Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

driemať -e -u -uc/-ajúc -uci/-ajúci nedok.

1. čiastočne spať: d. pri televízii; už nespí, iba d-e; neos. d-e sa mi chce sa mi spať

2. utajene jestvovať, skrývať sa: d-e v ňom umelec, talent

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
driemať ‑e ‑u ‑uc/‑ajúc ‑uci/‑ajúci nedok.

driemať -me -mu driemaj/driem! -mal -majúc/-driemuc -majúci/-muci -manie nedok.


driemať sa -me sa -manie (sa) nedok. neos.

driemať -me -mu driem/driemaj! -mal -muc/-majúc -muci/-majúci -manie nedok. 1.čiastočne, chvíľami ľahko spať, upadať do spánku, zaspávať: d. v kresle; d. nad knihou, na schôdzi; už nespí, iba drieme; počas celej debaty driemal; driemajúca sova; poobedňajšie driemanie; neos. drieme sa mu; začalo sa mu d.; pren. poet. Vysoko driemalo jesenné slnko. [M. Urban]; Pod stromami drieme ešte rosou obťažená tráva. [J. Horák]
2. ▶ utajene jestvovať, skrývať sa, neprejavovať sa: drieme v ňom umelecké nadanie; v jeho duši drieme túžba, tieseň; driemajúce svedomie; Vtedy by bol mohol ukázať, čo všetko v ňom drieme, koľko plánov v sebe nosí. [V. Jamnická]; V útrobách ostrova drieme sila [sopka]. [Pc 1998]
opak. driemavať -va -vajú -val

-mať/124102±97 3.18: verbá inf. nedok. 119131→119198
+58
−39
mať/95482→95549
+58
−39
vnímať/6203 prijímať/4046 zaujímať/3788 skúmať/3333 klamať/2143 všímať/1901 mať/642 objímať/289 rozjímať/275 prenajímať/219 snímať/160 driemať/155 (14/495)

driemať p. spať 1


spať 1. byť v stave spánku obyč. uložený v ležiacej polohe: spať na posteli, posediačkydet. al. expr.: spinkať spikať búvať buvičkať buvinkať buvikať hajať hajenkať hajinkať hajkať hajuškať spajkať: dieťa sladko spinká, búvaexpr. drichmať: celú noc som nedrichmalexpr. chrápať (obyč. tvrdo spať): chrápe už dve hodinypejor. zdochýnať: zdochýnal celé dopoludnieexpr.: fuňať funieťfraz. expr. dúchať kašuhovor. expr. odfukovať (pri spaní hlasno dýchať): funí, odfukuje vo vedľajšej miestnostinár. expr. gabať: gabal by aj do obedaležať: nechaj ho na pokoji, už ležínocovať (spať niekde cez noc): Kde si dnes nocoval?nocľažiť (spávať niekde cez noc) • driemaťexpr.: driemkať chrapkať podriemkavať podriemavať požmurovať (čiastočne, chvíľami slabo spať): drieme pri knihevyspávať (dlho, veľa spať) • vylihovať vylihúvať vylíhať (zbytočne veľa spať)

2. p. súložiť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

driemať, -e, -u, -ajúci nedok. začínať spať, ľahko, napoly spať, byť v polospánku;

pren. neprejavovať sa, byť utajený, tajiť sa, skrývať sa: sila, talent v ňom drieme; Obecné starosti tiež cez žatvu driemu. (Kuk.);

opak. driemavať, -a, -ajú;

dok. zadriemať

|| driemať sa neos. drieme sa mi (mu, nám ap.) chce sa mi (mu, nám ap.) spať, som (sme ap.) ospanlivý (-í)

driemať nedok. csl byť v polospánku: A na tich priatkach tan ženi driemaľi (Lišov KRU); Gazdzina drímala pri perí (Ružindol TRN); Hreje śe pri pecu i drime (Dl. Lúka BAR)


driemať sa nedok. csl neos. chcieť sa spať: Akosi sa mi drieme, iďem spať (Košťany n. Tur. MAR); Koť sa šloveku barz drieme, buďe ďišť padať (Mur. Dl. Lúka REV); Večer sa uš fšetkím začalo driemac (Predmier BYT); Chlapon sa driéme pri pérí (Brestovany TRN); Drime śe mi (Remeniny GIR)
F. driame se mi ani kefe (Revúca) - veľmi sa mi drieme

driemať [-ie-, -í-] ndk ľahko, napoly spať, byť v polospánku: gakoby Bůh spal a drimal (SP 1696); naležite sa mnie pri nom (liste) drieme (LADCE 1774);
x. pren dokawádž budete drimatj, ano spátj w hrjssych wassych (MP 1718) zotrvávať

driemal na niekoľko krokov dormait à quelques pas
hrajú karty alebo driemu jouent aux cartes, ou dorment
karty alebo driemu ; ja cartes, ou dorment ; moi
ktorý driemal na niekoľko qui dormait à quelques

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu