menovec -vca m. kto má s niekým rovnaké meno: v triede má m-a;
menovkyňa -e -kýň ž.
menovkyňa -ne -kýň ž.
menovec -vca pl. N -vci m. ▶ kto má s niekým rovnaké meno; čo má s niečím rovnaký názov: mať slávneho menovca; v dedine má niekoľkých menovcov; hľadať príbuzných medzi menovcami; Juraj Jánošík z Dunajskej Lužnej pravidelne chodí na stretnutia menovcov do Terchovej. [HN 2008]; Komárno má troch menovcov, jedného až na Morave. [MY 2007]; Často sa ma pýtajú, či sme menovci, alebo rodina. [Žv 2007] ▷ menovkyňa -ne -kýň ž.: bývam v izbe so svojou menovkyňou Andreou; Južná Kórea sa svojej severnejšej menovkyni dokonca ospravedlnila. [Sme 1997]
menovec, -vca m. kto má rovnaké meno s niekým iným;
menovkyňa, -ne, -kýň ž.
menovkyňa p. menovec