; PAVELKA 6×; KÓNYA 6×; VALÁBIK 6×; TACMAN 5×; MOTEŠICKÝ 5×; ŠAFÁR 5×; KÓNYOVÁ 5×; SZÁRAZOVÁ 5×; GALGÓCI 5×; KRIŽANOVÁ 5×; SUSTOROVÁ 5×; STRUHÁR 5×; GALGÓCIOVÁ 5×; PAVELKOVÁ 5×; KUČEROVÁ 5×; MÉSÁROŠ 5×; ĎURIAN 5×; TÓTH 5×; JEŠKOVÁ 5×; BENČÍK 5×; DANÓCI 5×; ŠAFÁROVÁ 4×; KARŠAY 4×; KOŠA 4×; KOVÁČOVÁ 4×; SIBILLOVÁ 4×; PACEKOVÁ 4×; ŠUMICHRAST 4×; KUNKELA 4×; CÉTENYIOVÁ 4×; BALÁZSIOVÁ 4×; HRUŠOVSKÝ 4×; GUNIŠ 4×; BÁBANOVÁ 4×; PÁPAY 4×; BAĎOVÁ 4×; CSÁBI 4×; CSANDOVÁ 4×; CIMBORAYOVÁ 4×; ŠRANKO 4×; KOBZOVÁ 4×; SZERZŐDY 4×; LIESKOVSKÁ 4×; MÉSÁROS 4×; KUČERA 4×; SZÖKE 4×; HUPKOVÁ 4×; GAŽIOVÁ 4×; VAŠKOVIČ 4×; KIÁC 4×; VAŠKOVIČOVÁ 4×; VALÁBIKOVÁ 4×, ...

---

V obci VEĽKÝ FOLKMAR (okr. SPIŠSKÁ NOVÁ VES) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: GREGOVÁ 55×; GREGA 49×; FABRICI 42×; KLEIN 38×; KLEINOVÁ 37×; FABRICIOVÁ 29×; KOLLÁR 26×; KOLLÁROVÁ 23×; PETRÍKOVÁ 20×; PETRÍK 20×; PETROV 16×; PETROVÁ 15×; PAPCUNOVÁ 12×; HUDÁKOVÁ 12×; PETKÁČ 12×; SEDLÁK 11×; MRÁZOVÁ 11×; PETKÁČOVÁ 11×; TOMAŠKOVÁ 10×; CHOVANOVÁ 10×; PAPCUN 10×; JAKUBIŠINOVÁ 9×; TOMAŠKO 9×; KANDRIK 9×; KAPINUS 8×; SEDLÁKOVÁ 8×; HUDÁK 8×; PALKOV 8×; MRÁZ 7×; RIGDA 7×; GOŽO 7×; CHOVAN 7×; VARGOVÁ 7×; LUDROVSKÁ 7×; JAKUBIŠIN 7×; KRUPÁR 7×; PAPCÚN 6×; BENCKOVÁ 6×; LEDVÁKOVÁ 6×; KANDRIKOVÁ 6×; RIGDOVÁ 6×; VARGA 5×; DORKOVÁ 5×; PALKOVÁ 5×; LEDVÁK 5×; GOŽOVÁ 5×; LUDROVSKÝ 5×; VERBOVÁ 5×; PAVÚK 5×; DŽUGAN 4×; PETRIKOVÁ 4×; GAĽO 4×; GAĽOVÁ 4×; MIHOK 4×; JALČOVÁ 4×; ŠUCOVÁ 4×; BODNÁROVÁ 4×; ŽAKAROVSKÝ 4×; HRADISKÝ 4×; SELIGOVÁ 4×; KANDRÍKOVÁ 4×; DŽUGANOVÁ 4×; TERPÁK 4×; DUBRAVČÁKOVÁ 3×; MIKLUŠ 3×; PAPCÚNOVÁ 3×; DUNKA 3×; KAMENCOVÁ 3×; ADAMIŠINOVÁ 3×; DŽODLA 3×; VRAŠTIAKOVÁ 3×; GAĽA 3×; PAVUKOVÁ 3×; RAČKO 3×; DUNKOVÁ 3×; KAKALEJČÍKOVÁ 3×; KREMPASKÝ 3×; FRIČOVSKÁ 3×; PETRIK 3×; ELISCHER 3×; FRANKOVÁ 3×; PAVÚKOVÁ 3×; DUBECKÁ 3×; HRADISKÁ 3×; VARECHA 3×; KANDRÍK 3×; TERPÁKOVÁ 3×; ŠČURKO 3×; DORKO 3×; LEŠKOVÁ 3×; BEDNÁRIKOVÁ 3×; VERBA 2×; GUZA 2×; KAPINUSOVÁ 2×; KAMENCA 2×; REPELOVÁ 2×; IVANČO 2×; MERTOŠOVÁ 2×; VIDA 2×; BODNÁR 2×; CHOMIŠČÁKOVÁ 2×; KOČIK 2×; KANDRA 2×; KRAJŇÁK 2×; BOBRIK 2×; VRAŠTIAK 2×; MACKOVÁ 2×; PETRUŠOVÁ 2×; BRUTOVSKÁ 2×; FABRICZYOVÁ 2×; REPEL 2×; MATEJOV 2×; OROSOVÁ 2×; BELKO 2×; BARBORIČ 2×; MARIANČIKOVÁ 2×; KABOURKOVÁ 2×; KOSCELNÍK 2×; PINČÁKOVÁ 2×; CZIEL 2×; KRUPÁROVÁ 2×; ĎURATNÝ 2×; HULEJ 2×; SENKO 2×; VIDOVÁ 2×; FRIČOVSKÝ 2×; RAČKOVÁ 2×; KREMPASKÁ 2×, ...

---

V obci VEĽKÝ GROB (okr. GALANTA) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: INGELIOVÁ 30×; INGELI 23×; GÁLIKOVÁ 20×; BRINZA 17×; GÁLIK 17×; BRINZOVÁ 17×; ANDOROVÁ 16×; ANDOR 16×; RAJTOVÁ 15×; BART 15×; TURCÁROVÁ 13×; TURCÁR 12×; ŽENIŠOVÁ 11×; ŠMAHEL 10×; MASZAYOVÁ 10×; BIHARI 10×; ŠMAHELOVÁ 10×; FIALOVÁ 10×; RAJČEK 9×; RÁŠOVÁ 9×; RAJČEKOVÁ 9×; MASZAY 9×; KOVÁČOVÁ 9×; TILINGER 9×; ŽENIŠ 9×; KŐSZEGI 8×; RÁŠO 8×; BUDAJOVÁ 8×; BUDAJ 8×; RAJT 7×; TILINGEROVÁ 7×; BARTOVÁ 6×; LANTAJ 6×; GRIGA 6×; ŠKORVAGOVÁ 6×; BIHARIOVÁ 6×; KŐSZEGIOVÁ 6×; BELKOVÁ 6×; LANTAJOVÁ 6×; KRAJČOVIČ 6×; KUBÍK 6×; SENÁŠIOVÁ 6×; SLOVÁK 6×; HEBORTOVÁ 6×; BOTKA 5×; KOVÁČ 5×; BAGI-KOVÁČ 5×; ŠAJBEN 5×; HALÁKOVÁ 5×; HEBORT 5×; MARCULINEC 5×; KRAJČOVIČOVÁ 5×; GALÁŽOVÁ 5×; BACIGÁL 5×; DANIŠOVÁ 5×; BULAVČIAK 5×; FIALA 5×; AMEŠNÝ 5×; GRIGOVÁ 5×; KLENOVIČ 5×; RIGO 5×; NÁDAŠSKÁ 4×; KMEŤO 4×; KONDAKOR 4×; BAGI-KOVÁČOVÁ 4×; GÁLOVÁ 4×; HALÁK 4×; HÉBORTOVÁ 4×; IVAN 4×; PAPP 4×; MORAVCOVÁ 4×; MARUŠINEC 4×; BARINA 4×; HOLČÍK 4×; UDVAROŠOVÁ 4×; PODLESNÁ 4×; DANIŠ 4×; SUROVCOVÁ 4×; PALČOVÁ 4×; HÉBORT 4×; CHNUP 4×; SIMANDELOVÁ 4×; FARKAŠOVÁ 4×; MARCULINCOVÁ 4×; KLÍMOVÁ 4×; VOZÁROVÁ 4×; BAĎURÍK 4×; CHNUPOVÁ 4×; ŠENKÁRIKOVÁ 4×; PALČO 4×; LEVÁRSKA 4×; TOMČIAKOVÁ 4×; BARTEK 4×; BOTKOVÁ 4×; SUSKOVÁ 4×; ŠTANDA 3×; URBANČOK 3×; SIMANDEL 3×; SVITEKOVÁ 3×; SEDLÁK 3×; TOMÁŠEKOVÁ 3×; PAŠEKOVÁ 3×; TALLO 3×; RAJKOVÁ 3×; BUGÁR 3×; HOLČÍKOVÁ 3×; HANKO 3×; VIGLÁŠ 3×; ČIZMADIOVÁ 3×; ČIZMADIA 3×; HINCOVÁ 3×; KRŠKA 3×; MÚČKA 3×; MOLNÁROVÁ 3×; NESMÉRY 3×; MESÁROŠ 3×; NOVÁK 3×; PEŠKOVÁ 3×; SIDÓOVÁ 3×; FEROVÁ 3×; SUSKO 3×; GÁL 3×; ŠVECOVÁ 3×; KLENOVIČOVÁ 3×; ŠKORVAGA 3×; KOLLÁR 3×; BRISUDA 3×; ŠVEC 3×, ...

---

V obci VEĽKÝ HOREŠ (okr. TREBIŠOV) sa v roku 1995 nachádzali najčastejšie tieto priezviská: VARGOVÁ 18×; DEMETEROVÁ 17×; DEMETER 16×; VARGA 14×; PÁL 14×; HORVÁTHOVÁ 13×; TORONYI 12×; GERGELYOVÁ 12×; PÁLOVÁ 11×; TORONYIOVÁ 10×; FEKE 10×; HORVÁTH 10×; FURIKOVÁ 9×; FURIK 9×; BUJÁKI 8×; HURKOVÁ 8×; PATAKIOVÁ 7×; BALOGH 7×; MÓRICZ 7×; TARR 7×; PUSZTAI 7×; DÓCSOVÁ 7×; LAKATOŠ 7×; GERGELY 7×; PUSZTAIOVÁ 7×; BALOGHOVÁ 7×; MEZEIOVÁ 6×; FETERIK 6×; KANÓCZ 6×; KANÓCZOVÁ 6×; FEKEOVÁ 6×; TÓTH 6×; BREZINA 6×; BALÁZS 6×; NAGYOVÁ 5×; HURKA 5×; KENDI 5×; HÁMOVÁ 5×; MOLNÁROVÁ 5×; KENDIOVÁ 5×; LÁZÁR 5×; HÁM 5×; KASSAIOVÁ 5×; TÓTHOVÁ 5×; SÁNDOR 5×; KONTULYOVÁ 5×; GYŰRE 5×; BALÁŽ 5×; TARROVÁ 5×; MARCINOVÁ 5×; GŐNCZYOVÁ 5×; MÓRICZOVÁ 4×; BREZOVÁ 4×; GYŰREOVÁ 4×; DÓCS 4×; LŐRINCZ 4×; LUKÁCSOVÁ 4×; BUJÁKIOVÁ 4×; KOČIŠ 4×; VÁRADIOVÁ 4×; MILÝ 4×; BREZO 4×; PLEŠOVSKÝ 4×; PLEŠOVSKÁ 4×; PATAKI 4×; PATAKY 4×; GŐNCZY 4×; BÜTI 4×; KOČIŠOVÁ 4×; GALGÁNOVÁ 4×; KASSAI 4×; LUKÁCS 4×; MEZEI 4×; PALOVÁ 4×; VÁRADYOVÁ 4×; KAZAI 4×; BÁLINTOVÁ 4×; MATO 4×; FRANKOVÁ 4×; BREZINOVÁ 4×; DORGAI 4×; GÉCZIOVÁ 4×; TÖRÖKOVÁ 4×; FAZEKAŠ 4×; KIRÁLYOVÁ 4×; SZALONTAIOVÁ 3×; GROŠIK 3×; BODNÁR 3×; BLÁGOVÁ 3×; DORKOVÁ 3×; BODZÁŠOVÁ 3×; JESTREBIOVÁ 3×; GROŠIKOVÁ 3×; KOVÁČ 3×; KATONOVÁ 3×; MAJOROS 3×; BÜTIOVÁ 3×; VENCELOVÁ 3×; KADÉT 3×; KALÁN 3×; BÓK 3×; BUJAKIOVÁ 3×; TEKEĽOVÁ 3×; TEKEĽ 3×; SEMEGA 3×; DUDÁŠ 3×; BOHÁCSOVÁ 3×; SZABOVÁ 3×; BAGOSOVÁ 3×; KOVÁČOVÁ 3×; TÖRÖK 3×; UJFALUŠIOVÁ 3×; KAZAIOVÁ 3×; PÁRICSIOVÁ 3×; MATOVÁ 3×; LAKATOS 3×; KATONA 3×; TURJANICA 3×; ŠEMEGA 3×; IŠKI 3×; SZALLÁROVÁ 3×; HORŇÁK 3×; DORKÓ 3×; KANOCZ 3×; ŠEMEGOVÁ 3×; FÜSTÖS 3×; BALÁZSOVÁ 3×; TOBIÁŠ 3×, ...

veľký: ^{→speex →vorbis}

ako všetky veľké mestá ≈ comme toutes les grandes villes
alebo štyri veľké fazule ≈ ou quatre gros haricots
dve veľké červené písmená ≈ deux grandes lettres rouges
dve veľké slzy padli ≈ deux grosses larmes tombèrent
je veľký a dobrý ≈ est bon et grand
tri alebo štyri veľké ≈ trois ou quatre gros
veľké dievča ako ty ≈ grande fille comme toi
veľký a vznešený kráľ ≈ un grand et noble roi
...

doma sa dočkáte najväčšieho ≈ doma se dočkáte největšího
najstarších a najväčších básní ≈ nejstarších a největších básní
najväčšieho soka a konkurenta ≈ největšího soka a konkurenta
najväčších hviezd a planét ≈ největších hvězd a planet
v depozitároch najväčších knižníc ≈ v depozitářích největších knihoven
v najväčších talianskych operných ≈ v největších italských operních
z najstarších a najväčších ≈ z nejstarších a největších
z najväčších a najslávnejších ≈ z největších a nejslavnějších
...

a veľmi veľké oči ≈ and very large eyes
klobúky a veľké topánky ≈ hats and large shoes
nos a veľké oči ≈ nose and large eyes
pery a veľké prsia ≈ lips and large breasts
ponožky a veľké hnedé ≈ socks and big brown
tvár a veľké oči ≈ face and big eyes
veľké vlasy a zuby ≈ big hair and teeth
zuby a väčšie oči ≈ teeth and larger eyes
...