pôžička -y -čiek ž. požičanie (peňazí); požičaná suma: bezúročná p., novomanželská p.; vrátiť celú p-u
pôžička -ky -čiek ž.
pôžička, -y, -čiek ž.
1. zverenie al. odovzdanie nejakej veci (obyč. peňazí) niekomu do užívania na istý čas na jeho požiadanie; požičanie;
2. požičaná suma: dostať, prijať p-u; upísať p-u požičať istú sumu štátu v hospodárskej tiesni
požička p. pôžička
pôžička ž. (požička, poščka) csl požičanie nejakej veci (obyč. peňazí); požičaná suma (obyč. v banke): Tak potom okresni urad naraďil, že sa im račej poskitňe dajaka požička štatna (Trstená); Todej bou̯ prezidend Masarig, no tag im aj dau̯ voľáku puožičku (Lešť MK); Ňepotrebujem kaventov, dán si puožičku intabulovaťi (Návojovce TOP); Zaľi si dve póžički a čiľkán splácajú (Čičmany ŽIL); Na dome mau̯ menšú požičku (Bánovce n. Bebr.); Aj póžički si luďí brali, abi si mohli role kúpiť (Lapáš NIT); Já nevím, jak je to fčilkaj, šecko je na tú poščku (Skalica); To dva požički ma (Sobrance) L. (kňiška) choďí po puožičkách (Párnica DK), (kotel) chodzi po požičkoch (Mokroluh BAR) - často si ju (ho) požičiavajú (o predmetoch); chodzic po požičkoch (Studenec LVO), chodzidz na požičku (Dobrá n. Ond. VRN) - požičiavať si
pojčka p. pôžička
pôžička [po-], pojčka [-jič-] ž zverenie al. odovzdanie nejakej veci (obyč. peňazí) niekomu do užívania na istý čas na jeho požiadanie, požičanie: gestli czlowiek slibil, ktoz zbozi ma zustawiti po sobie, že gemv tu poziczku splnil; on (Žid) obdrzy swe penize, czoz gest dal za tu kupi aneb na pogiczku wedle swey bozby (ŽK 1473)