Slovníkový portál Jazykovedného ústavu Ľ. Štúra SAV

žuť -je -jú žuj! žul, žuvať žuje žujú žuj! žuval nedok. rozomieľať, roztláčať zubami; expr. jesť: ž. chlieb, tvrdé mäso, ž. tabak, žuvačku; čo ž-š?

Pravidlá slovenského pravopisu

z r. 2013 – kodifikačná príručka.
žuť žuje žujú žuj! žul, žuvať žuje žujú žuj! žuval nedok.

žuť žuje žujú žuj! žul žujúc žujúci žutie, žuvať žuje žujú/žuvajú žuj/žuvaj! žuval žujúc/žuvajúc žujúci/žuvajúci žuvaný žuvanie nedok.

-uť/97707±47 2.36: verbá inf. nedok. 3036→3020
+9
−13
vládn/2112 striehn/263 tiahn/108 k/102 ž/93 tŕpn/71 /66 č/72→56
+9
−13
páchn/46 d/44 viazn/24 liahn/14 (8/21)

hrýzť 1. zubami drobiť na kúsky, obyč. potravu • rozhrýzať rozhryzovať: hryzie ovocie, chlieb; rozhrýza trpkú plánkuchrúmať chrúpať (niečo krehké, tvrdé): kone chrúmali ovosexpr.: chrumkať chrupkať (jemne): chrumká čerstvú žemľuexpr.: hryzkať pohryzkávať pochrumkávať (pomaly, jemne hrýzť) • expr.: rumádzgať rumázgať rumácať (hlasno hrýzť): kone rumázgali trávuexpr. murckať (o zajacoch) • žuť žuvať (roztláčať zubami na kašu): žuje tvrdé mäso

2. zatínať do niečoho zubami, hryzadlami: hrýzť si peryobhrýzať ohrýzať (dookola): obhrýza si nechtyobžierať (o zvieratách, pejor. i o ľuďoch): zajace obžierajú mladé stromčekyhovor. žrať (o hmyze): vši ho žerúštípať: blchy ma štípu

3. p. škrabať 4 4. p. trápiť


jesť 1. hrýzť a prehĺtať potravu (o človeku) • pojedať: na večeru jedli, pojedali zemiakypožívať (najmä tekutiny): rád požíva horúce jedláexpr.: žuť žuvať: Čo žuješ?expr. zjemn.: papať papkať hamkať jedzkať hryzkať (obyč. o deťoch): rád pap(k)á, jedzká kašičkuexpr. lupkať: lupká koláče jeden za druhýmexpr.: ujedať uhrýzať (pomaly, po troche jesť): ujedá, uhrýza chlieb so syromzajedať si ujedať si pochutnávať si (pomaly, s chuťou jesť) • hrub. žraťexpr.: hltať chľamtať (hltavo, hlučne jesť) • hovor. expr.: napchávať sa pchať sa džgať sa nadžgávať sa (veľa jesť) • expr. chvátať (hltavo jesť) • subšt.: ládovať sa • ládovať do seba (veľa, obyč. s chuťou jesť): napcháva sa, láduje sa sladkosťamipejor. šrotovať (rýchlo, pažravo jesť) • hovor. expr. súkať (hltavo jesť): súka do seba haluškyexpr. gniaviť (nasilu, s nechuťou jesť): obed gniavi do seba s nechuťouexpr. prehŕňať sa (v jedle) (s nechuťou jesť) • konzumovať (jedením al. pitím spotrebúvať): konzumujú veľa zeleniny, alkoholufraz. expr. mastiť si pupok (dobre jesť) • sýtiť sa nasycovať sa živiť sa (prijímať ako potravu): sýti sa, živí sa všetkým, čo príde pod rukustolovať (jesť pri stole s dodržiavaním vžitých pravidiel): v nedeľu stolovali v prednej izbe

2. chodiť na stravu, byť na strave • stravovať sa: zamestnanci jedia, stravujú sa domahovor. chovať sazastaráv. byť na chôve/chove: chová sa, je na chôve u starých rodičov


prežúvať 1. zubami dôkladne rozomieľať a premiešavať slinami • žuť: prežúvať, žuť suchú kôrkuexpr. žviakať: stále niečo žviakaomáľať (v ústach prehadzovať): omáľa dvojdňové pečivo a nijako mu nejde dolu hrdlomhrýzť rozhrýzať rozhryzovať (zubami drobiť, rozomieľať): nervózne hryzie, rozhrýza, žuje kúsok nitky

2. (o rožnom statku) znova žuť potravu vrátenú z predného žalúdka • meridzať: kravy lenivo ležia a prežúvajú, meridzajúprežviakať prežviakovať: ovce pokojne prežviakajú, prežviakujú


žuť, žuvať rozomieľať, roztláčať zubami potravu (na kašu) • expr. žviakať: žuje, žviaka kus baranieho mäsa; žuť žuvačkuprežúvať (dôkladne hrýzť a premiešavať slinami): dieťaťu nechutí, obed dlho prežúvaexpr. vyžúvať (ustavične žuť) • hrýzť rozhrýzať rozhryzovať (zubami drobiť na kúsky): hryzie, rozhrýza slamkuchrúmať chrúpať (niečo krehké, tvrdé): chrúmať, chrúpať mrkvuexpr. chrumkať (jemným spôsobom zubami drobiť niečo krehké)

p. aj jesť

Slovník slovenského jazyka

z r. 1959 – 1968*.

žuť i žuvať, žuje, žujú, žul/žuval, žutý/žuvaný, rozk. žuj nedok. (čo i bezpredm.) drobiť, rozmieľať zubami, rozhrýzať (potravu); stláčať zubami;

expr. jesť: ž. potravu, ž. chlieb, ž. chlebovú kôrku; tvrdé mäso treba dlho ž.; ž. tabak, močku, ž. žuvaciu gumu; Deti jedia, žujú, hltajú. (Fr. Kráľ); pren.: žuť perami (Vaj.) robiť pohyby ako pri hryzení jedla; expr. Veďhej, — neochotne žuje Silvester odpoveď (Gráf) neochotne odpovedá;

dok. požuť i požuvať

žuť, žuvať ndk čo drobiť, rozomieľať, zubami: potrawa prednimy zubamy nahrizena, črenowimy se žuge (KoB 1666); kolikrát kusisko do úst vložila, tolikrát druhéj ruki dlaňú tíž usta zakrívala, odvracala sa, abi ňebila viďená, jako žuje (BR 1785); s chutj weliké ani nežuwali, gen do vst brali (MKH 1799); gestli hceš w geden čas wsseligake wino wikosstowat, abi si kazdeho hut poznal, drewo lgeskowe žuwat musiš, lebo saft geho wzdi gazik naprawi (PR 18. st)

žuť žuť

Súčasné slovníky

Krátky slovník slovenského jazyka 4 z r. 2003
Pravidlá slovenského pravopisu z r. 2013 – kodifikačná príručka
Ortograficko-gramatický slovník slovenčiny z r. 2022
Slovník súčasného slovenského jazyka A – G, H – L, M – N, O – Pn z r. 2006, 2011, 2015, 2021
Retrográdny slovník súčasnej slovenčiny z r. 2018
Slovník cudzích slov (akademický) z r. 2005
Synonymický slovník slovenčiny z r. 2004
Slovník slovenského jazyka z r. 1959 – 1968*
Slovník slovenských nárečí A – K, L – P z r. 1994, 2006*

Historické slovníky

Historický slovník slovenského jazyka z r. 1991 – 2008*
Slowár Slowenskí Češko-Laťinsko-Ňemecko-Uherskí od Antona Bernoláka z r. 1825

Iné

Paradigmy podstatných mien
Slovník prepisov z orientálnych jazykov
Zvukové nahrávky niektorých slov
Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997)*
Databáza priezvisk na Slovensku vytvorená z publikácie P. Ďurča a kol.: Databáza vlastných mien a názvov lokalít na Slovensku z r. 1998*
Databáza urbanoným (stav v roku 1995)*
Slovenská onomastická terminológia
Frázy z paralelného slovensko-francúzskeho korpusu
Frázy z paralelného slovensko-českého korpusu
Frázy z paralelného slovensko-anglického korpusu