Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

ozvať sa -e -ú dok.

1. vydať zvuk; prejaviť sa ako zvuk, zaznieť: vonku sa o-l zvon; o-l sa plač, spev, šum

2. slovne reagovať, prehovoriť, ohlásiť sa: na zaklopanie sa nik neo-l; o. sa tichým hlasom

3. prejaviť sa vôbec, ohlásiť sa, zjaviť sa (o teles. a duš. javoch): hlad sa o-l; pýcha, bolesť, povinnosť sa v ňom o-la; už rok sa neo-l nedal o sebe vedieť

4. vysloviť nesúhlas, zaprotestovať: o. sa proti neporiadkom; prečo ste sa neo-li?

nedok. ozývať sa -a

● ako sa do hory volá, tak sa z hory o-a

ozvať sa -ve sa -vú sa -vi sa! -val sa -vúc sa -vanie (sa) dok.

ozvať sa -ve sa -vú sa -vi sa! -val sa -vúc sa -vanie (sa) dok. 1. ▶ prejaviť sa nejakým zvukom, vydať nejaký zvuk; syn. zaznieť: v diaľke sa ozvali zvony; zrazu sa ozval buchot, plač, smiech, spev, potlesk; každé ráno sa ozve pod oknami brechot psa; spoza dverí sa ozvú hlasné výkriky; dedinou sa ozval výstrel; Keď sa mi už začalo driemať, ozval sa mi pri uchu známy bzukot. [J. Rybák]
2. (na čo; ø) ▶ zareagovať, často slovne, na nejaký podnet; syn. ohlásiť sa: o. sa na zavolanie; sused sa ozval až po dlhom zvonení; na inzerát sa nik neozval; podchvíľou sa kdesi na predmestí ozvú psy; Keby si sa nebol ozval, ani by som ťa nebol poznal. [V. Šikula]
3. (komu; ø) ▶ (o telesných stavoch al. pocitoch) stať sa zreteľným, citeľným, obyč. nepríjemne, prejaviť sa; syn. ohlásiť sa: ozval sa mu prázdny žalúdok; znovu sa jej ozvali bolesti hlavy; pred každou zmenou počasia sa ozvalo jeho zranenie z vojny; S trpkosťou pocítil, že v jeho organizme sa ozval signál starnutia. [J. Lenčo]
4. (v kom, v čom) ▶ (o duševných stavoch) prejaviť sa v konaní, v citovom rozpoložení, prebudiť sa: ozvalo sa v ňom zlé svedomie, pocity krivdy; občas sa v nej ozve bývalá učiteľka; v duši sa ozvala dávna túžba; Ozvali sa v ňom roky odlúčenia od ľudí. [J. Podhradský]
5. (proti komu, proti čomu; ø) ▶ (verejne) prejaviť svoj názor, obyč. nesúhlasný: viacerí sa ozvali proti návrhu; na porade sa vždy niekto ozval; na výzvu diskutovať sa nikto neozval; to sa nevieš o., keď sa ti niečo nepáči?; ozval sa na obranu svojho kolegu; Neozvali sa hlasy proti vám? [Sme 2004]
6. (komu; ako; ø) ▶ dať o sebe vedieť, oznámiť svoju prítomnosť na nejakom mieste; syn. ohlásiť sa: o. sa telefonicky, listom; ozvem sa ti neskôr; rodičom sa ozve raz do roka pohľadnicou; po odchode sa nám ešte neozvali; keď sa vrátiš domov, hneď sa mi ozvi!; Hej, kamarát, ozvi sa! Žiješ ešte? [L. Ťažký]
7. (komu (s čím); ø) ▶ nadviazať kontakt, spojenie s nejakým cieľom: traja majitelia poškodených áut sa ozvali magistrátu; poisťovni sa ozvali aj právne subjekty; hráč sa ozval šéfovi klubu s požiadavkou pripravovať sa s mužstvom; novinám sa ozval nálezca [Sme 2007]
8. ▶ (o prírodných javoch) prejaviť sa, stať sa navonok viditeľným, pozorovateľným: konečne sa naplno ozvala jar; ozvala sa zima, je čas na čižmy
▷ nedok. ↗ ozývať sa

ozývať sa -va sa -vajú sa -vaj sa! -val sa -vajúc sa -vajúci sa -vanie (sa) nedok. 1. (čím) ▶ byť naplnený nejakým zvukom, často výrazným, šíriacim sa do okolia; syn. znieť: dom sa ozýval smiechom, spevom; Móla sa ozývali krikom a všade vládol živý ruch a zhon. [V. Krupa]
2. ▶ prejavovať sa ako nejaký zvuk, často výrazný, šíriaci sa do okolia, rozliehať sa; syn. zaznievať, znieť: z auta sa ozýva hlasná hudba; v diaľke sa ozývala streľba; v slúchadle sa ozýval vyzváňací tón; spoza dverí sa ozýva buchot; Z predsiene sa ozývalo tichučké, nesmierne žalostné skučanie. [D. Hevier]; neos. Valasi na veľkých fujarách jednostaj trúbili do doliny, len sa tak ozývalo. [Sln 1976]
3. (na čo; ø) ▶ reagovať, často slovne, na nejaký podnet, výzvu, oslovenie a pod.; syn. ohlasovať sa: o. sa na zavolanie; na inzerát sa nik neozýva; Psi ešte kde-tu brechali, ozývali sa jeden druhému. [L. Ťažký]; Chvíľu na ňu uveličene hľadel, že sa k nemu vôbec ozýva. [L. Ballek]; Vyčkávavo hľadí na hosťa; keď sa profesor neozýva, pokračuje. [P. Karvaš]
4. (komu; ø) ▶ (o telesných stavoch al. pocitoch) stávať sa zreteľným, citeľným, obyč. nepríjemne; syn. ohlasovať sa, ohlášať sa: ozýva sa mu staré zranenie; znovu sa jej ozývajú v bolesti kĺboch; Poďme sa najesť, lebo sa nám v bruškách hlad ozýva. [K. Bendová]
5. (v kom, v čom) ▶ (o duševných stavoch) prejavovať sa (znovu, po istom čase) v konaní, v citovom rozpoložení, ohlášať sa: ozývajú sa v ňom výčitky svedomia, pocity krivdy; v duši sa nám ozýva akási pochybnosť; Ozýval sa vo mne aj strach. [E. Farkašová]; Že by sa vo mne ozývala poľovnícka krv, naskrze nemôžem povedať. [M. Urban]; Vidíš popred okná kráčať jar, nuž sa v tebe ozýva sedliak. [E. Dzvoník]
6. (proti komu, proti čomu; ø) ▶ (verejne) prejavovať svoj názor, obyč. nesúhlasný: ozývajú sa hlasy proti kandidátovi na funkciu starostu; nikto sa proti návrhu neozýva; Povedali mu, že je v poslednom čase už piaty vedúci, čo sa ozýva v tejto veci. [J. Lenčo]; Začali sa ozývať pred svetovou verejnosťou rozhorčení umeleckí, vedeckí pracovníci, intelektuáli. [H. Ponická]
7. (komu; ako; ø) ▶ dávať o sebe vedieť, oznamovať svoju prítomnosť na nejakom mieste; syn. hlásiť sa, ohlasovať sa: prečo sa už neozývaš?; z času na čas sa nám priatelia ozývajú z rozličných miest; Bol by vďačný za každé slovo od chlapcov. Tí sa neozývajú, užívajú si prázdniny. [Š. Drug]; Ozývajú sa [záujemcovia o prácu] telefonicky aj cez e-mail. [Sme 2009]
8. (komu (s čím); ø) ▶ nadväzovať kontakt, spojenie s niekým s nejakým cieľom: zoologickej záhrade sa ozývajú hlavne obchodné domy, ktoré nepredali všetky vianočné stromčeky; so sťažnosťami sa ľudia ozývali najmä primátorovi mesta cez jeho oficiálny profil na sociálnej sieti
9. ▶ (o prírodných javoch) prejavovať sa, stávať sa navonok viditeľným, pozorovateľným: jar sa silno ozývala štebotajúcimi vtáčikmi; leto je za nami, jeseň sa ozýva; vonku sa konečne ozýva pravá zima
◘ parem. ako sa do hory volá, tak sa z hory ozýva ako sa kto správa, tak sa správajú aj k nemu
▷ dok. k 2 – 9 ↗ ozvať sa

objaviť sa stať sa pozorovateľným, viditeľným (často náhle a nepredvídane) • zjaviť sa: na tvári sa mu objavili, zjavili prvé vrásky • vyskytnúť sa: epidémia sa objavila, vyskytla na troch miestach • prísť (neočakávane) • ukázať sa: príznaky choroby prišli, ukázali sa až neskôr • fraz. prísť na oči (niekomu): už nám viac neprišiel na oči, už sa viac neobjavil • predstaviť sa: pred očami sa mu predstavila rodná dedina • kniž. vyvstať: v prípade vyvstali nové dôkazy • ohlásiť sa • prihlásiť sa • ozvať sa • dať o sebe vedieť (o telesných al. duševných príznakoch, javoch): ohlásili sa, prihlásili sa príznaky choroby; po čase sa ozval smäd; už dlho o sebe nedal vedieť • vziať sa • nabrať sa • zobrať sa: Kde sa tu vzalo, nabralo, zobralo toľko vody? • vynoriť sa: vynorili sa nové problémy • expr. vyrojiť sa (objaviť sa v množstve): na nebi sa vyrojili hviezdy • expr. vyrásť • zastar. predstať (náhle sa objaviť): zrazu pred ním vyrástla postava; náhle pred nami predstalo strašidlo • hovor. expr.: dostihnúť • prikvitnúť (nečakane prísť) • zahrať • zaihrať (nečakane sa objaviť v očiach): v očiach jej zahrali, zaihrali slzy

p. aj ukázať sa

odpovedať¹ (dok.) rečovo zareagovať na otázku al. na iný prejav • kniž. dať odpoveď • odvetiť: odpovedať niekomu zdvorilo, vyhýbavo; nik nedal odpoveď, nik neodvetil na jeho otázku • kniž. zastar. vetiť • expr.: odseknúť • odvrknúť (úsečne, krátko al. zlostne) • expr. odkresať (ostro) • expr.: odšteknúť • odbrechnúť (štekavým hlasom, obyč. zlostne) • expr. odfrknúť (nedbanlivo, s povýšenosťou) • odvravieť • expr. odpapuľovať (bezočivo, neslušne odpovedať) • expr.: odhundrať • odžundrať • odfrflať • odmrmlať • odmumlať • odbrblať • oddudrať • odšomrať (s nespokojnosťou al. nezrozumiteľne): na napomenutie čosi namrzene odhundrala, odšomrala • ozvať sa • ohlásiť sa (slovne zareagovať na niečo): až na druhé zaklopanie sa ozval, ohlásil • reagovať (slovne) • replikovať (v polemike) • hovor. opáčiť • kniž. odtušiť (v uvádzacej vete): Neviem o tom – odtušila • hovor. zabrať: žiak zabral na všetko

porov. aj povedať¹

ozvať sa 1. vydať zvuk, zvukovo sa prejaviť • zaznieť • ohlásiť sa: neďaleko sa ozval, ohlásil zvon; zaznel hrom, výstrel • zazvučať (prejaviť sa zvučaním): zazvučal telefón; vedľa nečakane zazvučalo čembalo • zarezonovať (zaznieť tak, že zvuk sa preberie od iného predmetu): husle ticho zarezonovali • poozývať sa (postupne, jeden za druhým): poozývali sa údery hodín

2. prejaviť sa slovne • ohlásiť sa • reagovať • zareagovať: v diskusii sa ozval, ohlásil prvý; na námietky nik ne(za)reagoval • prehovoriť • prevravieť: prehovoril, prevravel, až keď ho vyzvali • kniž.: prerieknuť • preriecť: preriekol až po chvíli • prihlásiť sa (o slovo, do diskusie) • expr.: ceknúť • muknúť • štrknúť • škrknúť • krknúť • čuchnúť • pípnuť (obyč. v zápore): bolo ticho, nik (ani) necekol, nemukol, neškrkol; deti ani nečuchli, nepípli • pren. pejor. gágnuť • kniž. hlesnúť: bolesť vydržal bez hlesnutia • poozývať sa • poohlášať sa • poohlasovať sa (postupne, jeden za druhým)

3. prejaviť sa navonok istým spôsobom (o citoch, náladách, telesných pocitoch a pod.) • ohlásiť sa • prihlásiť sa: ozval sa v ňom otcovský cit • prebudiť sa • dať o sebe vedieť: bolesť sa znova ozvala, dala o sebe vedieť; prebudila sa túžba cestovať • ukázať sa: ukázala sa potreba oddychu • zjaviť sa • objaviť sa: u chlapca sa zjavila, objavila pýcha • poohlasovať sa • poprihlasovať sa • poprebúdzať sa (postupne, u viacerých)

4. p. protestovať

povedať¹ vyjadriť myšlienky rečou; rečou dať na vedomie • kniž.: riecť • rieknuť (obyč. v uvádzacích vetách): povedať pravdu, lož; Riekla: Čo máte proti mne? • prehovoriť • prevravieť • zavravieť: zavravel čosi ako odpoveď • kniž.: preriecť • prerieknuť • ozvať sa • ohlásiť sa • vysloviť sa • vyjadriť sa (prejaviť sa slovne): napokon prehovorili, preriekli, ozvali sa aj hostia; žiada sa, aby sa ohlásili, aby sa vyslovili všetci, aby čosi povedali všetci • vysloviť • vypovedať • kniž.: vyriecť • vyrieknuť (realizovať artikuláciou): nevie vysloviť cudzie slovo; s námahou vypovedal, vyriekol prosbu • oznámiť • vyhlásiť (verejne al. dôrazne povedať): oznámil, vyhlásil, že sa funkcie vzdáva • expr. vyrukovať (s čím): deti vyrukovali s pravdou • vyjadriť • kniž.: vyjaviť • zjaviť (slovami dať najavo): vyjadriť, vyjaviť svoje presvedčenie • pren. vypustiť (slovo): slova nevypustí • prezradiť • vyzradiť (povedať niečo tajné) • konštatovať (povedať poznané, zistené): lekár pred nami konštatoval, že je všetko márne • predniesť (reč, prípitok): slávnostnú reč predniesol riaditeľ • expr.: skríknuť • vykríknuť • zakričať • zavolať • zrevať • zrúknuť • zavrieskať • zavrešťať • zahučať • zajačať • zaryčať • zahrmieť • zaziapať (povedať silným, mohutným hlasom) • expr.: zasipieť • zasyčať • vyšteknúť • vybrechnúť • zhavknúť (povedať s hnevom, zlostne): zasipela, aby sme zmizli • expr.: precediť • vrknúť • zavrčať (povedať s nevôľou) • expr.: vyprsknúť • vybuchnúť (zlostne povedať): Vyprskla, vybuchla: A ty tu čo robíš? • expr. šprihnúť (povedať so zlosťou): šprihla mužovi do tváre obvinenie • muknúť • mrauknúť (vydať hlas): ani nemukol • zašepkať • pošepkať • zašeptať • zašepotať • zašuškať • zašušotať (povedať pošepky, ticho) • šepnúť • pošepnúť • zašepnúť (ticho a krátko povedať) • zašomrať • zašemotiť • zahundrať • zamrmlať • zabrblať • zabručať • zabľabotať • zadudrať • zahuhlať • zahuhňať • zafufnať • zachuchmať • zachuchňať (nespokojne al. nezrozumiteľne povedať): zašomral si, zahuhlal si čosi popod nos • expr.: zaštebotať • zašvitoriť • zaševeliť • zahrkútať (povedať milo, láskavo, štebotavo) • kniž. zahlaholiť (hlasno, príjemne povedať) • hovor. zaonačiť (vyhýbavo, zmierlivo povedať) • pripomenúť • poznamenať • podotknúť • spomenúť (povedať vecnú, krátku poznámku): pripomenul, poznamenal, že o tom už bola reč • hovor. prehodiť • nadhodiť • zmieniť sa (krátko, stručne al. nepriamo povedať) • kniž. uroniť • expr. utrúsiť (krátko a ledabolo povedať) • fraz. expr. precediť cez zuby (nejasne, neochotne povedať) • hovor. expr.: vysúkať zo seba • vysúkať • vyjachtať • hovor. vykoktať (povedať s ťažkosťami, nesúvisle, nezrozumiteľne) • naznačiť • expr.: nadštrknúť • naštrknúť • nadškrtnúť • podštrknúť (povedať náznakom): naznačiť, nadštrknúť, čo sa povráva • pripojiť • pridať • doložiť • dodať • doplniť (povedať ako dodatok): pripojiť, doložiť k veci vysvetlenie • expr.: vyhŕknuť • vytresnúť • vytresknúť • vyblafnúť • vybafnúť • vytrepnúť • trepnúť • tresnúť • tresknúť • plesnúť • subšt. kecnúť (nechtiac, nerozmyslene povedať) • hrub.: drisnúť • vydrisnúť • expr.: vytárať • vytrepať • vytrieskať • vytliapať • vybľabotať • vykrámiť • subšt. vykecať (nerozmyslene, nemúdro povedať) • pren. expr.: vychrliť • vysypať (náhle, rýchlo povedať): vychrliť, vysypať potrebné údaje • expr.: zadrkotať • zaľapotať (rýchlo a nezrozumiteľne povedať)

p. aj odpovedať¹, osopiť sa

protestovať vysloviť rozhodný nesúhlas, prejaviť odpor proti niečomu (obyč. slovne) • zaprotestovať • vysloviť protest • podať protest: protestovať, zaprotestovať proti neodôvodnenému obvineniu; vláda vyslovila protest, podala protest proti uvedenému postupu • ohradiť sa: proti ohováraniu sa ostro ohradila • ozvať sa: rečník hovoril nepravdy, ale nik sa neozval • zodvihnúť/zdvihnúť hlas (proti niečomu, niekomu) • postaviť sa • vzoprieť sa (dať najavo nesúhlas): neodvažuje sa postaviť rodičom • nesúhlasiť (vyjadriť odlišný názor): nesúhlasiť s predloženým návrhom • vetovať (protestovať vyslovením veta): vetovať návrh zákona • kniž. apelovať (obracať sa s výzvou): apelovať na vrchnosť

zatelefonovať (telefonicky sa spojiť s niekým) • zavolať: zatelefonujem, zavolám ti zajtra • hovor. expr. brnknúť • hovor. ozvať sa: nezabudni mi brnknúť, ozvať sa

zaznieť prejaviť sa zvukom, hlasom • ozvať sa: z druhej strany zazneli, ozvali sa výstrely; do ticha zaznel, ozval sa spev • zazvučať (prejaviť sa zvučaním): vedľa zazvučal telefón • odznieť (byť povedaný): odzneli tu i námietky • kniž. zazunieť • zacvendžať (zvonivo zaznieť): okolo uší mi zazuneli včely; kosa ostro zacvendžala • zazvoniť (vydať zvonivý tón, obyč. o zvone): zvon zazvonil na poplach; pohár zazvonil • kniž. zahlaholiť (príjemne zaznieť): zavčasu ráno zahlaholili zvony blízkeho kostola • rozihrať sa: zvonkohra sa rozihrala • zarezonovať (zaznieť rezonovaním): struny klavíra hlasno zarezonovali • zahučať • zadunieť (prejaviť sa hučaním): v diaľke zahučal vodopád • zried. zozývať sa (niekoľko ráz zaznieť, ozvať sa): hlas sa zozýva horou • doľahnúť • doletieť (zaznieť zdiaľky): doľahol k nám smiech

zobudiť sa 1. nadobudnúť plné vedomie, vrátiť sa do stavu bdenia (po spánku, mdlobách a pod.), pren. zanechať pasivitu • prebudiť sa • zbudiť sa: z(o)budil, prebudil som sa neskoro • zastar. vzbudiť sa (Záborský) • otvoriť oči: keď som otvoril oči, bolo už poludnie • prebrať sa: v noci sa preberie a nemôže zaspať; prebrať sa z mdlôb, z otupenia • precitnúť (zľahka, nie celkom sa zobudiť): nadránom precitla; precitnúť z ohromenia • zastar. precítiť sa (Ondrejov) • expr. zduriť sa: zduriť sa zo sna • strhnúť sa (zrazu, náhle sa zobudiť): pri zahrmení sa dieťa strhlo

2. náhle sa začať prejavovať • prebudiť sa • vzbudiť sa: v žiakovi sa zobudil, prebudil, vzbudil záujem o šport; zobudilo sa, prebudilo sa v ňom svedomie • objaviť sa • zjaviť sa • ohlásiť sa • prihlásiť sa • ozvať sa • dať o sebe vedieť: náhle sa ohlásil, ozval žalúdok; znova sa objavila skrytá choroba

ozvať sa, -e, -ú, rozk. ozvi sa dok.

1. vydať zvuk, prejaviť sa zvukom, začať znieť, zaznieť: ozval sa zvon; ozval sa krik, hlas, výkrik, plač, spev; ozval sa dupot, šramot, ozvali sa výbuchy; ozvú sa kroky počuť niekoho prichádzať; ozvú sa guľomety (Kerv.) počuť streľbu; hora sa temno ozvala (Hor.) vydala ozvenu;

2. prehovoriť, povedať, ohlásiť sa, reagovať príhovorom, otázkou, odpoveďou ap.: „Tu je porada,“ ozval sa tajomník Slávik pohotove. (Karv.) „A čože ona zmýšľa!“ ozvala sa Hana rozhodným hlasom. (Kuk.); pren. Akési nové, divné veto ozvalo sa z hlbín jej duše (Vaj.) pocítila nesúhlas, zábranu.

3. prejaviť sa, ukázať, prebudiť sa, ohlásiť sa (obyč. o náladách, pocitoch, citoch): ozve sa v ňom svedomie, sebavedomie, pýcha, vzdor; I hlad sa ozve. (Ráz.); ozval sa jej materský cit (Jégé); maliarska krv sa v ňom ozvala (Zúb.) uvedomil si, že je maliar;

4. (proti komu, proti čomu) postaviť sa na odpor, zaprotestovať: Ale proti vrchnosti ktože sa ozve? (Taj.) Proti tomu sa nedalo ozvať. (Švant.)

5. dať o sebe vedieť, prihlásiť sa: No potom sa už neozvala, akoby sa za ňou ďaleká zem zavrela. (Tat.);

nedok. ozývať sa

ozývať sa, -a, -ajú nedok.

1. prejavovať sa zvukom, zaznievať, znieť: ozýva sa spev, krik, smiech, plač, ozýva sa hukot, klopot, brechot; Hora sa ozývala zbojníckou nôtou. (Mor.); kroky sa ozývajú počuť niekoho kráčať; V dvorci behala dievčina, vyspevujúc, že sa len tak ozývalo. (Taj.); pren. Za chlapcami ozývali sa nadávky (Zúb.) bolo počuť nadávať.

2. reagovať príhovorom, otázkou, odpoveďou, hovoriť, hlásiť sa rečou: Prešla sekunda. dve i viac, ale nikto sa neozýval. (Pláv.) Zohor, človek na smrť mlčanlivý, ktorý sa ozýval len po týždňoch raz. (Ondr.)

3. prejavovať sa, ukazovať sa, ohlasovať sa (obyč. o náladách, pocitoch, citoch): Začal sa v ňom znenazdania ozývať starý nepokoj. (Urb.) V našich žalúdkoch sa ozýval hlad. (Tomašč.)

4. stavať sa na odpor, protestovať: „Všetko nám berú!“ ozývali sa inde hlasy. (Urb.)

5. dávať o sebe vedieť, hlásiť sa;

dok. ozvať sa

ozvať sa dok. (uzvať sa)
1. csl ohlásiť sa, prehovoriť: Oťec sa ozval: Hibaj dnu! (Vaňovka NÁM); Búchal na bránu čaklú, tam poton sa ozvali, že do je a čo sce (Kostolné MYJ); Jedna śe uzvala zo Zalužic (Sobrance)
F. ti sa ftedi ozvi, keť sa huz uprňňe (Bošáca TRČ) - buď ticho, mlč
2. vydať zvuk, prejaviť sa zvukom: Na ťem buchot sa ozvau̯ pes (Lešť MK); Od viláhnutá má kvón své méno, aj sa ozve pri zavolání, už vie, že sa ho to tíká (Dol. Súča TRČ)
3. vsl prihovoriť sa niekomu (pri stretnutí): Paľe, prejdze kolo mňe dziuka, ňeuzve śe gu mňe (Sobrance); On sa gu mňe ňigdi ňeozve, zakaždim ja ho pozdravim! (Lipany SAB)
4. zaznieť ozvenou: A hňeť potom zaspievau̯, ľen sa tak hori ozvali (Detva ZVO)

ozvať sa dk
1. vydať zvuk, prejaviť sa zvukom: (muž) syna kygom uderil tak, že se y uderenja ozwalo (D. JASENO 1674)
2. (o osobe) slovne reagovať, ohlásiť sa: wolala sem ho, ale neozwal se mi (COB 17. st); gestli se nikdo neozwe, zachlopeg druhj raz (CA 1780); milý sa jej ozval pri zelenej brezce (ASL 18. st); ozývať sa ndk k 1: ptáki rozskosnye spévaju, po drevoch se osivaju (HPS 1752); resultant colles: pahrbkove ozyvagi se znenim (LD 18. st); k 2: gestli se zadny neozywe (!) k tomu zbozij kradenemu, tehdy rychtarz obdrzi to zbozi (ŽK 1473) prihlási sa; (Boh) dostj se ozywa, kdy slyby w Pjsme dawa (ZA 1676); tess se oziwa wisse predpowedeny swaty učitel Bernardus, rikagice (MS 1749)
F. dobrý prjtel poznan bywa, kdy se suženj ozywa (SiN 1678) v núdzi poznáš priateľa