epilepsia -ie ž. nervová choroba prejavujúca sa záchvatmi, kŕčmi, padúcnica;
epileptik -a mn. -ci m. človek majúci epilepsiu;
epileptička -y -čiek ž.;
epileptický príd.: e. záchvat
epilepsia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž.
epilepsia -ie pl. G -ií D -iám L -iách ž. ⟨gr.⟩ lek. ▶ chronické mozgové ochorenie vyznačujúce sa kŕčovitými záchvatmi a opakovanými stratami vedomia, padúcnica: liečenie epilepsie; postihnutý, trpiaci epilepsiou; pacient s epilepsiou
epilepsia -ie ž. ‹g› lek. choroba prejavujúca sa opakovaním záchvatov a poruchami vedomia rôzneho stupňa, prípadne s kŕčmi, neodb. padúcnica
epilepsia nervová choroba prejavujúca sa záchvatmi, kŕčmi • padúcnica • hovor.: zrádnik • psotník • mrcha choroba • zlá choroba • hovor. expr. beťah • nár.: vražobník • vred
epilepsia, -ie ž. lek. nervové ochorenie sprevádzané kŕčovitými záchvatmi a bezvedomím, ľud. zrádnik;
epileptický príd.: e. stav, e. záchvat;
epileptik, -a, mn. č. -ci m. človek trpiaci epilepsiou
epilepsia ž gr/lat med padúcnica: od tesskeg nemocý, (ktorá) epilepsia slove (RTA 17. st); nemoc, gestli ma swu pričinu w hlawe, gmenuge se epilepsia (HT 1760)