Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

upiecť upečie upečú upiekol dok. pečením upraviť, pripraviť: u. chlieb, u. kura (na ražni);

pren. expr. spolu čosi u-li (tajne) pripravili

// upiecť sa pečením získať žiadanú podobu: koláč sa pekne u-l;

pren. expr. išli sa u. na slnku bolo im horúco

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
upiecť upečie upečú upiekol dok.; upiecť sa

upiecť sa upečie sa upečú sa upeč sa! upiekol sa upiekla sa upečúc sa upečený upečenie sa dok.


upiecť upečie upečú upeč! upiekol upiekla upečúc upečený upečenie dok.

-cť/51596 2.11: verbá inf. dok. 33099 pomô/22439 utie/2370 oblie/1930 premô/951 vyzlie/805 prezlie/637 zrie/558 napomô/555 upie/263 vymô/219 navlie/219 vytĺ/202 vyrie/185 (52/1766)

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

piecť, pečie, pečú, rozk. peč, min. piekol, pečený nedok.

1. (čo) pripravovať niektoré pokrmy vysušovaním al. pražením za vysokej teploty: p. chlieb, p. koláče, tortu; p. slaninu; p. hus na pekáči; p. mäso v peci, v rúre; p. mäso na ražni; vianočné, veľkonočné pečenie;

2. (o peci, o rúre ap.) mať schopnosť vykonávať rovnomennú činnosť (pečenie): elektrická rúra dobre pečie;

3. expr. veľmi hriať, páliť, pražiť: slnce hrozne pečie;

4. expr. (čo s kým) mať spoločné (obyč. tajné) zámery, plány, tajne pokútne pripravovať, chystať, strojiť niečo: niečo pečú;

5. expr. (s kým) spolupracovať, paktovať: dvaja spolu pečú;

opak. pekávať, -a, -ajú;

dok. k 1, 4 upiecť

|| piecť sa

1. (o pokrmoch) pôsobením vysokej teploty bez vody nadobúdať potrebné vlastnosti: chlieb sa pečie, koláče sa pečú, mäso sa pečie;

2. hovor. znášať slnečnú páľu: kosil a piekol sa na slnku;

dok. k 1 upiecť sa


upiecť, upečie, upečú, upiekol, upečený dok. (čo, pren. i koho) pečením upraviť, pripraviť (obyč. múčnik al. mäso): u. chlieb, koláč, tortu; u. mäso, u. hus, kačicu; Na drevenom ražni sa točí baran skoro upečený. (Sládk.) Upiekla som, i kmotor jedol, i ja som okúsila. (Taj.); pren. expr.: Ale dedina teba upečie na jazykoch (Gab.) budú ťa veľmi ohovárať. Upečieš mu [decku] nešťastie (Tat.) pripravíš; hovor. expr. Sami medzi sebou si to upečieme (Jil.) vybavíme; sedel ako upečený (Tim.) ticho

|| upiecť sa (obyč. o múčniku al. o mäse) pečením sa upraviť, pripraviť: koláče sa (pekne) upiekli; mäso sa upieklo (do hneda); pren. expr.: skoro sme sa upiekli (na slnku) bolo nám veľmi teplo, slnko veľmi pálilo; Vždy sme si mysleli, ako je to možné, že sa v tých chalátoch v lete neupečú. (Jil.)

upiecť dk
1. čo pečením upraviť, pripraviť niečo: na weczer vpekli sme peczenku (ŽILINA 1617); wezmy wlaske orechy a upecž ge (LR1 17. st); magj se w kapunowem sadle 3 wayca upiecy (RT 17. st); ani chleba pre naši potrebu a živnost nemame pri čom sebe upecti (JALOVEC 1772 LP); kdy pečeš chleb, vpeč podplamenik (RG 18. st); pustewnik welmy hladni mosel bity a lenilo se mu ohen rozložity, abi sebe wagco upiekel (MiK 18. st)
F. kdeť darugj prase, tam se nerad zase, kde ho upectj máss (BV 1652) darovanému koňovi na zuby nepozeraj
2. koho usmrtiť ohňom niekoho, upáliť: mizerného z lužka od boku ženky odtrhl, rožnem probodnul a upecý kazal (SK 1697); ket ma hcely dat do klastera, uz by len geden konec byl treba, neh ma upeču, uz bih len tu nebola v tomto trapeny, gakem som (s. l. 1694); u. sa dk
1. pečením sa upraviť: yablko nech zahrabe do pahreby, aby se dobre vpeklo (MT 17. st); cibuly bilu dag do horkeho popola, at se upeče (RN 17.-18. st); wezmi tepli chlep, kdi se upeče, a wloss ho pod ul (RG 18. st)
F. czo by se napoly wagczo upyeklo, taku chwyly nanho rubaly (TRENČÍN 1654) nedlho
2. usmrtiť sa ohňom: peníze w tem ohňi rozpustili sá a manželka udusila ag upékla sá (BU 1795)

alebo že sa upečieme ou de se rôtir

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu