otázka -y -zok ž.
1. rečový prejav, ktorým sa niekto chce niečo dozvedieť, dopyt: zrozumiteľná, zvedavá, dotieravá o.; písomná, ústna o. (pri skúške); odpovedať na o-u, zahrnúť niekoho o-mi; nadhodiť, nastoliť o-u; hľadieť na niekoho s o-ou spýtavo; lingv.: priama, nepriama o.; rečnícka o. na kt. sa nečaká odpoveď
2. vec, kt. treba riešiť, (menší) problém: naliehavá o., bytová, finančná, sociálna o., vyriešiť, preskúmať o-u; je to iba o. času, peňazí časom, peniazmi sa to vyrieši
□ dať, položiť o-u opýtať sa; obrátiť sa (na niekoho) s o-ou, mať k niekomu o-u, klásť o-u spytovať sa
● to je ešte o. je to neisté; je to o. života a smrti je to rozhodujúce;
otázočka -y -čiek ž. zdrob. expr.
otázočka -ky -čiek ž. zdrob.
otázka -ky -zok ž. 1. (i komu; k čomu, ku komu; na koho; o čom; s vedľajšou vetou) ▶ rečový prejav, ktorým niekto chce získať nejakú informáciu, správu a pod.: zvedavá, indiskrétna o.; trápna, naivná o.; najčastejšie kladené otázky; vysloviť, položiť niekomu otázku; obrátiť sa na niekoho s otázkou spýtať sa; mám k vám otázku chcem sa vás spýtať; vyhnúť sa nepríjemnej, provokatívnej otázke; hľadať odpoveď na otázku; jej o. ho prekvapila, zahanbila, zaskočila; zasypali ma množstvom otázok o mojej rodine; vynára sa o., čo s tým; pohotovo reagoval na jej neodbytné otázky; ako znela o.?; odmietol odpovedať na akékoľvek otázky k tejto téme; otázky politikom nekládol iba moderátor, ale aj publikum; Už mal na jazyku otázku, ale vrátnik ho predišiel. [J. Papp]; pren. Očami plnými otázok blúdia po tvárach spoluväzňov. [J. Zdražil] spýtavo ▷ lingv. nepriama otázka otázka vyjadrená vedľajšou vetou; priama otázka otázka vyjadrená opytovacou vetou; rečnícka otázka otázka, na ktorú sa nečaká odpoveď, lebo odpoveď je zrejmá; pádové otázky otázky, podľa ktorých určujeme, v ktorom páde je ohybné slovo □ (parlamentná) hodina otázok a odpovedí hodina, počas ktorej odpovedajú členovia vlády na vyžrebované otázky poslancov 2. ▶ vyjadrenie obyč. v písomnej forme predkladané určitým ľuďom al. skupinám, aby sa vďaka tomuto podnetu prejavili a umožnili predkladateľovi niečo zistiť, posúdiť: hlasovací lístok s tromi referendovými otázkami; vypracovanie maturitných otázok; vyplniť tlačivo s otázkami; zakrúžkovať správne odpovede na súťažné, anketové, kvízové otázky 3. ▶ niečo zložité, čo treba skúmať a riešiť, problém: diskusia o existenčných otázkach; zaoberať sa ženskou otázkou problémom spoločenského postavenia žien; riešiť sociálne, majetkové otázky; dotknúť sa aktuálnych politických otázok; venovať sa citlivej rómskej otázke; vyriešiť otázku financovania vzdelávania; tragédia lietadla otvára otázku bezpečnosti letísk ◘ fraz. hamletovská otázka dôležité rozhodnutie o vykonaní al. nevykonaní niečoho; je to otázka niekoľkých/najbližších dní problém, ktorý v krátkom čase nastane al. sa vyrieši; je to otázka cti/svedomia vec, záležitosť čestnosti, prejavenia pevného charakteru a pod. (v protiklade k materiálnym výhodám); je to otázka života a smrti al. otázka bytia a nebytia zásadný problém, od ktorého vyriešenia závisí existencia človeka, je to rozhodujúce; otázka dňa hlavný, aktuálny problém; otázka otázok najhlavnejší, najzávažnejší problém; to je otázka času riešenie niečoho závisí od množstva času, riešenie, rozhodnutie príde časom ◘ parem. aká otázka, taká odpoveď a) o primeranej odpovedi b) odplata zodpovedá skutku ▷ otázočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: mám už len jednu otázočku; dlho si pripravoval zákernú otázočku
otázočka ↗ otázka
otázka, -y, -zok ž.
1. vyslovený (niekedy i písaný) prejav niekoho, kto sa chce niečo dozvedieť, opýtanie sa, dopyt: naivná, ťažká o., odpovedať na o-u; dávať, dať (si), klásť, položiť, nadhodiť (nastoliť), nadhadzovať (nastoľovať) o-y (o-y) spytovať sa, spýtať sa; mať (k niekomu) o-u chcieť sa spýtať na niečo; obrátiť sa na niekoho (k niekomu) s o-ou; obsypať, zasypať (zasypávať), zahrnúť (zahrnovať) niekoho o-ami mnoho sa vypytovať; suchá o. strohá, úsečná, krátka; zvedavá, všetečná o. dotieravá, neodbytná, obťažujúca; krížové o-y kladené tak (obyč. pri výsluchu), aby zmiatli, usvedčili; pozerať, hľadieť na niekoho s o-ou spýtavo;
škol. téma; o ktorej má žiak hovoriť, skúšobná téma; gram. priama o. majúca formu opytovacej vety; nepriama o. majúca formu podraďovacieho súvetia; štyl. rečnícka o. formou opytovacia veta, významom oznamovacia (nečakáme na ňu odpoveď)
● hovor. vziať, brať niekoho na o-u prísne sa pýtať, vypytovať sa; nemá o. nevyjadrená rečou; hamletovská o. ťažké rozhodnutie, dilema;
2. záležitosť, vec, ktorú treba riešiť, problém: zaoberať sa vážnou o-ou; rozoberať, riešiť dôležitú, vážnu, naliehavú o-u; hlavná o., parciálna o.; kľúčová o. základná, hlavná, dôležitá; otvorená o. nedoriešená; dotknúť sa základnej, pálčivej, chúlostivej o-y; vyhýbať sa aktuálnej o-e; natíska sa, vynára sa o.; prejsť cez o-u obísť ju, vyhnúť sa jej; verejná, finančná, politická, sociálna, národnostná, náboženská, roľnícka, robotnícka o., bytová o., existenčná o.; ženská o. problém spoločenského postavenia ženy; o. svedomia, o. cti; o. otázok najhlavnejší, najzávažnejší problém; je to len o. času závisí to od času; Je o., čo... nie je isté; polit. položiť o-u dôvery požiadať parlament o schválenie vládnej politiky;
otázočka, -y, -čiek ž. zdrob. expr.
otázočka p. otázka