žiak -a mn. -ci m.
1. kto chodí do zákl. al. stred. školy, kurzu ap.: dobrý, zlý, usilovný ž., ž. 1. triedy, ž. ľudovej školy umenia
2. člen najmladšej časti tel. a šport. organizácie (do 14 rokov): mladší, starší ž-i
3. odchovanec, stúpenec, vyznávač: ž-i Ľ. Štúra, Metodovi ž-i;
žiačka -y -čok ž.;
žiacky príd. i prísl.: ž. lístok; ž-a knižka informujúca o prospechu, správaní ap.;
žiactvo -a s. hromad. žiaci;
žiačik -a mn. -ovia m. zdrob.
žiačik -ka pl. N -kovia m. zdrob.
žiačik p. žiak
žiak, -a, mn. č. -ci m.
1. chlapec chodiac do školy (základnej al. strednej); školopovinný chlapec; študent: ž. prvej, druhej, ôsmej triedy; dobrý, usilovný, zlý, slabý ž.; Vyzerali ako skúšení žiaci pri exámene. (Pláv.)
2. odchovanec, stúpenec, nasledovník, vyznavač niekoho (obyč. vedca al. umelca): Metodovi žiaci; žiaci Ľ. Štúra; žiaci slávneho maliara; Ako skoro stal sa žiakom a nasledovníkom subtílneho egoistu! (Vaj.)
3. zastar. poslucháč vyššej školy (najmä v stredoveku): Nebolo na ňom (na peróne) cestujúcich: dvaja-traja sediaci, niekoľko večných žiakov. (Jégé);
žiacky príd. i prísl.: ž-a knižnica; ž-a knižka do ktorej sa pre informáciu rodičov zapisuje učivo, prospech a správanie žiaka; ž. vozeň, ž-e oddelenie vo vlaku pre žiakov; písať, odpovedať ž. ako žiak;
žiačik, -a, mn. č. -ovia m. zdrob. expr. žiak (obyč. v nižších triedach základnej školy): cítiť sa (stáť) pred niekým ako ž. o veľkom, neprimeranom rešpekte pred niekým
žiak [žia-, žá-] m kto chodí do školy: przi spisowanj žakom recordatij d 2 (ŽILINA 1585); pilny učedlnik, žak, podobny gest wčelam, ktere z rozličnjch kwijtkuw med zhromaždugj (OP 1685); gako učitel swe falessne učenj a bludy predklada, tak se gim od neho y žak učj (CO 17. st); kolačkuow žiakom, den 2 (ŽILINA 1709); w meste Lobanya takrečenem zustawali dwa sstudenti aneb žaci (MS 1749); discipulus: učedlnjk, žák; scholasticus: žák, učeň (KS 1763); a my žáci neboráci, na psotu, váláme se vždy po peci, to psota (Pie 18. st) F. žak bez knjch chodjc do školy, hodj se potem past woly (SiN 1678) komu sa nechce učiť, nech ide voly pásť; nenj ten žgak chwali hoden, ktery neda osoh žgadnj o žiakovi, kt. sa nechce učiť; gako ostroha z leniweho kone činjwa richleho, tak prut od včjwa zleho a žaka ničemneho (Se 18. st); žiacky príd: facetiae oblitae latio: z žáckyma slowami pomyssané žerti; scholicus: žácky, sskolny; literarius: žácky, sskolny (KS 1763); ty sedlácke voly masári pobijú, ty žácke perečká nikda nezahynu (AD 1782); lepse zacke pero lez sedlacke voly (KC 1791); žiačik [žáček], žiačičok [žáčeček] dem: pilni žačkowe, uči se bedliwe, s knih hodnost dosahugi (BV 1652); P. B. Mogžisse, gako žačka sweho negprwnegssjho powolal k sobe na tu horu Sinai; ze swjmi žačkj nabožne spjwagj (LKa 1736); nuž obrezuge stromečky, ostry preceptor žačečky (DA 1751)