prečin -u m. kniž. previnenie, priestupok: dopustiť sa p-u; práv. trestný čin ťažší ako priestupok a ľahší ako zločin
prečin -nu pl. N -ny m.
prečin p. priestupok, vina
priestupok menšie porušenie istých noriem al. zásad • prehrešok • prehrešenie • poklesok: spoločenský, morálny priestupok, poklesok; spoločenské, morálne prehrešenie • zastar. prestúpenie • previnenie (vina vôbec): dopustiť sa previnenia • delikt (trestný čin): majetkový delikt • vina: priznať vinu • kniž. prečin: potrestať niekoho za prečin
vina porušenie istých noriem, zásad, predpisov, pravidiel: ťažká vina, odpustiť niekomu vinu • previnenie: dopustiť sa previnenia • prehrešenie • prehrešok: prehrešok proti spoločenskému správaniu • priestupok (menšie previnenie): dopravný priestupok • poklesok: morálny poklesok • hriech: pykať za hriechy • delikt: majetkový delikt • kniž. prečin: spáchať prečin
prečin, -u m. previnenie, priestupok: p. proti verejnému poriadku; Bol obvinený z ťažkého prečinu. (Škult.) Nevďak je podlý prečin. (Urbk.);
práv. v staršom práve u nás, v niektorých štátoch i dnes trestný čin menší ako zločin
prečin m. previnenie, priestupok: Akieho prečinu som sa dopustiu̯?! (Likavka RUŽ); Rakúsko-Uhersko si takíto prečin nedalo páčit, tak Srpsku vipovedalo vojnu (Bzince p. Jav. NMV)