čkavka -ky -viek ž.
čkavka -ky -viek ž. hovor. ▶ vydávanie mimovoľných trhaných zvukov po podráždení bránicového nervu, čkanie; syn. štikútavka: mať čkavku; pochytila ho č.; Viem si predstaviť, čo sa po mojom odchode robilo. Herr Werner dostal infarkt alebo aspoň čkavku. [H. Zelinová]
čkavka vydávanie mimovoľných trhavých zvukov • štikútavka: mať čkavku, štikútavku
čkavka, -y ž. hovor. čkanie, štikútanie, štikavka