autonómia -ie ž. samospráva, nezávislosť: politická, kultúrna a.;
autonómny príd.: a. štát, a-a republika; a. vývoj podľa svojich vnútorných zákonov;
autonómne prísl.;
autonómnosť -i ž. samobytnosť, nezávislosť
autonómny -na -ne príd.
autonómny -na -ne príd. 1. ▶ majúci možnosť samostatného rozhodovania (v rámci väčšieho celku); súvisiaci s autonómiou, samosprávnosťou: autonómne odborové organizácie; autonómne práva cirkví; autonómne usporiadanie klubov 2. ▶ majúci štatút autonómie, nezávislosti (pri zachovaní jednoty štátu); svedčiaci o tom: autonómna republika, oblasť, provincia; autonómne územie; autonómne postavenie etnika; autonómne práva; autonómna vláda 3. ▶ vykonaný na základe samostatného rozhodnutia (v rámci celku); syn. nezávislý, samostatný: a. pokus; autonómne kroky 4. ▶ ktorý nie je vo vzťahu závislosti od niečoho; jestvujúci podľa svojich vnútorných zákonov; syn. nezávislý, samostatný: a. vývin krajiny; a. systém; a. zdroj elektrickej energie pre chaty; a. elektrický obvod s nezávislými zdrojmi energie
autonómny príd. ‹g›
1. majúci autonómiu, samosprávu, týkajúci sa autonómie: a-a republika; a-a vláda
2. nezávislý: a. vývoj riadiaci sa svojimi vnútornými zákonmi; lek., anat. a-a činnosť orgánov; a-e nervstvo časť periférneho nervstva schopná funkcií relatívne nezávislých od centrálneho nervového systému, vegetatívne nervstvo; eltech. a. obvod obsahujúci nezávislé zdroje energie; ekon. a-e výdavky ktorých výška sa nemení so zmenou dôchodku (peňažného príjmu); filoz. a-a etika založená na predpoklade vnútorného mravného zákona v nás (op. heterogénny); lit. a-a poézia čistá;
autonómne prísl.: a. sa vyvíjať;
autonómnosť -ti ž.
autonómny p. nezávislý, samostatný 1
nezávislý ktorý nie je v stave al. vo vzťahu závislosti (op. závislý) • samostatný • autonómny: nezávislý, samostatný, autonómny štát; nezávislé, samostatné rozhodovanie • slobodný • voľný (bez vzťahu podriadenosti, podrobenosti): nezávislý, slobodný národ; slobodný podnikateľ; voľný trh • absolútny (bez akejkoľvek závislosti od vzťahu; op. relatívny): absolútna fyzikálna veličina • zvrchovaný • suverénny • výsostný (bez akejkoľvek závislosti, obmedzenia; op. podriadený): zvrchovaná, suverénna vláda; mať v rukách zvrchovanú moc; výsostné územie • sebestačný • kniž. samobytný • zastar. samostačný (bez závislosti od nejakej pomoci): deti sú už finančne sebestačné; je sebestačný v práci; hospodársky samobytný orgán • emancipovaný • kniž. zried. al. publ. independentný • neskl. obyč. slang. independent (oslobodený od závislosti, vplyvu): emancipované ženy; independentná mládež • osamostatnený (ktorý získal samostatnosť, nezávislosť): osamostatnená republika • nestranícky • hovor. bezpartajný (bez závislosti od straníckej príslušnosti): nezávislý, nestranícky, bezpartajný kandidát (do parlamentu)
samostatný 1. ktorý je schopný sám o sebe rozhodovať, sám konať • svojprávny: samostatný, svojprávny občan • nezávislý (nikomu, ničomu nepodriadený): samostatná, nezávislá politika; nezávislé krajiny • slobodný (ničím neviazaný, nehatený, neobmedzovaný): slobodný podnikateľ • suverénny • zvrchovaný (majúci najvyššiu moc): suverénny, zvrchovaný štát; suverénna, zvrchovaná vláda • autonómny • samosprávny • svojbytný • samobytný (ktorý sa riadi, spravuje vlastnými zákonmi): autonómne, samosprávne, svojbytné spoločenstvo • osamostatnený (ktorý sa osamostatnil): osamostatnené deti, osamostatnený podnik
2. existujúci samostatne, oddelene • osobitný: vyčleniť na obnovu samostatné, osobitné financie; samostatný, osobitný tím odborníkov • oddelený • osamostatnený • separátny (odlúčený od celku, vybraný z celku): oddelená miestnosť, osamostatnený výskum, dostať separátne výtlačky článku • sólový • hovor. neskl.: extra • sólo: dostať v hoteli extra izbu, kúpiť sólo sako • menej vhodné zvláštny
3. p. pôvodný 3
autonómny príd.
1. majúci autonómiu, samosprávny: a. štát, a-e územie; a-a republika;
2. samobytný, nezávislý, osobitný: a. vývin;
autonómnosť, -ti ž. samobytnosť, nezávislosť: a. umenia, jazyka