Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

chudobný príd.

1. nemajúci majetok, biedny, op. bohatý: ch. človek; starí rodičia boli ch-í

2. kt. má nedostatok niečoho, op. bohatý: strava ch-á na vitamíny; ch. kraj neúrodný; ch-á pôda kt. má málo živín; ch-á (palivová) zmes kt. má málo benzínu

● bibl. ch. v duchu prostý; kniž. ch. na duchu, duchom obmedzený; expr. ch. ako kostolná myš veľmi; ch. človek → hotová opica; ch-ému aj z hrnca vykypí postihnutého stíhajú aj ďalšie nepríjemnosti;

chudobne prísl.: ch. žiť;

chudobnosť -i ž.

chudobný -ného pl. N -ní G -ných m.

chudobný -ná -né 2. st. -nejší príd.

chudobný¹ -ná -né 2. st. -nejší príd. 1. ▶ ktorý nemá majetok, trpí nedostatkom finančných prostriedkov; svedčiaci o tom; syn. biedny, nemajetný; op. bohatý: ch. sused, študent; ch. príbuzný ↗ i fraz.; chudobní ľudia; relatívne chudobná krajina, oblasť; pochádzal z chudobnej rodiny; program na oddĺženie najchudobnejších štátov sveta; A decká spievali z plných hrdiel, rozdrapovali sa ako o hodoch, keď bývajú aj najchudobnejšie decká prejedené. [V. Šikula]
2. (i na čo) ▶ ktorý je nedostačujúci, nevyhovujúci z istého hľadiska, ktorému niečo chýba; syn. chabý, slabý, nedostatočný: zrážkovo chudobné oblasti; pôda chudobná na humus; strava chudobná na vitamíny; Mal len veľmi chudobný register presvedčovacích argumentov. [A. Baláž]; Obdobie bohaté na výmysly a chudobné na činy sa skončilo. [V. Krupa] □ bibl., náb. blahoslavení chudobní v duchu [, lebo ich je nebeské kráľovstvo] o dobrovoľnej pokore ducha
◘ fraz. chudobný ako kostolná myš veľmi biedny; chudobný duchom/na duchu duševne obmedzený, hlúpy; chudobný príbuzný niekto, niečo, čo sa svojou úrovňou, kvalitou, hodnotou a pod. nemôže porovnávať s niekým al. s niečím iným ◘ parem. chudobný človek - hotová opica chudobný človek je iba na posmech, nikto si ho neváži; chudobný človek i od hladu spáva; chudobný človek nikde nenájde pravdy

chudobný² -ného pl. N -ní m. ▶ človek bez majetku, trpiaci nedostatkom finančných prostriedkov, nemajetný človek; syn. bedár, chudák: pomoc štátu chudobným; chudobnému sa ťažko žije; Otcove žilnaté ruky boli svedectvom nemenných zákonov života chudobných. [P. Andruška]; Panská miera má vždy dlhší lakeť ako miera chudobného. [J. Štiavnický] ◘ parem. chudobnému aj z hrnca vykypí a) chudobný aj o to málo, čo má, ľahko príde b) keď je niekto v nepríjemnej, zlej situácii, často ho postihnú aj ďalšie nepríjemnosti; chudobnému veľa chýba, lakomému všetko; chudobný s bohatým neťahaj sa za prsty

biedny 1. žijúci v biede (materiálnej al. duchovnej); trpiaci nedostatkom, zažívajúci útrapy; svedčiaci o tom: biedny tvor • chudobný (op. bohatý) • núdzny • nemajetný (op. majetný) • bezmajetný • bedársky: sú veľmi biedni, chudobní, núdzni; nemajetné, bezmajetné, bedárske pomery • ubiedený • vybiedený • zastar. ubedovaný: ubiedené, ubedované deti • úbohý • expr. neborký • expr. zastaráv. nevoľný: úbohá, neborká, nevoľná sirota • zúbožený • zbedačený (biedny telesne i duševne): zúbožení, zbedačení utečenci • poľutovaniahodný (vzbudzujúci súcit): poľutovaniahodný mrzák • expr. zbedárený • zbedovaný • zbiedený • zried. zabiedený • expr. zried. živorivý (Tatarka) • expr.: prabiedny • pramizerný • prebiedny • úbohučký

2. expr. nevyhovujúci kvalitou, množstvom a pod. • chudobný (op. bohatý): biedna, chudobná strava; biedna, chudobná úroda • chatrný (opotrebovaný): chatrné oblečenie • chabý • vetchý • nedostatočný: chabé, vetché zdravie; chabé, nedostatočné vedomosti • slabý • expr.: úbohý • mizerný • pramizerný • žobrácky • prabiedny • kniž. zastar.: mizerácky • mizerábl • pejor.: všivavý • všivácky: slabý, úbohý, mizerný, pramizerný plat; žobrácky, všivavý život • expr. tenký (biedny čo do množstva): tenký zárobok • kniž. dezolátny • expr.: žalostný • prebiedny • úbohučký: dezolátny stav, žalostný výsledok • expr.: psí • psovský • psotný

p. aj slabý, zlý

3. p. chudý 4. p. bezmocný 2

chatrný 1. vyznačujúci sa opotrebovanosťou, nekvalitou, nedostatočným al. zlým stavom a pod. • opotrebovaný • zodratý • zodraný: chatrná, opotrebovaná technika; chatrné, zodraté oblečenie • vetchý • chabý • nedostatočný: vetché zariadenie; chabý, nedostatočný príjem • chudobný • expr.: biedny • mizerný • úbohý: chudobná, biedna strava; mizerná, úbohá úroda, záhradka • slabý • malý: slabý, malý rast • kraj. lahodný: šaty mala iba také lahodné

p. aj biedny 2, obnosený

2. p. slabý 1, 2

chudobný 1. ktorý nemá majetok; svedčiaci o tom (op. bohatý) • biedny • núdzny: chudobný, biedny, núdzny človek • nemajetný • bezmajetný • nebohatý (op. majetný) • iron. sedmoslivkársky: nemajetná, sedmoslivkárska rodina • bedársky • plebejský • expr. žobrácky: bedársky, plebejský, žobrácky pôvod • domkársky (týkajúci sa chudobných majiteľov dedinských domov v minulosti) • prichudobný (príliš chudobný; dosť chudobný) • expr. zried. živorivý (Tatarka)

2. ktorý trpí všeobecným nedostatkom niečoho (op. bohatý) • neúrodný (ktorý nie je schopný priniesť úrodu; op. úrodný): chudobný, neúrodný kraj • chatrný • chabý: chatrné, chabé bývanie; chatrný, chabý odev • slabý • nedostatočný: slabé, nedostatočné poznatky, vedomosti • biedny • mizerný • zlý • nehodnotný; nekalorický (nevyhovujúci z hľadiska správnej výživy): biedna, mizerná, zlá strava, nehodnotný, nekalorický obed • expr. úbohý • nekvalitný: úbohý, nekvalitný kultúrny program • expr.: psí • psotný • psovský: psie, psotné pomery • prichudobný (príliš chudobný, dosť chudobný)

prostý 1. vyznačujúci sa jednoduchosťou, malými nárokmi (materiálnymi, spoločenskými a pod.; o človeku); založený na jednoduchosti, prirodzenosti • jednoduchý • obyčajný: prostý, jednoduchý, obyčajný človek; prosté, jednoduché myslenie, vyjadrovanie (op. zložité) • radový (bez pozície, funkcie, hodnosti a pod.): prostý, radový občan, vojak • kniž. pospolitý • zastar. obecný: pospolitý, obecný ľud • chudobný • plebejský (obyč. v minulosti; op. panský, vznešený): chudobný, plebejský ľud, pôvod • nekomplikovaný (op. komplikovaný) • prirodzený: nekomplikovaná reč, prirodzené správanie • triezvy (zodpovedajúci racionálnej jednoduchosti): triezve zariadenie interiéru • skromný • nenáročný: skromný, nenáročný odev; skromná, nenáročná strava • primitívny (zodpovedajúci najnižšiemu stupňu spoločenského vývoja; o myslení, spôsobe výroby a pod.) • naivný • prostoduchý • prostodušný • prostomyseľný (bez schopnosti taktizovať, vopred zvažovať, hlbšie preniknúť do vecí, javov a pod.): naivné myslenie, názory • expr.: prostučký • prostunký • prostulinký • jednoduchučký

2. p. holý 4

skromný 1. ktorý má malé nároky, požiadavky; svedčiaci o skromnosti, nenáročnosti • nenáročný • beznáročný: málokto je dnes skromný, nenáročný; prichystať skromný, nenáročný obed (op. bohatý, veľkolepý) • nenápadný • jednoduchý (ktorý sa vyznačuje všednosťou, obyčajnosťou): nenápadné, jednoduché dievča, šaty • diogenovský (ktorým sa vyznačoval grécky filozof Diogenes): diogenovský život • chudobný (op. bohatý): chudobná oslava • chatrný • úbohý • biedny (skromný a nevyhovujúci): visel na ňom chatrný, úbohý, biedny odev • expr.: skromnučký • skromnušký • skromnunký • skromnulinký (veľmi skromný) • priskromný (príliš skromný) • expr. preskromný

2. p. slabý 2, skúpy 2, malý 1

chudobný príd.

1. nemajúci majetok, trpiaci nedostatkom, núdzny, biedny: ch. človek, ch-á rodina; ch. kraj neúrodný; ch-á dedina ktorej obyvatelia nie sú bohatí; ch. príbytok jednoduchý, prostý

● ch. ako kostolná myš veľmi núdzny;

2. majúci nedostatok niečoho, obsahujúci niečo v nedostatočnom množstve: potrava ch-á na vitamíny, ch-á pôda obsahujúca málo živín; ch. slovník (napr. autora literárneho diela) malá slovná zásoba; ch. duchom a) bibl. prostý, b) hovor. žart. hlúpy;

chudobne prísl.: ch. žiť, ch. oblečený

chudobne p. chudobný

chudobný príd.
1. csl nemajetný, biedny: Bohatá sa ňepáčila sinovi, ale chudobná, jej oťedz bou̯ hajči (Paludza LM); Voľakode to tak povrávali, že_e koza chudobnému namesto krave (Čelovce MK); Chudobňejší prehoďili drevá a na ňe trsťi a na trsťinu blato (Jásová HUR); Boli takí aj medzi nama chudobníma ludé, že dze vidzel, zebrál (Ružindol TRN); Mi zme chudobní, ešče ňemá (dievka) perini, aňi truhlu (Súľov BYT); Co hudobňejše mušeľi klaski zberac (Kokšov-Bakša KOŠ); Chudobni śe ňigda ňima dobre (Dl. Lúka BAR)
L. chudobní dom (Stupava BRA) - chudobinec; chudobná pečena (Revúca) - zemiaková baba, haruľa; ňechudobni-ňebohati (Ratvaj SAB) - zo strednej vrstvy, majúci menší majetok
F. chudobní aňi kostolná miš (Bodorová MAR), chudobni jak koscelna miš (Brezina TRB) - veľmi biedny; chudobnému aj z hrnca vikipí (Bošáca TRČ), chudobnomu i z harčka vivre (Humenné) - chudákovi sa najskôr prihodí niečo nepríjemné; chudobnému mnoho chíbá, lakoncovi šetko (Bošáca TRČ) - bohatstva sa človek nikdy nenasýti, chudobnému stačí málo; chudobní človek hotovä psota (Šivetice REV), chudobní śľeveg hotová opica (Rim. Píla RS) - chudobný musí vytrpieť veľa nepríjemností a posmechu
2. majúci nedostatok niečoho; skromnejší, málo kvalitný: Chudobňí rog na ovocinu, bo na ja̋r šitko pomrzlo (Rat. Bystré REV); Spravila si, reku, chudobní makovník, málo je v nom maku (Brestovany TRN); Svaďbi bivali podla teho, jaki kraj chudobni - od rana do večera a aj viac (Riečnica KNM); Bo kedz dajake korunki, ta na hižu trebalo, to dajake hudobňejšie koňe kupic (Kokšov-Bakša KOŠ); chudobne i chudobno prísl.: Ná ščil u_žijem tak chudobno (Hrušové NMV); Chudobňe śe žilo dakedi (Dl. Lúka BAR); Veśelo nam bulo, chodž aj chudobňe (Sobrance)

chudobný príd
1. nemajetný, biedny: chudobny arestant (B. ŠTIAVNICA 1600); hudobny remeselnik (ZBOROV 1690 LP); chudobny žiwot wedeme (KB 1757) žijeme v nedostatku; kasničky pro knižečky chudobných djtek budeme zaopatrowati (ID 18. st)
L. ch. človek, ch-í ľudia poddaný, -í: milosrdnu odpoved odčekavame chudobni lide (VOLKOVCE 1714 LP); budto zemana aneb chudobneho čzloweka (DRIETOMA 1720); podlewa tohoto len funduse a domy s chudobnima ludmi sa nachaczagu (H. OTROKOVCE 1762)
2. majúci nedostatok niečoho, obsahujúci niečo v nedostatočnom množstve: (statok) toliko pre chudobnich banj pauwania držjme (BOCA 1772); na cnostech gsme chudobnj (MPS 1777); pribillinski statok chudobnu passu z garj mawa (PRIBYLINA 1784); giný při malé a welmi chudobné kuchyni tučné koně mjwa (StN 1786)
F. byť ch-ého ducha duševne obmedzený: (ľudia) natolko tesného a chudobneho ducha nebudú, abi tito pryčini pochopili (PT 1778); subst ch. m k 1 nemajetný, biedny človek: chudobneho prázdny mešec prináší k potupení (ASL 1652); chudobnich ga chowam (LEDNICA 1721); neodwracag twári od žadného chudobneho (KB 1757); -e prísl k 1: vivit misere: psotňe chudobňe žige (KS 1763); -učký príd expr: pauperculus: chudobňučky (KS 1763)