kolíska -y -sok ž.
1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: drevená k., uspávať dieťa v k-e
2. kniž. miesto zrodu, pôvodu: k. Slovanov bola za Karpatmi; k. revolúcie
● od k-y (až) po hrob od narodenia do smrti; kniž. stáť pri k-e niečoho byť svedkom vzniku
kolíska -ky -sok ž.
kolíska -ky -sok ž. 1. i etnogr. ▶ lôžko pre dojča upravené na kolísanie: drevená k.; pevná, závesná, polohovacia k.; čelá, podnože, bočnice kolísky; zmajstrovať kolísku; klásť, uložiť dieťa do kolísky; Na pôjde čakala kolíska, v ktorej sa odhojdali celé generácie. [A. Habovštiak]; Láskavú starostlivosť a zviazanosť matky s osudom dieťaťa symbolizovala v poli postavená kolíska. [S. Kovačevičová]; pren. Aj uprostred zhonu si človek naraz nájde chvíľu času, aby videl panorámu panorám - rodnú pozemskú kolísku. [V. Ferko] rodisko 2. ▶ miesto vzniku, zrodu niečoho významného, čo obyč. ovplyvnilo veľkú časť ľudstva: Grécko - k. európskej civilizácie; Veľkomoravská ríša - k. slovanského písomníctva; k. renesancie Taliansko; k. módy Paríž; navštíviť Anglicko, kolísku futbalu; Dal sa náročky odveliť do Talianska, aby bol pri kolíske spevu. [Š. Žáry] 3. šport. ▶ prevaľovanie sa, obyč. na chrbte al. na bruchu, so súčasne zdvihnutou hlavou, rukami a nohami: k. na chrbte, na bruchu; urobiť kolísku; stlmiť pád kolískou ◘ fraz. dostať niečo do kolísky mať určitú vrodenú schopnosť; [robiť niečo, byť nejaký] od kolísky (zaoberať sa niečím al. mať nejaké vlastnosti) od útleho veku; od kolísky [až] po hrob od narodenia do smrti; kniž. stáť pri kolíske niečoho byť svedkom vzniku niečoho, pričiniť sa o vznik niečoho ▷ kolísočka -ky -čiek ž. zdrob. expr.: maľovaná, javorová k.
domov 1. miesto, kde sa človek narodil, kde žije, býva, rodná krajina • domovina • rodný kraj: krásy domova, domoviny, rodného kraja • dom: žiť ďaleko od domu • vlasť: slobodná vlasť • kniž.: otčina • otcovizeň • rodná hruda: milovať otčinu; byť verný rodnej hrude • kniž. domicil • pren. expr. hniezdo: rodné hniezdo
2. miesto zrodu, pôvodu • vlasť: domovom, vlasťou ryže je India • pravlasť • kniž. kolíska: kolíska Slovanov bola za Karpatmi
kolíska 1. lôžko pre dojča upravené na kolísanie: vyrezávaná kolíska • zastaráv. belčov (drevená kolíska): uložiť dieťa do belčova • hojda (visiaca kolíska, obyč. urobená z plachty) • hovor. kolembačka
2. p. domov 2, vlasť 2
vlasť 1. krajina, v ktorej sa niekto narodil, ku ktorej má človek citový vzťah • kniž.: otčina • otcovizeň: slobodná vlasť, bojovať za otčinu • domovina: opustiť domovinu • domov: čaro domova • kniž. svojeť: láska k svojeti • zastaráv. kraj (u vysťahovalcov): vrátiť sa do kraja • rodná zem: byť pochovaný v rodnej zemi
2. miesto pôvodu, zrodu • domov: staré Grécko je vlasťou európskej kultúry; domovom ryže je India • kniž. kolíska: kolíska civilizácie
kolíska, -y, -sok ž.
1. prvá postieľka dieťaťa, ktorú možno kolísať;
kraj. i zavesená plachta upravená ako jednoduchá detská postieľka: drevená, maľovaná k.; kolísať, hojdať k-u, dieťa v k-e
● od k-y až po hrob od narodenia do smrti; od k-y počúvame svoju materinskú reč;
2. rodisko, vlasť; miesto vzniku, pôvod, počiatok: k. Slovanov je medzi Vislou a Dneprom; k. kapitalizmu je v Anglicku
● kniž. stáť pri k-e niečoho byť svedkom vzniku; udusiť niečo v k-e v zárodku, v počiatku
kolíska ž. 1. čiast. strsl, čiast. zsl i vsl postieľka pre dieťa, ktorú možno kolísať a. zhotovená z dreva: Jä som už mala vedľä posťeľe koľísku (Žaškov DK); Ked už bola vačá, kolísku zme vinésli na hóru (Vištuk MOD); F koľiske śe kolisalo dzecko (Dl. Lúka BAR) b. zhotovená z plachty zavesenej na hrade al. na prenosnej konštrukcii: Takie tri paľice zrobenuo dovena, to bola koľiska (Cerovo KRU); Cez leto na poli kolíske spalo ďieťa (Bánovce n. Bebr.) F. som te vichovala ot kolíski (Kameňany REV) - od útleho detstva; ešči si bú f koliske, koj som pri husároch slúžeu̯ (Brusník REV) - bol si dieťaťom; ňedavno si s koľiski višol, a uš śe sceš žeňic (Markušovce SNV) - si ešte primladý 2. zariadenie určené ďeťom na zábavu, hojdačka: kolíska (Kubrá TRČ)
koléska p. kolíska
kolíska [-í-, -é-] ž i pomn detská postieľka al. závesná plachta, v ktorej možno kolísať dieťa: od belčowa a kolisek prichazj se k detinskemu woziku (KoB 1666); kolisku ditetciy postawily (JELŠAVA 1688); plachta nowa, dwe truhly a gedna koliska (HRABOVKA 1726); suspendiculum: koléska, kolébka (KS 1763); x. pren ještě v kolísce zasnúbená (BR 1785) ako malé dieťa; -očka [-eč-] dem: kolibku aneb kolisečku rodičky boskeg (MS 1749)