stržeň -žňa m.
1. (zo zeme trčiaci) koreň, kmeň ap.
2. prostredná časť, prostriedok niečoho: s. vredu; bot. jadro rastlinnej osi;
stržňový príd.
stržeň -žňa pl. N -žne G -žňov m.
dreň 1. základné pletivo tvoriace vnútornú časť rastlinnej stonky a dužiny plodov • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)
2. tkanivo vypĺňajúce niektoré orgány: zubná dreň • hovor. špik (kostná dreň)
jadro 1. stredná, vnútorná časť niečoho: bytové jadro, jadro bunky • stred • centrum: stred, centrum mesta • vnútro: vnútro domu • bot. stržeň (jadro rastlinnej osi)
2. hlavná zložka niečoho: jadro obyvateľstva • základ: základy odporu • podstata: podstata prednášky • kniž. gros, pís. i gro (hlavná časť): gros, gro spoločnosti • kniž. výlupok (niečo vylúpené): abstraktný výlupok • kniž. stržeň: stržeň myslenia (Kukučín)
3. p. zrno 1, semeno 1
prostriedok 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov, stredná časť niečoho • stred: prostriedok, stred ihriska • centrum: centrum mesta • odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka • kniž. srdce: srdce Európy • stržeň: stržeň vredu • zastar. stredok
2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • stred: v prostriedku, v strede mesiaca • polovica • polovička: polovica, polovička týždňa
3. p. nástroj 1
stred 1. miesto približne rovnako vzdialené od okrajov • prostriedok: stred, prostriedok izby • centrum: centrum mesta • odb. ťažisko (hmotný stred telesa): ťažisko trojuholníka • odb. epicentrum (bod na zemskom povrchu kolmo nad ohniskom zemetrasenia al. pod miestom atómového výbuchu): pren. epicentrum nákazy • kniž. srdce: srdce Európy • stržeň: stržeň vredu • zastar. stredok
2. časový bod rovnako vzdialený od začiatku i od konca • prostriedok: v strede, v prostriedku týždňa • polovica • polovička: polovica, polovička storočia
3. p. stredobod
stržeň p. dreň 1, prostriedok 1, jadro 1, 2
stržeň, -žňa m.
1. stredná časť rastlinných osí, vnútorná výplň byle al. kmeňa rastlín, dreň;
2. stredná časť, stred, prostriedok niečoho vôbec: s. vredu; Do srdca im vohnať bolesť, do samého stržňa. (Kuk.); stržeň žuly pevný (Hviezd.);
pren. kniž. jadro, podstata: Zvedela o stržni celej veci. (Gab.) Bola už nielen čiastkou tela, ale podstatou, stržňom cítenia a myslenia. (Kuk.)
3. zo zeme trčiaci koreň: Každý konár, haluz, ba i ten stržeň, vyrastajúci zo zeme otŕča ovocie. (Heč.);
stržňový príd. k 1: s-é lúče
stržeň m 1. stredná časť rastlinných osí, vnútorná výplň byle al. kmeňa rastlín: matrix: stržeň stromu (DQ 1629); osskrab 3 neb 4 petružlenowe korienky, wezmi preč prostredny stržen (RTA 17. st); pod nj (kôrou) gest w stromjch drewo a w krowinách žilowatina, w obogjch pak y prostred gádro neb stržen se nalezá (BH 1798); neplodni strom prewrtag pres stržen geho a bude plodni (PR 18. st) 2. lodný stožiar, sťažeň: drewo cedrowé z Libanu donésli, aby tebe uďelali stržeň hagowny (KB 1757); cornua antennarum: plachtowé rohi stržňúw; carchesium: samy wrch stržňa na hagowu (KS 1763); stržník dem k 1: upeč hlawku cibulowu a wjkrog a wezmi stržnjk (RTA 17. st)