Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

milý

I. príd.

1. kt. je milovaný al. obľúbený; drahý, vzácny: m-á matka, najm-šia kniha

2. pôvabný, sympatický: m. úsmev, m-é dieťa

3. príjemný; vhodný; vítaný: počuť m-é slová; buď k nemu m.! každá pomoc mi je m-á

4. expr. o kt. sa už hovorilo, náš: a tak sa m. chlapec vrátil

● expr. (uháňať) o m-ých päť rýchlo;

milo prísl. k 2, 3 i vetná prísl. k 3: m. sa usmiať; m. sa správať; je tu m.

II. milý m.

1. milenec

2. v dôvernom oslovení: poďte, m-í!

milá ž. k 1, 2

milý milého pl. N milí G milých m.

milý milá milé 2. st. milší príd.

milý¹ milá milé príd. 1. 2. st. milší ▶ vzbudzujúci svojimi vlastnosťami, výzorom, správaním, konaním a pod. sympatie a (citovú) náklonnosť, sympatický, pôvabný, pekný; svedčiaci o láskavosti, o vľúdnom, prívetivom správaní, príjemný, priateľský: m. človek; milá šarmantná pani; milé dieťa; m. úsmev; povedz im pár milých slov; buďte k nim trochu milší; to je od vás milé, že ste prišli; Dievčatko mu tak prirástlo k srdcu, že mu bolo ešte milšie ako vlastní synovia. [M. Jančová]
2. 2. st. milší ▶ (obyč. o veciach, javoch) vyvolávajúci príjemný pocit, prinášajúci pohodu, potešenie, príjemný, sympatický: milé prekvapenie; milé priateľské stretnutie; m. zvyk; milé spomienky na rodičovský dom; pokladať si niečo za milú povinnosť; bol na ňu m. pohľad; potešili sme sa milej návšteve; každá pomoc mi je milá; To je moja najväčšia radosť, to je moje najmilšie potešenie a útecha. [M. Zelinka]; [Vrátnik] v tej istej tmavobelasej, vyblýskanej rovnošate, s tou istou milou plešinou na hlave. [L. Mináčová]
3. ▶ ktorý je predmetom istej náklonnosti, ktorý je v obľube, ktorého máme radi (často v oslovení): m. priateľ; milí rodičia!; milí hostia!; milé dámy!; môj najmilší spisovateľ
4. expr. ▶ ktorý sa už v rozhovore spomínal, o ktorom už vieme: Ale neskôr dozorca dostal príkaz, aby milého pána pri odchode z práce prezrel. [J. Poničan]; A tak sa naši milí majstri hneď a zaraz dali do práce. [Ľ. Feldek]
◘ fraz. ak ti je život milý vyhrážka; do milej vôle do uspokojenia svojich potrieb, túžob a pod., dosýtosti; [až] milá vec vyjadruje uspokojenie a dôraz pri kladnom hodnotení niečoho: darí sa mu až milá vec; expr. na milú Jarmilu/jarmilu vyjadruje hodnotenie nepriaznivej situácie, zlého stavu a pod., zle, mizerne; robiť niečo o milých päť usilovne, zo všetkých síl ◘ parem. čo komu milé, môže byť aj hnilé al. čo komu milé, aj keď odpoly hnilé; milšie brucho ako rúcho; už je pozde, milý drozde! k človeku, ktorý niečo zmeškal

milý² milého pl. N milí G milých m. 1. ▶ muž v ľúbostnom vzťahu k žene, priateľ, partner, milenec: večer sa tajne stretne s milým; sklamala sa v milom; chudne, trápi sa pre milého; srdce jej za milým túži; kedysi dievčatá odprevádzali svojich milých na vojnu; Preto sa rozhodla, že sa zmárni, že zvolí radšej smrť ako život bez milého. [J. Lenčo]; Koľko si už mala manželov, koľko si mala milých a aký si každému z nich schystala osud? [V. Zamarovský]
2. obyč. pl. milí často v spojení so zámenom ▶ kto je nám citovo veľmi blízky; kto je v rodinnom al. úzkom priateľskom vzťahu s niekým (často v oslovení): milá moja, veci sú v najlepšom poriadku; poďte ďalej, moji milí; vitajte, moji milí; spomienka na našich milých; Teraz už musím od vás odísť, milí, prepáčte mi to. [A. Baláž]; trochu iron. Meškáte dvadsať minút, moji milí - a u nás presne sadáme k stolu. [H. Zelinová]
◘ parem. pre milého nič ťažkého kto má niekoho rád, nepozná prekážky, všetko prekoná

láskavý naplnený láskou, prejavujúci lásku; svedčiaci o vnútornej dobrote • kniž. láskyplný: láskavá, láskyplná matka; láskavý, láskyplný pohľad • dobrý • dobrosrdečný • dobromyseľný • kniž. dobrotivý (op. zlý): láskavý, dobrý učiteľ; dobrosrdečná, dobromyseľná, dobrotivá tvár • expr. predobrotivý; milý • vľúdny • prívetivý • príjemný (naplnený milotou): milý, vľúdny hostiteľ; vľúdne, prívetivé slová; všade vládlo príjemné ovzdušie • srdečný • teplý • priateľský • kamarátsky (op. nepriateľský): dostalo sa nám srdečného, teplého, priateľského privítania; byť priateľský, kamarátsky k iným ľuďom • nežný • jemný (plný pozitívneho citu, priazne; op. drsný): nežné, jemné pohladenie • milostivý • milosrdný • kniž.: milostiplný • milostný (plný milosti, milosrdenstva): Bože, buď milostivý, milosrdný k biednym!; mať milosrdné srdce; milostiplná Panna Mária; Panna milostná! (J. Kráľ) • blahosklonný • blahovoľný (naplnený priazňou): vypočul nás s blahosklonnou, blahovoľnou trpezlivosťou; urobiť blahosklonné, blahovoľné gesto • pren.: otcovský • materinský: vychovávateľ má mať k deťom otcovský, materinský prístup

mäkký 1. ktorý sa pod vonkajším mechanickým tlakom ľahko poddá al. zmení svoj tvar (op. tvrdý): mäkký vankúš • poddajný • ohybný (op. pevný, tuhý): mäkké, poddajné drevo; mäkký, ohybný kov • formovateľný • tvárny: formovateľná, tvárna hlina • vláčny (op. hustý, tuhý): vláčne cesto • jemný • hebký • hodvábny (príjemný na dotyk; op. drsný): mäkké, jemné, hebké pery; jemný, hebký trávnik; jemný, hodvábny povrch škatuľky na šperky • sypký • kyprý • ľahký (bez pevnej konzistencie): sypká, kyprá, ľahká pôda • riedky • kašovitý (majúci vlastnosti polotuhej látky): riedka, kašovitá stolica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký • hebučký • hebunký (veľmi al. príjemne mäkký)

2. ktorý pozitívne pôsobí na zmysly svojou jemnosťou, harmóniou a pod. (op. ostrý, drsný) • príjemný • lahodný: mäkký, príjemný hlas hlásateľa; príjemné, lahodné tóny valčíka • jemný • tlmený: maliar použil tlmené, jemné farby (op. výrazné, krikľavé); jemné, tlmené kroky (op. prudké, strmé) • vláčny • pružný • plynulý • harmonický (pôsobiaci vyváženým dojmom; pren. uskutočnený postupne, bez prudkých výkyvov; op. prudký, strmý): vláčne, pružné, plynulé pohyby baletky; plynulý, harmonický prechod spoločnosti na nový systém • oblý • nevýrazný (bez viditeľných nepravidelností a pod.): mäkké, oblé, nevýrazné črty tváre • hud. molový (op. durový): mäkká, molová stupnica • expr.: mäkučký • mäkušký • mäkunký • mäkulinký

3. ktorý je naplnený citom, súcitom, toleranciou al. ktorý ľahko podlieha cudzej vôli; svedčiaci o týchto vlastnostiach (op. tvrdý): otec je mäkký človek • citlivý • dobrý (op. bezcitný, nemilosrdný, zlý): má mäkké, dobré srdce; je to citlivá, dobrá žena • súcitný (op. bezcitný, krutý, surový): mäkká, súcitná duša; súcitné slová útechy • poddajný • povoľný • ústupčivý (op. neoblomný, nekompromisný): byť mäkký, ústupčivý voči iným; mať povoľnú, poddajnú povahu • prístupný • zhovievavý • blahosklonný • znášanlivý • tolerantný • kniž. benevolentný (op. neprístupný, neoblomný): učiteľ je prístupný, zhovievavý, blahosklonný voči žiakom; znášanlivý, tolerantný, benevolentný politik • nežný • milý • láskavý (obyč. o prejavoch človeka): uprel na ňu mäkký, nežný, milý, láskavý pohľad (op. prísny, strohý); mäkké, láskavé pohladenie

maznavý 1. prejavujúci kladné city slovami, nežnosťami, láskaním • milý • nežný • láskavý: maznavý, milý, láskavý tón reči; nežné, láskavé pohladkanie • familiárny • dôverný: familiárne, dôverné oslovenie

2. podobný reči malých detí • strojený • afektovaný • neprirodzený: maznavá, strojená, afektovaná výslovnosť; maznavý, neprirodzený tón príhovoru

milostivý 1. prejavujúci milosť, dobrotu, odpustenie, zľutovanie, obyč. voči niekomu slabšiemu, spoločensky nižšie postavenému (často aj iron.); svedčiaci o tom • blahosklonný • blahovoľný: svoje pohŕdanie slabšími zakrýval milostivým, blahosklonným, blahovoľným správaním; blahosklonné, blahovoľné gesto odpustenia • dobrý • láskavý • kniž. dobrotivý: milostivý, dobrotivý Boh; láskavý, dobrotivý ochranca biednych • zhovievavý • tolerantný • kniž. benevolentný: k deťom budú zhovievaví, tolerantní, benevolentní

2. hist. v oslovení al. pomenovaní ako prejav úcty a pokory voči vysokopostaveným osobám; v úctivom a veľmi zdvorilom oslovení (obyč. žien): náš milostivý kráľ; milostivá pani, dovoľte, aby… • ctený (v úctivom oslovení): ctené publikum, páni a dámy; milostivé, ctené panstvo • vážený (v úctivom oslovení osoby, ktorú dôverne nepoznáme): milostivá, vážená pani • milý • milovaný • drahý (v úctivom oslovení citovo blízkej osoby): milí, milovaní, drahí rodičia

pekný 1. príjemne pôsobiaci na zmysly, obyč. na zrak al. sluch (op. nepekný, škaredý, ošklivý) • šumný • švárny (pekný tvárou a obyč. aj postavou): pekné, šumné, švárne dievča • kniž. vzhľadný (op. nevzhľadný): vzhľadný človek • strojný • urastený • driečny • hovor. expr. neúrečný (pekný postavou): rad strojných, urastených, driečnych, neúrečných mládencov • zastar. herský (Kukučín, Tajovský) • rúči • súci (vyhovujúci z hľadiska krásy, výzoru): vybral si rúču, súcu nevestu • elegantný • hovor. expr. fešný • hovor. neskl.: feš • šik • tip-top (pekný a obyč. aj dobre oblečený): prešla popri nich elegantná, fešná dáma; byť šik, tip-top • šarmantný • príťažlivý (ktorý napohľad zaujme svojím osobným čarom): aj po rokoch zostala šarmantnou, príťažlivou ženou • vkusný • estetický (zodpovedajúci dobrému vkusu, estetike): vkusný, estetický nábytok • pôvabný • kniž. spanilý (vyznačujúci sa jemnou krásou): pôvabná, spanilá tvár • roztomilý • ľúbezný • expr. zastar. rozmilý • expr. anjelský (pekný a milý): roztomilé, ľúbezné, rozmilé dieťa; anjelská hlávka • rozkošný • milý • hovor. chutný: vedela vyčariť rozkošný, milý, chutný úsmev na tvári; aké milé, chutné detské šatočky • expr. utešený (plný krásy a radosti): strávili spolu utešený večer • lahodný • poet. ľúby • expr.: rajský • nebeský (obyč. o zvuku, speve, hudbe) • očarujúci • expr. čarovný • kniž.: okúzľujúci • kúzelný: očarujúca, čarovná, okúzľujúca, kúzelná melódia • parádny • hovor. cifrovaný (nápadne pekný, obyč. s ozdobami): parádne šaty, parádne kone, cifrovaný opasok • det. al. expr. čačaný • neskl.: čača • čeče: čačaná bábika; to je čača, čeče • ladný • graciózny (obyč. o pekných pohyboch a pod.) • svedčný (ktorý pristane): svedčné šaty • hovor. šikovný; malebný (príjemne pôsobiaci harmóniou farieb, zvukov al. tvarov): malebná lesná čistina • krásny (veľmi pekný): krásny kraj • výstavný: výstavný kus • poet. maľovaný: šuhaj maľovaný • nádherný • prekrásny • kniž. čarokrásny (nezvyčajne krásny): nádherný, prekrásny, čarokrásny kvet • podmaňujúci • podmanivý (neodolateľne pekný): podmaňujúci, podmanivý hlas, zjav • úžasný • kniž. úchvatný (krásou vzbudzujúci úžas): úžasný, úchvatný obraz • žiarivý • oslnivý • oslňujúci (žiarivo krásny): žiarivý, oslnivý úsmev; oslňujúci pohľad • pren. expr. rozprávkový: rozprávkové šaty • úhľadný: úhľadné písmo • upravený: upravené ulice, záhradky • nár. nádobný (Dobšinský) • expr.: peknučký • peknušký • peknulinký • peknunký • chutnučký • chutnulinký • expr. zried. prepekný (veľmi pekný) • pripekný (priveľmi pekný)

2. p. dobrý 1, 3, 4, správny², priaznivý 2 3. p. veľký 1

príjemný ktorý lahodí zmyslom; ktorý prináša radosť, potešenie, pohodu • lahodný • zastar. polahodný: príjemný, lahodný spev; príjemný, lahodný, polahodný vietor • blaživý • blažený • kniž. blahý • oblažujúci • slastný • hrejivý (poskytujúci, prinášajúci blaho): blaživý, blažený, blahý, oblažujúci pocit; hrejivé teplo ľudskej dlane • pekný • pôvabný • utešený: pekná spomienka, pôvabný večer, utešený deň • milý • roztomilý • rozkošný • ľúby • hovor. chutný • hovor. expr.: chutnučký • chutnulinký • expr. zastar. rozmilý (vzbudzujúci milotu): milá tvár; milé, roztomilé, rozmilé dievča • sympatický (vzbudzujúci sympatie): sympatická spoločnosť • dobrý (op. zlý) • hovor. neskl.: fajn • príma: dobrý dojem; fajn, príma prostredie • domácky (príjemný ako doma): domácka atmosféra • potešujúci • potešiteľný • radostný • lichotivý • optimistický: potešujúca, potešiteľná, radostná, optimistická správa; lichotivé uznanie • ľubozvučný (o príjemnom zvuku) • expr.: božský • rajský: božská, rajská hudba • ružový: ružové sny • expr. sladký • pren. expr.: medový • cukrový: sladký, medový život • poet. sladkoústy: sladkoústy sen

srdečný z ktorého vyžarujú kladné city, radosť, úprimnosť, bezprostrednosť, priateľskosť a pod.; svedčiaci o tom • prívetivý • milý • láskavý: je to srdečný, prívetivý, milý človek; srdečná, prívetivá, láskavá povaha • priateľský • kamarátsky • otvorený • bezprostredný (sprevádzaný otvorenosťou, bezprostrednosťou, aká býva medzi priateľmi): priateľský, kamarátsky, otvorený rozhovor; bezprostredná atmosféra • úprimný • nepredstieraný (op. falošný, predstieraný): úprimná, nepredstieraná radosť; úprimný, nepredstieraný smiech • teplý • vrúcny • horúci (op. chladný): nečakala také teplé, vrúcne privítanie; horúce objatie • kniž.: vrelý • iskrenný: vrelý, iskrenný pozdrav

vľúdny 1. ktorý prejavuje pochopenie, lásku, dobrý vzťah k ľuďom; svedčiaci o tom • prívetivý • priateľský • kamarátsky: vľúdny, prívetivý človek; vľúdny, priateľský pohľad; priateľské, kamarátske vzťahy • milý (ktorý prejavuje milotu): je to také milé dievča • láskavý: láskavý učiteľ, láskavé slová • dobrosrdečný (ktorý je dobrého srdca): dobrosrdečná povaha • srdečný: vľúdna, srdečná žena • jasný: jasný obličaj • prístupný (ktorý má pochopenie): jeho rodičia boli prístupní ľudia • dobromyseľný • dobrodušný: dobromyseľný, dobrodušný starec • dobrácky: dobrácky starý otec; dobrácka tvár • dobroprajný: dobroprajné oči • kniž. dobrotivý: dobrotivý ochranca • blahosklonný: blahosklonné gesto • žoviálny: žoviálny vedúci

p. aj dobrý

2. ktorý pôsobí dobrým, pekným dojmom • útulný • príjemný: vľúdna, útulná izba; býva v príjemnom prostredí • sympatický: majú sympatické bývanie

milý, 2. st. milší príd.

1. obľúbený, milovaný, drahý, vzácny, cenný: m-á, najmilšia pieseň, kniha; utekaj, ak ti je život m. (Dobš.) ak nechceš prísť o život; m. priateľ oslovenie v liste;

2. vzbudzujúci sympatie, pôvabný: m-é dieťa, m. úsmev, m. zjav dievčiny (Kuk.);

3. príjemný: m-é prekvapenie; povedať m-é slovo; pokladať si za m-ú povinnosť

● (vyskákať sa, vyumývať sa) do milej vôle koľko sa len chce; (chutí mu, darí sa mu) až milá vec veľmi; (robiť niečo) o milých päť, o milú dušu náruživo, horlivo;

4. vítaný, vhodný: tvoja pomoc mi je veľmi m-á;

5. expr. dôverne označuje niekoho, o kom už bola reč: Nuž sa mi začal môj milý Francúz vysmievať. (Kuk.) A milá dievka sa vždy nazdávala, že to otec drevo rúbe. (Dobš.)

6. spodst. milý, -ého m. milenec: verný, zradný, neverný m.;

spodst. milá, -ej ž. milenka;

7. spodst. milí, -ých m. príbuzní, blízki, pokrvní: žialiť nad stratou svojich m-ých;

milo prísl. láskavo, blahosklonne, príjemne: m. prijať hosťa, m. sa usmievať; m. sa cítiť niekde

milý príd.
1. obľúbený, vzácny, milovaný: Nán zato bola naša dedina veľmej milá (Lešť MK); Milí maj sin (Kameňany REV); Vlasné dzeci sú nám milšé jako cudzé (Bošáca TRČ)
F. čo je komu milé, mvóže bit aj hňilé (Bošáca TRČ), pre milého ňiet ťaškého (Bošáca TRČ) - nepozná prekážky, všetko prekoná; bárakí milí hošč, za tri dni ho došč (Sirk REV) - dlhá návšteva nie je hostiteľovi príjemná
2. sympatický, pôvabný: Prišla s kršťeňia, že sa tam a tam naroďilo toto miluo ďieťatko (Lešť MK); F tém opchode predávala jedna velice milá panička (Vištuk MOD); miló ďíťa (Cinobaňa LUČ)
3. expr. o ktorom sa už hovorilo, spomínaný; náš: No ale ih bolo vácej a za milím chlapom sa rozbehli (Hlohovec)
4. v spoj. milá vec, až milá vec vyjadruje dôraz pri pozitívnom hodnotení niečoho: Milá vec tam bola seďeť (Košťany n. Tur. MAR); To ťi bola svadba až milá vec (Mošovce MAR); Zbožá máme až milá vec (Bošáca TRČ)

milý m. spodst. milenec: Istej dziefke zomrel jej mili (Vydrník SNV)

milý príd.
1. obľúbený, vzácny, milovaný: Nán zato bola naša dedina veľmej milá (Lešť MK); Milí maj sin (Kameňany REV); Vlasné dzeci sú nám milšé jako cudzé (Bošáca TRČ)
F. čo je komu milé, mvóže bit aj hňilé (Bošáca TRČ), pre milého ňiet ťaškého (Bošáca TRČ) - nepozná prekážky, všetko prekoná; bárakí milí hošč, za tri dni ho došč (Sirk REV) - dlhá návšteva nie je hostiteľovi príjemná
2. sympatický, pôvabný: Prišla s kršťeňia, že sa tam a tam naroďilo toto miluo ďieťatko (Lešť MK); F tém opchode predávala jedna velice milá panička (Vištuk MOD); miló ďíťa (Cinobaňa LUČ)
3. expr. o ktorom sa už hovorilo, spomínaný; náš: No ale ih bolo vácej a za milím chlapom sa rozbehli (Hlohovec)
4. v spoj. milá vec, až milá vec vyjadruje dôraz pri pozitívnom hodnotení niečoho: Milá vec tam bola seďeť (Košťany n. Tur. MAR); To ťi bola svadba až milá vec (Mošovce MAR); Zbožá máme až milá vec (Bošáca TRČ)

milý m. spodst. milenec: Istej dziefke zomrel jej mili (Vydrník SNV)

milá p. milý

milý príd
1. milovaný, obľúbený, drahý, vzácny: synu mili, dawam tobie rolu swu (ŽK 1454); o, milá panna, čo ty máš, quod mi dáš, nevieš raz (PV 1457); prosyme was, panow nassich milych (BECKOV 1508 SČL); spomeniž již na mne, dieučičko má milá; sedrce mé z bolesti počína umdlívat, že v mej milej krvi kat se má umývat (ASL 1603-04; 1687); tak wzácná, milá jest slovanská reč, že ju cuzí slišíc, uťekú preč (BR 1785); laska, mila laska, kde tja lude beru (KC 1791); co gesste milssjho gest wlasty meg (PT 1796);
x. pren iron eg, milj pritel, neny toto pekna wec (H. TISOVNÍK 1733)
F. pozďe, milý drozde (PD 18. st) k človeku, ktorý niečo zmeškal
2. vzbudzujúci sympatie, pôvabný: (žena) ušlechtilá, velmi milá, mé smutné serdce jala hned (ASL 1603-04)
3. (o nápojoch, pokrmoch) príjemný, lahodný, chutný: cerinthe: bylina wčelám wélmy mila, wčelnjk (KS 1763); pomiessag malo, techdy bude wjno prjgemne a milé (VK 1764); wyno octowate ňeňi myle k pyťi (GP 1782); piwo pssenične milsse gest (PR 18. st); subst m. m milenec: tak panenky naríkajú, když milých nedostávajú (PV 1637-45); wisoko ge zamek, geste vissi skala, zaplac mj mog mily, čo som s tebu spala (KC 1791); môj milý neviem kde, jako mu odkážem? (AD 18. st); -á ž milenka: veru ja nebudem na Maglóde bývať, lebo mi nedajú s mojou milou líhať (PV 18. st)
P. atpn Milata, Milgozt (v Honte 1138 CDSl); Mylen (v Bohuniciach 1222 CDSl)