Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

tĺcť tlčie tlčú tĺkol nedok.

1. prudko narážať na niečo, udierať, biť, búchať: t. päsťou do stola, t. kladivom po niečom; srdce t-ie

2. takto umiestňovať, zatĺkať, vtĺkať, vbíjať: t. klinec do steny

3. údermi rozdrobovať, roztĺkať: t. orechy, korenie, t. skaly

4. expr. biť (význ. 1), udierať: t-li ho palicou, päsťami po chrbte

5. expr. rozbíjať (význ. 1), roztĺkať, ničiť: t. riad

expr.: t. niekoho ako koňa veľmi biť; t. si hlavu o múr veľmi banovať za niečím; t. niekomu niečo do hlavy nástojčivo vysvetľovať

// tĺcť sa expr. potulovať sa (význ. 1, 2), potĺkať sa: t. sa po svete, po cudzích ľuďoch

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
tĺcť tlčie tlčú tĺkol nedok.; tĺcť sa

tĺcť sa tlčie sa tlčú sa tlč sa! tĺkol sa tĺkla sa tlčúc sa tlčúci sa tlčenie sa nedok.


tĺcť tlčie tlčú tlč! tĺkol tĺkla tlčúc tlčúci tlčený tlčenie nedok.

-cť/51596 4.74: verbá inf. nedok. 18496 /17190 tie/503 pie/410 /200 vlie/193

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

biť sa 1. rozdávať si navzájom údery • ruvať sa ruť sa: od zlosti sa začali biť, ruvať, ruťmlátiť sa tĺcť sa otĺkať saexpr.: sekať sa hlušiť sa klbčiť sa chlpčiť sa prať sahovor. pasovať sa: deti sa na lúke pasujúhovor. boxovať sa (biť sa päsťami) • nár. klčkovať sazried. marasiť sa (Tatarka)expr. lomiť sa (niečím): palicami sa lomia

2. hovor. netvoriť súladný celok • nehodiť sa (k sebe)hovor. nepasovať: predložené koncepcie sa bijú, nehodia sa k sebe, nepasujú (navzájom)kričať (pri farbách): farebne doplnky kričia

3. p. bojovať 1, 2


biť 1. prudko, údermi narážať do niečoho, na niečo • udierať tĺcť mlátiť búchať: biť, udierať, tĺcť do stola; bije, mláti, búcha kladivomtrepať báchať búšiť: trepať, báchať päsťou na dvereexpr.: trieskať cápať drúzgať rafať: trieskať palicou o múr; cápať piestom; rafať krídlom o zemexpr.: sekať rúbať (obyč. sečnými zbraňami): sekať, rúbať mečom, palicou okolo sebaexpr.: prať ráchať: hromy perú, ráchajú do stromovbubnovať (bitím spôsobovať duté zvuky): bubnuje mu paličkou po chrbteexpr. lupkať (jemne biť) • expr. rumpotať (Šikula)

2. údermi zasahovať a spôsobovať telesnú bolesť, trestať bitkou • udieraťexpr.: mlátiť tĺcť: bije, udiera, mláti, tlčie dieťa hlava-nehlavaexpr.: trieskať cápať drúzgať rafať: trieskať, cápať, drúzgať niekoho po krížochexpr.: látať drať drviť degviť ťať lomiť sekať rezať: nemilosrdne chlapca láta, derie, lomí, režeexpr.: hlušiť obšívať maľovať mastiť mydliť česať mangľovať hasiť: hluší, obšíva psa metloušľahať šibať švihať plieskať práskať korbáčovať (biť korbáčom al. niečím pružným) • palicovať (biť palicou) • expr. boxovať (biť päsťami) • zauškovaťhovor.: fackať fackovaťexpr.: oflinkovať páckať čapcovať čiapať fliaskať flieskať (biť rukou po tvári): surovo mládenca zauškuje, facká, čapcuje, fliaskahovor.: buchnátovať buchtovať (biť päsťou do chrbta) • expr.: chniapať chlomaždiť šústať (veľmi, silno biť) • prať (obyč. pri povzbudzovaní do činnosti): perie do koníhovor. expr. obrábať: obrába chlapca päsťamiexpr. tasať (Tatarka)expr.: tantušiť tentušiť: zvalili ho na zem a tantušilizjemn. al. det.: bacať bicať: nesmieš bacať psíkaexpr.: lipkať lupcovaťfraz. kraj. písať na chrbte

3. pri úderoch vydávať temný zvuk • odbíjať: hodiny bijú, odbíjajúklopať búchať búšiť buchotať tĺcť tlkotať trepotať (o srdci) • skákať (hlasno biť; o srdci) • pulzovaťkniž.: tepať tepotať: v žilách mu silno pulzuje, tepe krv; srdce mu splašene tepe

4. spôsobovať smrť • zabíjať usmrcovať: biť, zabíjať muchyexpr.: hlušiť kántriť: hluší, kántri potkanymasakrovať (hromadne biť)


drviť 1. údermi, tlakom a pod. deliť na kúsky • tĺcť roztĺkať rozbíjať: drvil, tĺkol lieskovcetrieštiť (na kusy): trieštiť ľadrozmieľať mlieť (na prach; v mlynčeku, mlyne): mlieť koreniešrotovať (nahrubo): šrotovať kukuricu, staré železopučiť rozpúčať mliaždiť dláviť gniaviťexpr. degviť (obyč. niečo mäkké): mliaždiť, dláviť hrozno na muštnár. drvoliť

2. p. ničiť 2 3. i drviť sa p. učiť sa 1


chodiť 1. pohybovať sa neurčeným smerom robením krokov (o ľuďoch a zvieratách) • kráčať: dieťa sa učí chodiť, kráčaťvykračovať (si) (ľahko, svižne sa pohybovať): vykračuje si po prostriedku cestyísť (pohybovať sa určeným smerom): ide každý deň na omšuhovor. expr.: pešovať pechúriť (ísť pešo): pešovali sme do kopcachodievať (opakovane chodiť): chodieva s palicouexpr. premávať sa (chodiť z miesta na miesto) • expr. loziť: lozí za dievčatami, po mesteexpr.: vláčiť saexpr. cohniť sa (Šikula; chodiť vytrvalo, neodbytne al. ťažko, namáhavo): vláči sa za mužmi; ledva sa vláčiexpr.: behať lietať (chodiť rýchlo, na mnohé miesta): behá, lieta po obchodochhovor. pendlovaťexpr. vandrovať (chodiť sem a tam) • subšt. štrádlovať • hovor. expr. prepletať/preplietať nohami (rezko chodiť) • hovor. expr.: prevláčať sa prevlačovať sa (chodiť a nosiť veci so sebou): prevláča sa s taškamikniž. brázdiť (chodiť rozličnými smermi): brázdi horouexpr. trúsiť sa (chodiť po jednom, chvíľami): ľudia sa trúsia po ulicipotulovať sa ponevierať sa potĺkať sa blúdiťhovor. bludáriť (chodiť bez cieľa) • expr.: tárať sa tĺcť sahovor. expr.: zarážať sa zatĺkať sa lámať sa: tára sa, zaráža sa celý deň po dedineexpr.: motať sa motkať sa tmoliť sa tmoľkať sa pliesť sa popletať sa plantať sa pľantať sa (chodiť a často pritom zavadzať): motajú sa, pľancú sa v malej kuchynkeexpr.: presúšať sa vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po korzehovor. expr. brúsiť (chodiť s istým zámerom) • expr. obíjať sa (Tajovský)nár. obalkovať (Rázus)

2. pohybovať sa, obyč. na kolesách (o dopravných prostriedkoch); byť v činnosti • premávať: po koľajniciach chodia, premávajú električkyexpr. behať: bicykle behajú po chodníkoch; prsty chodia, behajú po klavíri

3. pravidelne robiť cestu s nejakým cieľom • dochádzať: chodí, dochádza do práce automnavštevovať: navštevuje zdravotnú školuchodievať (opakovane): chodieva k nám na návštevu

4. priateliť sa na základe ľúbostného vzťahu • mať známosť: chodiť, mať známosť s chlapcomhovor. vodiť saexpr. vláčiť sanár. vodáckať sa (Kukučín)stýkať sa mať priateľa (o žene) • mať priateľku (o mužovi)

5. p. patriť 1


pulzovať (o krvi, o srdci) pravidelne narážať, udierať a pritom vydávať temný zvuk • biťkniž. tepaťkniž. zried. tepotať: v žilách mu pulzuje, bije, tepe horúca krv; srdce mu bije, pulzuje rýchlejšie pri spomienke na rodinutĺcť tlkotať klopať (o srdci) • búchať búšiť buchotať (hlasno, výrazne): srdce mu divo búcha, búši/buchoce; búšenie krviskákať (hlasno, nepravidelne; o srdci): od strachu jej srdce divo skáče


tĺcť 1. prudkými údermi niečo niekam umiestňovať • zatĺkať vtĺkať vbíjať: tlčie, zatĺka klinec do dosky; vtĺka, vbíja kôl do zemezarážať vrážať: zaráža kôl do pôdy, vráža klin do steny

2. údermi drobiť, rozdrobovať; takýmto spôsobom znehodnocovať, ničiť • drviť roztĺkať rozbíjať: tĺcť, drviť, roztĺkať skaly, zrno, korenie; rozbíjať, tĺcť poháre pri umývaníexpr.: trieskať trepať drúzgať: v hneve všetko trieska

3. p. biť 1–3 4. p. pulzovať


trieštiť 1. údermi, nárazmi porušovať celistvosť a rozdrobovať na kusy • rozbíjať roztĺkať: trieštiť, roztĺkať ľad, skalydrviť tĺcť (na menšie kúsky): drviť, tĺcť korenieštiepať (po vrstvách): štiepať skaly

2. robiť nejednotným, rozháraným • rozptyľovať rozdeľovať rozdrobovať: trieštia, rozptyľujú svoje sily; rozdeľuje, triešti spoločnosťkniž. atomizovať


túlať sa 1. chodiť bez cieľa • potulovať sa ponevierať sa potĺkať sa blúdiťhovor. bludáriť: celé dopoludnie sa túlať, potulovať po meste; potulovať sa, potĺkať sa po dome; blúdi, bludári po horenár. brílať (Zguriška)expr.: vláčiť sa tárať sa tĺcť sahovor. expr.: zarážať sa zatĺkať sa lámať sa: Kde sa vláčite, tárate, tlčiete, zarážate?expr.: zháňať zháňať sa: celé dni (sa) zháňajú kdesiexpr.: motať sa motkať sa tmoľkať sa pliesť sa popletať sa (často pritom zavadzať): deti sa mot(k)ajú po dvore; všetci sa tu popletajú, pletúexpr.: tmoliť sa plantať sa pľantať sa: mládež sa tmolí, pľance po uliciachnár. obalkovať sa (Rázus)hovor. expr. brúsiť (aj s istým zámerom): brúsiť po meste; brúsiť za chlapcamiexpr.: presúšať sa vysúšať sa (nečinne chodiť): presúša sa po plážiexpr. obíjať sa (Tajovský): len tak sa obíjať po krčmáchnár. lógovať (Čeretková)

2. s obľubou sa zdržiavať mimo domu • potulovať sa: od malička sa rád túlal, potulovalexpr.: tárať sa lanfáriťnár. drndať (Kálal)subšt. flákať sa (nečinne): lanfáril, flákal sa celý deňexpr.: brílať falangovať halaškovaťhovor. zried. vagabundovaťzastar.: hajdúsiť hajdúšiť hauzírovaťsubšt. čavargovať • cestovať putovaťexpr. vandrovať (z miesta na miesto): cestuje, vandruje po svete

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

tĺcť, tlčie, tlčú, tĺkol, tlčený, rozk. tlč nedok.

1. (na čo, do čoho, o čo i bezpredm., zried. i čo do čoho, o čo) prudko, silne narážať na niečo, obyč. tak, že to pôsobí hluk, udierať, biť, búchať: t. päsťou do stola, na stôl, o stôl; t. kladivom na klinec; Tĺkol temenom i opätkami od zúrivosti do dverí. (Bod.) [Zvonár] tlčie srdcom o zvon. (Kuk.); srdce mu (jej, im) prudko, vzrušene, mocne tlčie; V hlave mu mocne tlčie. (Kuk.) Prudko tlčie krv po tele dozretom. (Kost.); sluchy tlčú (Sládk.); [Hodiny] o závod tĺkli a frfotali. (Lask.)

expr. t. si hlavu (o múr) zúfať nad niečím, márne ľutovať; t. lakte do steny (Taj.) márne, zbytočne vzdorovať;

2. (koho, čo) zasadzovať niekomu údery, spôsobovať údermi niekomu al. niečomu bolesť, biť, udierať: t. psa, koňa; bičom, palicou, päsťou t. niekoho; Tĺkla ho kľúčami po prstoch. (Záb.) Tlčie, bije, čo pochytí. (Taj.) Za chlapecké šanty netreba decko tĺcť. (Laz.); hovor. expr. t. niekoho ako koňa veľm-i;

3. (čo kam) zatĺkať, vtĺkať, vbíjať: t. klinec do steny, kôl do zeme

hovor. t. do hlavy niekomu niečo dôrazne niekomu niečo vysvetľovať;

4. (čo i bezpredm.) údermi drobiť na menšie čiastky, rozbíjať, roztĺkať; údermi spracovávať: t. skaly, ľad; t. (v mažiariku) mak, korenie, ďumbier; t. orechy, t. zrno, t. ľan; Ide kubíky tĺcť. (Tim.) Ja nechcem tĺcť kotly (Ráz.) robiť, vyrábať.

Nedám si ja tiež skálie tĺcť na hlave (Kuk.) nedovolím, aby sa so mnou hocako zachádzalo.

5. (čo) rozbíjať, ničiť: t. šálky, sochy; Najradšej tĺkol [opitý] kuchynský riad. (Gráf)

6. zried. pôsobiť hrmot, hluk zložený z krátkych úderov: V pajte tlčie motor. (Kuk.)

7. expr. zried. (na koho) dorážať, útočiť, dobiedzať: Od pol druha roka tĺkli na neho z Kotlína, znepokojovali, volali, navštevovali. (Vaj.)

|| tĺcť sa expr.

1. (o ľuďoch) chodiť z miesta na miesto, túlať sa, potĺkať sa: Veď sa, chudák, len po službách tlčie naveky. (Tim.) Tlčie sa sám tými najhoršími ulicami. (Ráz.) Tlčie sa po kúpeľoch a bohvie kde, hoci je zdravá ako orech. (Jégé) Pätnásť rokov som sa s vami tĺkol po mostoch. (Mňač.)

2. biť sa, ruvať sa: Sotvas, na celom rade vozov našiel dvoch ľudí, čo by sa hlavami jeden druhého neboli tĺkli. (Kal.) [Ľudia] sa šliapu, tlčú, zabíjajú. (Laz.)

3. (do čoho, kniž. i v čo; po čom i bez. predm.) udierať sa, biť sa: Tlčú sa v prsia v žalosti nad svojou vinou. (Záb.) I tĺkol sa päsťou po prsiach, že len tak dunelo. (Jégé)

tĺcť [tl-, tlú-] ndk
1. čo (na, o čo), s čím prudko narážať na niečo, udierať niečím o niečo: tlukel fatenti o tu skalu hlawu (HOŠTINÁ 1722); když jse počne tlucti, teda jse maji robotnici rano na piatu hodinu ustanovit (MB 1759) klopať na klopačke; podobni kowadlu, na ktere čim wiceg kowačy tlucu s kladiwama, tim twrdčy zustawa (SPr 1783);
F. t. päsť na (o) päsť (na zdôraznenie reči o niečom): Zophia howorila a pest na pest tlukla: Musiss ma wzgat (KRUPINA 1740); na ktere rečzy Medwedyka stara past o past tlkla: Weru ta wsseczku rozwlačsim (DUBOVÉ 1757); t. svoje prsia biť sa do pŕs (ako prejav pokánia): tlč prse swe s publikanom (MiK 18. st)
2. koho biť, mlátiť niekoho: ferio: bigem, tluczem (VT 1648); nam ty mista ukazowaly, kde gich bily a tlukly (PREDMIER 1660); ani slowa nepromluwy naproti tim bezboznim, ktery ho na zemi byli, tlukli a pichali (PI 1749); pulso: bigem ňekoho, tlučem ňekoho, perem ňekoho (KS 1763)
3. klopať, búchať (na dvere): kdo prosy, ten bere, kdo tluče, tomu bywa otewreno (ŠARIŠ 1682); tlučte a bude sa wam otwjrat (KB 1756); tlkel, trískal, abi čím náhlegsség bilo odewreno (BR 1785);
x. pren náb (Boh) tluce na srdce twe, esste wola, aby te na milost a lasku prigal (MK 18. st) (o božej zhovievavosti)
4. čo vbíjať, vtĺkať, zatĺkať niečo: dal sem na sadlo Czernemu, czo s nim baran mastili, kdi kuli tlukli, den 2 (TRENČÍN 1580)
5. čo (o ľane a konopiach) zbavovať drevnatých častí, lámať; (o zrne) zbavovať šupky, robiť krúpy: železa, s kterjmi se len tlczje (LIKAVA 1627); za starodawna tlkly toliko tlkmy w mažyary odkud krupy pšenyčne y gačmene (KoB 1666); frangibulum canabinum: stupa, s kterú tlučú konope (KS 1763); (ľan) na sluncy sussia, tlču a trepu, naposledj pak pradu (NN 18. st)
6. čo drobiť, rozbíjať, roztĺkať na menšie kúsky: manna bila wec chatrna, kteru tlukli w moždirich a na panwicach (SP 1696); mažyar mosaczowy na korenya tlczt (s. l. 1737); y hrudy se dagu tlucti (SPIŠ 1750); tlk, s kterim sol geho pany tlkla, uchitil (VACHOTOVICE 1784)
7. na čo útočiť na niečo: Žide novovercy ukrutne tluku na Talmud židowsky, oznamugjce zgevne, že on gest gak právu božskému, tak y lidskému protivny (BT 1758); t. sa ndk
1. udierať sa: spojeni ledwin oslabowalo a koleno o koleno se tluklo (MK 18. st) (od slabosti)
F. t. sa v prsia biť sa do pŕs (ako prejav pokánia): bi se a tluč w prse twe rikagice z onym zgewnym hrissnikom: Bože, bud milostiw mne hriessnemu (MS 1758)
2. s kým biť sa: pugillatorius: čo sa s pasťu neb z hrsťu bige a tluče; pugillor: s pasťu nebo z hrsťu se bigem, tlučem z ňekym (KS 1763); kdyby se samy mezy sebau (Francúzi) tlaukli, beťach tam po njch (MKH 1799)
3. potĺkať sa, ponevierať sa: Jetus nicz na to nedbal, yako se tam wlaczily, tlukly, zloreczjlj a klialj, sedel w sweg yzbe za stolom (ŽILINA 1622); yako sem se sem y tam tlkol (PEZINOK 1648); običajňe učení a dokonalí mravmi kňezi po horších sa tlčú farách (BR 1785); kdiz se tlucem dom od domu (KC 1791); lichva naša jedine po tych holych vrchoch sem a tam sa tluče (H. OREŠANY 18. st); w kterem koni se nemoc tluče a nechce z neho wen (RG 18. st)

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu