prítok -u m.
1. pritekanie: zastaviť p. vody
2. vodný tok vlievajúci sa do iného toku, jazera a pod.: p-y Váhu;
prítokový príd.: p-é potrubie; p-á voda
prítok -ku pl. N -ky m.
prítok, -u m.
1. pritekanie, pribúdanie tekutiny niekam: p. a odtok vody; p. pohonnej látky, benzínu, horľaviny; prítok nezdravej krvi do srdca i hlavy (Vaj.);
pren. pribúdanie niečoho: prítok cudzích živlov (Vlč.); prítoky sviežich síl (Škult.);
2. vodný tok (potok, rieka), ktorý sa vlieva do inej rieky, rybníka, jazera ap.: p-y rieky z pravej, ľavej strany;
prítokový príd.: p-á voda, p-á rýchlosť p. kanál, p-á rúra, p-á nádrž
prítok m. vodný tok ústiaci do iného toku, do jazera ap.: Ňitra má prítog Ňitricu (Návojovce TOP); prítok (Rozbehy SEN)
prítok m pritekanie: alluvies: rozwodňeni, pritok (KS 1763); alluvio: prítok (AP 1769)