umný príd.
1. rozumný (význ. 1, 2), múdry: u. človek; u-é oči
2. zručný, šikovný: u. remeselník, u-é prsty; u-á robota dobrá;
umne prísl.;
umnosť -i ž.
umný -ná -né 2. st. -nejší príd.
múdry rozumovo nadaný; majúci bohaté vedomosti, životné skúsenosti; svedčiaci o tom (op. sprostý, hlúpy) • rozumný • umný: múdry, rozumný, umný človek; múdre, rozumné kroky • inteligentný (majúci inteligenciu): inteligentná osoba • osvietený: múdry, osvietený panovník • vzdelaný • učený: vzdelaná hlava • bystrý • chytrý • chápavý (rýchlo a ľahko vnímajúci, chápajúci): to je múdra, bystrá, chytrá, chápavá hlavička • triezvy • rozvážny (všetko zvažujúci, riadiaci sa triezvym rozumom): triezvy, rozvážny politik • správny • zdravý (zodpovedajúci zdravému rozumu): správne, zdravé názory • hlbokomyseľný (premýšľajúci do hĺbky, obsahujúci hlbokú myšlienku): hlbokomyseľné vety • vševediaci (ktorý všetko vie): vševediaci Boh • priinteligentný (aj iron., priveľmi inteligentný): priinteligentná žena • aj iron. šalamúnsky • expr. fiškálsky (múdry s istou dávkou vypočítavosti, chytráctva): šalamúnske, fiškálske riešenie sporu • iron.: rozumársky • rozumkársky: Nechaj si tie rozumkárske reči! • expr.: premúdry • premúdrený (veľmi múdry) • zastar. vedomý
p. aj vzdelaný, bystrý 2
šikovný 1. ktorý má dobré (telesné al. rozumové) schopnosti, ktorý sa vie uplatniť, presadiť; svedčiaci o šikovnosti (op. nešikovný) • schopný: na prvý pohľad to bol šikovný, schopný človek; šikovný, schopný lekár • súci • rúči • krepký • expr.: kaľavný • svedčný • hovor. akurátny (vyhovujúci zo všetkých stránok): priviedol si súce, rúče dievča do domu; tetka bola jazyčnica, ale kaľavná, akurátna žena • obratný • vrtký • svižný • svižký (pohybovo šikovný): obratné, vrtké prsty klaviristu behali po klávesoch; s pôžitkom sa dívala na vrtkých, svižných, svižkých tanečníkov • zručný • umný • zastar. oberučný (šikovný v práci, obyč. manuálnej): koberce utkané zručnými, umnými rukami starej mamy; oberučný učeň • nadaný • talentovaný (ktorý má na niečo talent, nadanie): nadaný, talentovaný študent • bystrý • chytrý • chápavý • dôvtipný • vynachádzavý • vynaliezavý (rozumovo šikovný): na svoj vek je chlapček veľmi bystrý, chytrý, chápavý; dôvtipné, vynaliezavé, vynachádzavé dieťa; vynaliezavá, vynachádzavá hlava • podnikavý (ktorý má rád činnosť, aktivitu) • praktický (ktorý si vie poradiť s akoukoľvek prácou, ktorý triezvo rozmýšľa; op. nepraktický): podnikavý sused; je veľmi praktická – poradí si so všetkým sama • nár. obhoditý
2. p. dobrý 2, pekný 1
umný 1. p. múdry 2. p. šikovný 1
zručný ktorý vie prácu vykonávať dobre a rýchlo; svedčiaci o takejto vlastnosti (op. nešikovný) • obratný • šikovný: zručný, obratný, šikovný remeselník • súci • rúči • expr. kaľavný • hovor. akurátny: súca, kaľavná dievčina • schopný • umný: schopné, umné ruky elektrikára • zastar. oberučný: oberučný učeň • zbehlý (ktorý prácu dobre ovláda): zbehlý mechanik • rutinný (remeselne zručný): rutinný výkon, pohyb
1. rozumný, múdry: u. človek (Jil.); u. mysliteľ (Vlč.); Mišo bol inak umný chlapec. (Gráf) Bola bystrá, umná a vedela byť veľmi prijemná. (Vans.)
2. prezrádzajúci rozumnosť, múdrosť, svedčiaci o rozumnosti, múdrosti: u-á reč (VHV); u-é oči (Vans., Hor.); u-á tvár (Tim.); u-é čelá (Ráz.-Mart.);
3. šikovný, zručný: u-é prsty (Švant.); u-á ruka (Vaj.); pren. u-é pero (Hviezd.) spisovateľské nadanie;
4. prezrádzajúci šikovnosť, zručnosť, svedčiaci o šikovnosti, zručnosti: u-é výrobky (Zúb.); [Drotári] chodili svetom a robota im odskakovala od rúk čistá a umná. (Jil.)
5. zastar. rozumový: Chceme povýšiť celý národ na vyšší stupeň umnej i mravnej dokonalosti. (Záb.);
umne prísl.
1. rozumne, múdro: u. radiť niekomu (Hviezd.);
2. šikovne, zručne: u. zhotovené zlatotepecké práce (Zúb.); u. namaľovaný (obraz) (Al.);
umnosť, -ti ž.
1. rozumnosť, múdrosť;
2. šikovnosť, zručnosť
umný príd rozumný, múdry: dusse trizliwa a lačna gest dusse mudra a umna (COB 17. st); -e prísl: (zosnulá) kolkokrat do roka swu spowed umnie wibawowala (KT 1753)