Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

príjemný príd. milo, pekne, lahodne, sympaticky pôsobiaci: p. človek, p. večer, p-á vôňa, p-á správa, p-é prekvapenie;

príjemne prísl. i vetná prísl.: p. voňať; je tu p.;

príjemnosť -i ž.

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
príjemný; príjemne prísl.; príjemnosť ‑i ‑í ž.

príjemný -ná -né 2. st. -nejší príd.

-ný/1305277±925 2.22: adjektíva m. neživ. N+A sg. 1. st. 653703→653818
+508
−504
vlast/12251 pl/8692 sil/7507 podob/7378 voľ/6431 hlav/6219 medzinárod/5826 spoloč/5761 pracov/5515 základ/5264 národ/5174 pek/5145 osob/5112 samot/4777 skutoč/4549 život/4535 vnútor/4446 súčas/4417 posled/4157 pôvod/4129 jas/3913 roč/3888 vhod/3822 význam/3759 potreb/3757 dneš/3755 výraz/3632 pres/3614 ústav/3509 finanč/3468 zdravot/3421 červe/3266 mož/3237 rodin/3040 príjem/2952 trest/2913 duchov/2895 cestov/2872 dol/2837±325 nádher/2747 več/2719 prirodze/2665 priemer/2660 úspeš/2614 koneč/2540→2541
+0
−1
staveb/2490 výbor/2484 zele/2420 bež/2387 samostat/2338 dostatoč/2330 kvalit/2304 verej/2270 okres/2237 osobit/2233 tradič/2168 všeobec/2164 víťaz/2131 vianoč/2127 hudob/2105 súkrom/2104 nebezpeč/2102 jem/2059 nepríjem/2055 obchod/2046 moder/2046 let/2037 pev/2026 nároč/1997 stude/1990 noč/1988 úžas/1903 zásad/1895 percent/1887 obyčaj/1878 pokoj/1840 schop/1837 znač/1829 dreve/1802±30 odbor/1782 odliš/1737 výnimoč/1730 každoden/1705 chlad/1699 opač/1692 informač/1685 úpl/1683 prítom/1664 šťast/1648 mesač/1610 voleb/1598 čud/1596 hor/1468→1584
+110
−107
prísluš/1576 povin/1573 slávnost/1553 zim/1528 straš/1518 študij/1509 jedineč/1494 zahranič/1469 den/1458±41 jednot/1435 nevyhnut/1428 vzájom/1424 závereč/1421 úvod/1406 krv/1398 smut/1377 slneč/1355 komplex/1340 jednoznač/1319 pravidel/1310 doprav/1303 mobil/1299 kamen/1290 hroz/1290 sluš/1277 vod/1259 podstat/1257 striebor/1221 (3312/322028)

Príliš veľa výsledkov, zobrazujem len niektoré z nich

jemný 1. príjemný, poddajný na dotyk (op. drsný, hrubý) • mäkký (op. tvrdý): jemná, mäkká vlna; jemné, mäkké tkaninyhebký (jemný a pružný): hebká pokožka, hebké vlasyľahký pavučinkový pavučinkovitý pavučinovitý (jemný ako pavučina): ľahký, pavučinkový, pavučinkovitý závojpáperistý páperový (jemný a ľahký ako páperie): páperisté semená púpavyhladký (op. drsný): hladké ruky, hladká tvárpren. zamatový (obyč. o jemnej pokožke) • hodvábny (i pren.): jemný, hodvábny papier; hodvábne vlasyexpr.: jemnučký jemnušký jemnunký jemnulinký (veľmi jemný) • expr.: hebučký hebunký hebulinký (veľmi hebký) • expr.: ľahučký ľahunký ľahulinký (veľmi ľahký)

2. ktorý má veľmi dobrú akosť, kvalitu (obyč. o špeciálnych výrobkoch); svedčiaci o tom: jemné sklo, jemný porcelándelikátny: jemné, delikátne víno; jemná, delikátna chuťhovor. výberový: výberové maslovyberanýhovor.: fajnový fajný: vyberané, fajnové, fajné potraviny, korenielahôdkový pochúťkový: lahôdkové, pochúťkové syryexpr. jemnučký jemnušký jemnunký jemnulinký

3. ktorý má slabú intenzitu, malú mieru nejakej vlastnosti (op. silný, výrazný) • slabý nepatrný nebadateľný ľahký: jemné, slabé chvenie; jemný, nepatrný, nebadateľný náznak, úsmev; ľahký vánok, dotyksvetlý bledý pastelový (o jemných farbách) • nevtieravý decentný: nevtieravá, decentná vôňanevýrazný nenápadný mierny: jemný, nevýrazný, nenápadný, mierny vzor, ornamentdiskrétny tlmený: diskrétne, tlmené svetlomäkký nežný: mäkké tóny, nežný hlaspríjemný lahodnýpoet. eolský (jemnosťou lahodiaci zmyslom; op. nepríjemný): príjemný, lahodný, eolský zvuk harfyprejemnený rafinovaný (jemný, ale účinný): prejemnené, rafinované pôžitkárstvoexpr.: jemnučký jemnušký jemnunký jemnulinký (veľmi jemný)

4. obyč. o ručnej práci, o výrobkoch vyžadujúcich takú prácu • presný precízny: jemná, presná, precízna robota filigránsky detailný drobný krehký minuciózny (jemne vypracovaný, malých rozmerov): filigránska, detailná práca zlatníka; drobný, krehký šperkkniž. subtílny: subtílna mreža, subtílne vypracovanieexpr.: jemnučký jemnušký jemnunký jemnulinký (veľmi jemný)

5. schopný presne, do detailov rozlišovať; prispôsobený na presné rozlišovanie • citlivý dobrý: jemný, citlivý sluch; jemný, dobrý čuch; jemný, citlivý prístrojpresný: jemná, presná mechanika; presné rozlišovaniebystrý: bystrý pozorovací talentvycibrený vybrúsený: vycibrený vkus, vybrúsený cit pre niečoexpr.: jemnučký jemnušký jemnunký jemnulinký

6. ktorý sa vyznačuje citlivosťou, miernosťou, slušnosťou (o človeku); svedčiaci o jemnosti (op. hrubý, drsný) • citlivý jemnocitný (op. necitlivý): jemná, citlivá, jemnocitná ženaútlocitný prejemnený (veľmi jemný): útlocitná, prejemnená duša; prejemnený vkusútly krehký (jemný obyč. svojím výzorom): útle, krehké dievčakniž. subtílny: subtílna tvár, subtílne črtynežný (prejavujúci, vyjadrujúci nehu): nežná bytosť, rukapren. expr. al. pejor. skleníkový: skleníková krásauhladený kultivovaný distingvovaný: uhladené, kultivované, distingvované správanievyberaný delikátnyhovor.: fajnový fajný; noblesnýhovor., obyč. iron. nóbl (neskl.): vyberaný, delikátny, fajnový človek; nóbl dámazduchovnenýkniž. preduchovnený (s jemnou dušou, zameraný na duchovnú oblasť) • éterický (jemný ako vzduch; obyč. o človeku) • zjemnenýodb.: eufemický eufemistický: zjemnený, eufemistický výrazexpr.: jemnučký jemnušký jemnunký jemnulinký (veľmi jemný)

7. p. slabý, ľahký 8. p. komorný 1


láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľaddobrý dobrosrdečný dobromyseľnýkniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvárexpr. predobrotivý; milý vľúdny prívetivý príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušiesrdečný teplý priateľský kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďomnežný jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladeniemilostivý milosrdnýkniž.: milostiplný milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ)blahosklonný blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gestopren.: otcovský materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup


mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúšpoddajný ohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kovformovateľný tvárny: formovateľná, tvárna hlinavláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cestojemný hebký hodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperkysypký kyprý ľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôdariedky kašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolicaexpr.: mäkučký mäkušký mäkunký mäkulinký hebučký hebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemný lahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíkajemný tlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčny pružný plynulý harmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systémoblý nevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tvárehud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnicaexpr.: mäkučký mäkušký mäkunký mäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človekcitlivý dobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá ženasúcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechypoddajný povoľný ústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahuprístupný zhovievavý blahosklonný znášanlivý tolerantnýkniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politiknežný milý láskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie


milý 1. ktorý je predmetom citovej náklonnosti; v oslovení citovo blízkej osoby: je to môjmu srdcu milý človek; Milí rodičia!drahý milovaný (ktorý je predmetom vrúcnej náklonnosti): nadovšetko milujem svoju drahú, milovanú vlasť; Drahá, milovaná mamička!expr.: milený premilý premilený ľúbezný preľúbezný zlatý prezlatý sladký presladkýpoet. ľúby (v oslovení citovo veľmi blízkej osoby): syn môj milený, premilý, premilený, zlatý; domovina moja ľúbezná, preľúbezná, ľúba; mama presladkáexpr. radostnýexpr. zastaráv. úprimný: Brat môj radostný, úprimný!vzácny cenný (ktorý je predmetom obdivu, uznania): je mi milšia, vzácnejšia, cennejšia pochvala ako poctyobľúbený (ktorý je predmetom obyč. trvalejšej priazne): toto je moja najmilšia, najobľúbenejšia pieseňvítaný vhodný (ktorý je predmetom radostného uspokojenia): si u nás milým, vítaným hosťom; je to pre mňa vítaná, vhodná zmenaexpr.: milučký milunký milenký milučičký milulinký (veľmi milý)

2. naplnený milotou, prejavujúci milotu; svedčiaci o milote (op. protivný): milý človek; milý pohľadláskavý vľúdny prívetivý: milý, láskavý učiteľ; vľúdne, prívetivé privítaniedobrotivý dobrý: buďte taký dobrý, otvorte okno; dobrotivý, dobrý pohľadpriateľský srdečný úprimný (otvorený, kontaktový voči iným): priateľský, srdečný sused; srdečné, úprimné slovánežný prítulný (op. drsný, chladný): nežné, prítulné dieťa; nežný úsmevteplý hrejivý oblažujúci: teplé, hrejivé, oblažujúce pohladeniesladký: prihovoriť sa niekomu sladkým hlasom; sladké snyexpr.: milučký milunký milenký milulinký milučičký premilý presladký (veľmi milý)

3. ktorý svojimi kladnými vlastnosťami vzbudzuje citovú náklonnosť: Aké milé šteniatko!; je to od teba milé, že si prišielpríjemný sympatický (op. odporný): milé, príjemné, sympatické dievčapôvabný ľúbezný lahodný (krásou vyvolávajúci citovú náklonnosť): deti predviedli milý, pôvabný tanček; zazneli ľúbezné, lahodné zvuky harfypekný krásnyexpr. utešený (op. škaredý, mrzký): ďakujeme za milé, pekné, krásne privítanie; stráviť krásny, utešený večerrozkošný roztomilýexpr. zastaráv. rozmilýhovor. chutný (veľmi milý): rozkošné, roztomilé, chutné deti; rozmilá, chutná scénkavľúdny prívetivý (ktorý pôsobí milo na zmysly; op. nepriateľský): utvoril pre nich vľúdne, prívetivé prostredieexpr.: milučký milunký milenký milučičký chutnučký chutnulinký milulinký premilý preľúbezný (veľmi, príjemne milý) • zastar. milostný: milostná tvár (Vajanský)

4. expr. ktorý už bol v rozhovore spomenutý; o ktorom už vieme • expr. náš: a vtom milý, náš chlapec poďho utekať

5. muž v ľúbostnom vzťahu obyč. k slobodnej žene • chlapec priateľ: naša Katka má zasa nového milého, chlapcahovor.: frajer chalan štramák fešák gavalierhovor. svojzastar. zried.: ľubimec galánsubšt. šamster


príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodnýzastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietorblaživý blaženýkniž. blahý oblažujúci slastný hrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlanepekný pôvabný utešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deňmilý roztomilý rozkošný ľúbyhovor. chutnýhovor. expr.: chutnučký chutnulinkýexpr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievčasympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosťdobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajn príma: dobrý dojem; fajn, príma prostrediedomácky (príjemný ako doma): domácka atmosférapotešujúci potešiteľný radostný lichotivý optimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanieľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božský rajský: božská, rajská hudbaružový: ružové snyexpr. sladkýpren. expr.: medový cukrový: sladký, medový životpoet. sladkoústy: sladkoústy sen


svetlý 1. ktorý má slabšiu farebnú intenzitu (op. tmavý) • bledý: obľubovať svetlé, bledé tóny fariebjasný (ktorý má svetlý a žiarivý odtieň; op. matný): prsteň s jasným červeným kameňomžltýhovor.: blonďavý blond (neskl.)plavý (o farbe vlasov); biely (o pečive a pod.; op. tmavý, čierny) • pobelavý: pobelavá pleťexpr.: svetlučký svetlunký: svetlučká, svetlunká žltá farba

2. ktorý má dosť (denného) svetla (op. tmavý) • slnečný jasný: svetlá miestnosť; slnečný, jasný bytpresvetlený: presvetlený ateliérzried.: lúčistý (Jesenská)vidný

3. expr. ktorý je pozitívne hodnotený • príjemný: jediná svetlá, príjemná stránka vecijasný: jasná spomienka na detstvošťastný radostný: mať šťastné, radostné obdobie v životepriaznivý: svetlé dni (op. čierne) • nádejný perspektívny skvelý: nádejná, perspektívna, skvelá budúcnosť

4. kniž. ktorý je výnimočný a pozitívny zároveň, ktorý pôsobí ako svetlo • vynikajúci ušľachtilý výnimočný: svetlý, vynikajúci, ušľachtilý, výnimočný zjavdobrý: byť svetlým, dobrým príkladomnezabudnuteľný: svetlá, nezabudnuteľná pamiatka mŕtvych

5. p. jasný 1


šťastný ktorý je plný šťastia, radosti a spokojnosti; ktorý je prejavom šťastia (op. nešťastný) • šťastlivý: šťastný, šťastlivý výhercablažený: šťastná, blažená matka; mať na tvári šťastný, blažený úsmevblaživýkniž. blahýpoet. zried. preblahý: usínať s blaživým, blahým, preblahým pocitomradostný jasavýexpr. plesavý: radostný, jasavý, plesavý smiechveselý natešený rozjasaný rozjasnený rozjarený rozšťastnený: veselá, rozjasaná, rozjarená tvár; láska sa zračí v jeho rozjasnených, rozjarených očiachkniž. blahoslavený (Kukučín, Smrek)dobrý vydarený: šťastný, dobrý, vydarený rokradostiplný: radostiplné Vianoceúspešný požehnaný priaznivý žičlivýexpr. svetlý: mať za sebou úspešný deň; po šesťdesiatke prežil ešte pár požehnaných rokov; očakávala priaznivú, svetlú budúcnosťpríjemný: spomínať na príjemné chvíle spoločného životazávideniahodný: závideniahodný osud, životexpr. zlatý: staré zlaté časy, zlatá mladosťexpr.: prešťastný prešťastlivý (veľmi šťastný)


vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivý priateľský kamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahymilý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievčaláskavý: láskavý učiteľ, láskavé slovádobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povahasrdečný: vľúdna, srdečná ženajasný: jasný obličajprístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudiadobromyseľný dobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starecdobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvárdobroprajný: dobroprajné očikniž. dobrotivý: dobrotivý ochrancablahosklonný: blahosklonné gestožoviálny: žoviálny vedúci

p. aj dobrý

2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulný príjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredísympatický: majú sympatické bývanie

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

príjemný príd. lahodiaci zmyslom, vzbudzujúci sympatie, pocity krásy, miloty, pôvabu ap., milý, páčiaci sa: p. chládok, p-é teplo; p. večer; p-á vôňa, p-á chuť, p. pocit, p. dojem; p. človek, p-á tvár, p. úsmev, p. hlas, p. rozhovor, p-á zpráva, p-é slová; p-é prekvapenie, pobavenie;

príjemne prísl.;

príjemnosť, -ti ž.

príjemný príd.
1. milý, sympatický: To je bars príjemňí šlovek (Muráň REV); Ten náž zaťko je velice príjemní človek (Lapáš NIT)
2. dobre, lahodne pôsobiaci: Onajzová vuoňa je príjemná, preto zme onajz dávaľi do sľúkoviho ľekváru (Pukanec LVI)

príjemný príd
1. vhodný, príhodný: gestly pak cžas budu miety prigemny, w ktery by se mohly roly delity (ZVOLEN 1572 E); assumptivus: prigemny k sebe, pridatny (KS 1763); ku zrostu obily prigemny Egipt gest (PT 1778); essce mass čas prigemni k pokany (MiK 18. st)
2. vzťahujúci sa na prijatie: receptitus: utočysstny, prigemny; hospitale cubiculum: prigemne hosťuw mjsto (KS 1763)
L. Mária, Matka božia p-á cirk sviatok Zvestovanie Panny Márie (25. marca): to se stalo pred Matku bozi przegemnú 1565 (L. TRNOVEC 1565); roku od narozeny Krysta pana 1604 pred s. Maro prygemno tu stredu (JELŠAVA 1604)
3. milý, lahodný: co se teho meho kraticžkeho psany dotycže, všakže tey nadegj gsucze, že vždy Vaší Milosti bude prýgemne, až do dalšeho oznamenij (LIETAVA 1598 E); sstesty hnedky ge dobre, srdečne, prygemne, hnedky odporne a twrde (ŠARIŠ 1612); nic nenj drahssiho neb prigemnegsihho yako mila swoboda (BV 1652); venustus: krásny, pekny, prigemny; favorabilis: prjzliwy, priwetiwy, prigemny; mellitus: medowy, sladky, lahodny, prigemny, mily (KS 1763); zawesene gablko pomarančowe naprawene z hrebičkowim korenim znamenite wino hutne (!) a prigemne robi (PR 18. st); -e prísl k 3: prigemňe wonagíce kwýťy (PP 1734); festiviter: krásňe, wesele, prigemňe, žertowňe (KS 1763); či sa mnísski Bohu mile a prigemne modlá (BR 1785); -osť ž vlastnosť niekoho al. niečoho príjemného, milého: Lucifer ssepce do ucha, abys hledal ljbost a prigemnost u welikych panuw (SK 1697); elegantia: slussnost, krása, prigemnost, sswárnost (WU 1750); pro užitečnost zemy a prygemnost powetry (KrP 1760) lahodnosť

Zvukové nahrávky niektorých slov

príjemný: →speex →vorbis
je príjemné, je iba rojčením est agréable est rêverie
je to veľmi príjemné c'est bien agréable
milovať je ešte príjemnejšie est encore meilleur d'aimer
nie je nič príjemné n'est pas agréable
príjemné či nepríjemné, nás agréable ou désagréable, nous
príjemný a ako sa agréable et comme il
veľmi príjemná a vzácna très agréable et précieuse pour
v jeho príjemných vodách dans ses eaux salutaires
...

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P, P (poza) – R z r. 1994, 2006, 2021*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu